Psychózy
Psychóza (z gr. = psyché – duša, ósa – strhnúť) - systémové ochorenie mozgu, ktoré sa prejavuje variabilnou kombináciou ťažkých porúch psychických stavov, vlastností a procesov
1. endogénne (funkčné) psychózy - nemožno dokázať telesnú príčinu ich vzniku 2. symptomatické (somat. podmienené) psychózy - možno dokázať telesnú príčinu ich vzniku
Schizofrénia (z gr. schizo – štiepiť, phren – rozum) - endogénna psychóza - ide o postupný rozpad celej osobnosti, ktorý sa prejavuje poruchami obsahu a foriem vnímania (halucinácie), myslenia (bludy) a konania (autizmus). Príčina vzniku schizofrénie nie je známa.
Historické hľadisko: - E. KRAEPELIN (1896) – 1x vymedzil schizofrénie od iných duševných a emočných ochorení - EUGEN BLEULER – na začiatku nášho storočia 1x použil pojem schizofrénia
Základné formy schizofrénie: - paranoja - parafrénia - hebefrénia - mániodepresívna psychóza - katatónia - Korzakovova psychóza - detská schizofrénia - generačné psychické poruchy (menštruačná, pôrodná psychóza) - autizmus
Priebeh schizofrénie: 1. začiatok ochorenia 2. priebeh ochorenia 3. vyústenie ochorenia
Pravdepodobnosť ochorenia u príbuzných: - súrodenci schizofrenika 10% - súrodenci so schizofrénnym rodičom 12% - deti schizofrénneho rodiča 14% - deti s oboma schizofrénnymi rodičmi 40% - rodičia schizofrenika 6%
- muži ochorejú častejšie medzi 15. – 35. rokom - ženy ochorejú častejšie medzi 27. – 37. rokom
Terapia: - medikamentózna (nízkopotentná / vysokopotentná) - psychoterapia - rehabilitácia - integrácia rôznych terapeutických prístupov.
|