Vývin psychológie ako vedy

Psychológia : psyché = duša
Logos = veda
Psychológia bola veľmi dlho súčasťou filozofie a osobitá vedná disciplína, ktorá by sledovala otázky duševné ( psychiku) skladajúce sa zo správania a prežívania sa začala utvárať až pod vplyvom rozvoja prírodných vied a za historický medzník považujeme rok 1879, kedy Wilhelm Wundt, profesor na univerzite v Lipsku otvoril prvé psychologické laboratórium.
Predmetom štúdia psychológie sa stalo ľudské vedomie, ktoré je podľa Wundta zložené z elementov: pocity, predstavy, myšlienky a ako metódu používal experiment a výpovede pokusných osôb o tom, čo prežívajú. Tieto výpovede vznikali na základe introspekcie
( pohľadu do vnútra) a metóda = INTROSPEKTÍVA.
Po pôsobení tohto predstaviteľa a jeho stúpencov nasledovali tzv. Geštaltisti – tvaroví psychológovia, ktorí sa domnievali, že psychično sa skladá z tvarov, celkov. Hlavný predstavitelia: Kohler, Kaffka, Wolf, Lewin. Títo obrátili pozornosť viac na chápanie psychiky, kde zdôrazňovali tvar ako novú kvalitu. Podstatne tým ovplyvnili ďalší vývoj psychológie. Tým, že sa odsťahovali pred 2. Svetovou vojnou do USA, ovplyvnili tak vznik tzv. BEHAVIORIZMU = psychológia správania sa. Hlavný predstaviteľ je Sigmund Freud. Koncom 19. Storočia ovplyvnil psychológiu skúmaním ľudského podvedomia. Skúmal neurózy a psychické traumy, používal metódu hypnózy, kde je vedomá kontrola psychickej činnosti oslabená. Pacient vtedy udáva príčiny svojho ochorenia a tým sa symptómy choroby strácajú. Tvrdil, že poznanie podvedomia je nevyhnutné pre pochopenie rôznych javov v živote a pri duševných ochoreniach. Obsah podvedomia tvorí všetko, čo je nezlúčiteľné s etickými a mravnými normami. Sú to prevažne potláčané sexuálne túžby. Preto Freud za hnaciu silu ľudskej psychiky považuje pohlavný úd. Jeho žiaci a stúpenci používali psychoanalýzu, ale často si našli vlastné cesty a so psychoanalýzou sa rozišli. To boli:
Adler – predstaviteľ individuálnej psychológie. Vychádzal z toho, že človek má omnoho nedokonalejšie zmysly ako iné tvary a bez pomoci druhých by zahynul. Preto sa u neho prejavuje komplex menejcennosti, ktorý chce prekonať a preto celú dynamiku duševného diania určuje túžba po moci. Jung – venoval pozornosť psychologickým typom, rozhodujúcim o spôsobe správania. Na rozdiel od Freuda považuje za pohnútku ľudského správania libido ( sexuálne túžba) a všeobecnú duševnú energiu. V Rusku vznikla tzv.

Ruská reflexológia, kde hlavnými predstaviteľmi bili Sečenov a Pavlov, ktorí sa zaoberali skúmaním reflexov a vysokej nervovej činnosti.

Vývoj = proces objavenia určitých znakov, ich narastanie. Je to proces zmeny od jednoduchšieho k zložitejšiemu, od menej dokonalého k dokonalému.
Vývin = proces objavenia znakov, keď hovoríme o jednotlivcovi ( vývin reči, motoriky...)
Vývin psychiky = proces, v ktorom sa ľudské prežívania a správania dostáva na vyššiu úroveň.
Rozoznávame dve základné črty vývinu psychiky:
a) socializácia – osvojenie si určitých poznatkov, ktoré človek potrebuje pre život v spoločnosti. Je tu nezastúpiteľna úloha rodičov, učiteľov a v dospievaní aj sebavýchova. b) Individualizácia – nadobúdanie čŕt, ktoré robia človeka neopakovateľnou a jedinečnou osobnosťou.
Vývin ľudskej psychiky ovplyvňujú:
a) dedičnosť: je to prenášanie genetických znakov z rodiča na potomka. Dedí sa nie hotová vlastnosť, ale faktor, ktorý ovplyvňuje vývin vlastnosti.
b) Prostredie: je to súhrn všetkých vplyvov, ktoré pôsobia na človeka od jeho narodenia až po smrť.
Dedičnosť a prostredie pôsobia vo vzájomnej interakcií a čím viac ideme od fyzikálnych charakteristík k psychickým, tým viac sa zvýrazňuje ich ovplyvniteľnosť prostredím.
Veľmi dôležitý význam pre našu psychiku má učenie. J e to proces nadobúdania všetkých skúseností, ktoré ovplyvňujú naše správanie. Druhy učenia: a) intelektuálne
b)motorické
c) sociálne.