Našim cieľom je vychovať zo žiakov samostatných a tvorivých jedincov, ktorí v živote dokážu čeliť problémom.

1.2 Informačno – komunikačné technológie ako doplnok k výkladu

Vyučovanie je procesom mnohonásobných reprezentácií (verbálneho, grafického, matematického a iného vizuálneho a auditívneho) učiva (Murphy, 2000) a vyučovacie funkcie je možno viac, či menej účinne realizovať pomocou rozmanitých médií napr.: ústna komunikácia, učebné texty, obrazy, grafické schémy, modely, diafilmy, fotografie, zvukové filmy, video, televízia, počítač.
Podľa Lukáča (2001) vhodné využívanie počítačov a nových informačných technológií v školských podmienkach môže v značnej miere uľahčiť a zefektívniť proces učenia sa a prispieť k rozvoju myšlienkových a tvorivých aktivít žiakov.
Elektronický svet v počítači, vytvorený z textov, obrázkov, databáz, matematických modelov alebo iných prístupným prostriedkov, umožňuje, ako píšu Turčáni a Polák (2003), podporiť a skvalitniť proces vyučovania.
Učiteľ môže využívať v celom edukačnom procese hlavne tieto aspekty práce s počítačom, ako uvádza Honzíková (2003):
· jeho komunikačnú funkciu a rýchlu dostupnosť informácií
· individualizácia úloh – každému žiakovi je možné zadať úlohy rôznej zložitosti s rozdielnou časovou náročnosťou na jej riešenie
· prezentovanie informácií učiva – v porovnaní s tradičnou študijnou literatúrou umožňuje počítač sprístupňovať informácie formou hypertextu alebo modelovať priebeh niektorých procesov
· učenie riešením problémov
· opakovanie (precvičovanie) učiva, vytváranie zručnosti a návykov – v tejto pozícii je možné využívať počítač hlavne tam, kde sú jednoznačne dané správne riešenia
· kontroly vyučovacieho procesu aj učenia sa – a to hlavne pomocou testov (vyhotovenie a vyhodnotenie zvládne počítač) a diagnostikovanie žiakov
· okamžitej spätnej väzby – správne riešenie sa fixuje, nesprávne sa odstraňuje
· žiak sa stáva nielen objektom, ale aj subjektom vyučovacieho procesu – zásahmi do programu, individuálnym tempom a pod.
· mobilizácia žiakov – počítač je vo výuke niečo netradičného, niečo, čo žiakov upúta

Podobne tvrdí Murphy (2000), že pri takomto prístupe ku vzdelávaniu sa žiaci stávajú skôr aktívnymi tvorcami vlastného poznania než pasívnymi prijímateľmi „hotových“ poznatkov.
Učiteľ nepredkladá žiakovi len informácie, neobjavuje mu svet, ale vedie ho k získavaniu informácií, k ich triedeniu a zaradeniu do systému, štruktúry a vzťahov (Honzíková, 2003).Vhodným využitím počítača vo vzdelávacom procese môže dojsť ku skvalitneniu výuky.
Zelenický (2000) zhŕňa didaktické aspekty fenoménu informačno – komunikačných technológií vo vyučovaní takto:
· vizualizácia, ktorá uľahčuje predstavivosť daného javu a skracuje proces učenia
· simulácia procesov, ktorá môže na základe rôznych vstupných hodnôt vytvoriť model správania sa reálneho procesu
· interakcia medzi počítačom a používateľom, ktorá je jednou z dôležitých vlastností multimédií

S týmto tvrdením sa zhoduje aj Honzíková (2003), ktorá tieto spomínané didaktické aspekty dopĺňa o interpretáciu učiva, znázornenie nedostupných predmetov a javov a intenzifikácia učiva. Ďalej tvrdí, že týmto prostriedkom sa nedá konkurovať len slovným prejavom.
Lacko (2002) sa vo svojej práci zaoberá aplikáciou informačných a komunikačných technológií do vyučovacieho procesu a okrem iného tvrdí, že začlenenie informačných a komunikačných technológií do výučby prírodovedeckých predmetov, ako sú matematika, fyzika, zemepis, chémia, prírodopis a technická výchova prináša nové prvky pri objasňovaní prírody, techniky, ako aj celého sveta.
Neoddiskutovateľný význam informačných a komunikačných technológií ako učebného prostriedku je aj v tom, že ich používanie prispieva k zefektívneniu vzdelávania. Pretože ako uvádza Turek (1990) na základe psychologických štúdii Fredmenna si priemerný človek zapamätá približne:
· 10% z toho, čo prečíta
· 20% z toho, čo počuje
· 30% z toho, čo vidí v podobe obrazu
· 50% z toho, čo vidí a súčasne počuje
· 70% z toho, čo vidí, počuje a aktívne vykonáva
· 90% z toho, k čomu dospel sám na základe vlastných skúseností vykonávaním činnosti

Habiballa (2003) píše, že programátorské pomôcky prinášajú so sebou obojsmerný transfer – študenti sa učia riešiť teoretické postupy pomocou počítača a zároveň tak lepšie pochopia teoretickú stránku problematiky.
Poslanie učiteľa informatiky je podľa Tesařa (2002) viesť študenta množstvom softvérov a budovať cestu poznania pomocou simulačných programov, výukových programov a kreatívnych programov a tým mu dávať pocit, že pomocou počítače môže riadiť, ovládať, diskutovať, získavať a triediť informácie a uľahčovať si prácu.

1.3 Využitie internetu na školách

Požiadavky na znalosti každého učiteľa z oblasti informačných a komunikačných technológií budú v tomto storočí ako tvrdia Manuska a Pavlovkin (2003) značne široké, pretože nebudú len bežnými používateľmi kancelárskych aplikácií, ale musia zvládať multimédiá na CD-rom-och a rôzne špecializované programy, musia byť schopní nachádzať relevantné informačné zdroje na internete a nájdené informácie vyhodnocovať
Na to, aby sa internet dal efektívne využívať, by mala byť každá škola, podľa Riedla (2003), vybavená minimálne dvomi miestnosťami pre výpočtovú techniku. Jednu pre výučbu predmetu informatika a druhú pre ostatné predmety.