K tomu, aby sa človek mohol vzdelávať, je nevyhnutné, aby vedel dobre čítať a písať. Nedá sa pochybovať o tom, že zvládnutie správnej techniky čítania má pre vzdelávanie sa prvoradý význam. Prevažná väčšina detí na základných školách sa bežnými metódami naučí správne čítať a písať a tým dostane základ, na ktorom buduje svoje vzdelávanie a životné uplatnenie. Okrem tejto veľkej skupiny máme v školách určité percento detí, ktoré v dôsledku drobného poškodenia niektorej mozgovej oblasti, príp. poruchy vo vývine , má mimoriadne problémy so zvládaním čítania alebo písania. Zaujímavosťou je, že takéto deti majú zväčša priemernú, často nadpriemernú inteligenciu.

Tieto jednotlivé poruchy zaraďujeme k tzv. vývinovým poruchám učenia. Vývinovým z toho dôvodu, že ide o poruchy, ktoré sa prejavia až na určitom stupni vývinu(napr. pri vstupe do školy).Takéto poruchy môžu život dieťaťa negatívne ovplyvniť na dlhú dobu, príp. úplne znemožniť jeho plynulé vzdelávanie.

Špecifické vývinové poruchy učenia delíme na tri základné skupiny:

-porucha čítania- dyslexia
-porucha písania-dysgrafia
-porucha počítania-dyskalkúlia

Podobných vývinových porúch existuje pomerne veľa, ale sú dosť zriedkavé.

Vývinová porucha čítania – dyslexia
-neschopnosť naučiť sa čítať aj napriek tomu, že dieťa absolvuje bežnú výuku a má primeranú inteligenciu.
Dyslexia je podmienená poruchami v základných poznávacích schopnostiach, objavuje sa väčšinou už od začiatku školskej dochádzky a vytvára veľký rozdiel medzi schopnosťou čítať a intelektovými schopnosťami. Dyslexia zasahuje celú osobnosť dieťaťa, nejde o izolovanú poruchu. Dyslektik má často poruchy menejcennosti a narušené sebavedomie. Vytvára sa u neho nechuť k čítaniu, často aj s tým súvisiacemu vzdelávaniu ako takému. Rodičia, ktorí veľakrát nechápu problém dieťaťa , ho preťažujú, trestajú, či obviňujú z lenivosti a porovnávajú so súrodencami či spolužiakmi.
Dyslexia sa prejavuje tým, že dieťa nie je schopné naučiť sa spájať jednotlivé písmená a tie do slov. Často si zamieňa podobné písmená, pridáva písmená či slabiky na koniec slov, slabiky prehadzuje, nesprávne číta a pod. Jedným z ďalších charakteristických znakov je to, že dieťa nedokáže vôbec, resp. dokáže len málo porozumieť prečítanému textu, nevie ho primerane reprodukovať.
Cieľom nápravy dyslexie je dosiahnutie sociálne únosnej úrovne čítania, aby žiak bol schopný samostatne sa vzdelávať a následne vyjadrovať svoje myšlienky.