ľahkými) nejakú skúsenosť každý tretí človek vo veku osemnástich rokov. Drogová skúsenosť je závažný fakt, ale nemusí ešte nutne znamenať viac než ďalší tentoraz vysoko rizikový, životný experiment. Pokiaľ celá vec experimentom neskončí, vzniká drogový problém. Nech už je to tak alebo tak, zásah je vždy na mieste. Cieľom by malo byť vylepšenie daného stavu, nie zhoršenie už aj tak neveselej situácie. Práve tu sa veľmi často
priania rodičov s reálnymi možnosťami. Čo si teda počať ?

1.) Nepanikáriť
Je nutné si uvedomiť, že branie drog, na ktoré sme práve prišli – nevzniklo včera či predvčerom. Podľa praktických skúseností je možné povedať, že doba neodhaleného drogového experimentovania je dlhšia, než rodičia predpokladajú. Rok i viac trvá často doba, keď dieťa berie drogy a rodina nič netuší. Objavenie tejto skutočnosti je nezriedka prejavom narušenej kontroly chovania dieťaťa a teda dôsledkom niečoho dôležitejšieho, než experimentu. Pôvodná dokonalé maskovacie opatrenia sú dieťaťom zanedbávané. Dôsledkom je potom trebárs nájdenie striekačky a ihly vo vrecku – čo sa ešte pred pol rokom nestalo. Takže - zachovať kľud. Je nutné si uvedomiť, že situáciu nie je možné vyriešiť za deň, za týždeň, ale veľmi pravdepodobne ani za mesiac. Budú nutné dlhotrvajúce opatrenia. Je možné (a je nutné) všetko najprv premyslieť a pripraviť.

2.) Zohnať si všetky dostupné informácie
Mám na mysli odbornú literatúru, skúsenosti okolia – ale hlavne – kontaktovať zariadenia, ktoré s drogovým problémom profesionálne pracujú. Konzultácia je väčšinou možná i telefonicky a anonymne. Nie je možné čakať jasnozrivosť či jednoduché riešenia, je ale možné očakávať praktickú skúsenosť. Ta je potom u skutočne profesionálnej inštitúcie zdrojom návrhov možných postupov.

3.) Byť dôsledný
Pokiaľ sa rozhodnete k nejakému postupu, nech už na základe vlastného rozhodnutia, či na základe konzultácie, buďte dôslední. Rozmyslite si vopred, či budete schopní navrhované postupy dodržať. Nemá zmysel si nič nahovárať.

Neexistuje recept, algoritmus, ako presne radiť v problematike drogovej závislosti. Ten, kto by to dokázal, by asi dostal Nobelovu cenu. Táto problematika je u každého individuálna. Najbližším človekom drogou zasiahnutému dieťaťu býva rodič, a ten by si to mal uvedomiť a riadiť sa pri svojom správaní týmito všeobecnými základnými poučeniami:
· Ak sa dieťa samo prizná , že berie napríklad pol roka drogu, tak si vlastne nepriamo pýta pomoc.