opis - najsystematickejší, najstarostlivejší opis sociálneho správania, ktorý sa zovšeobecní
2. kauzálna analýza- stanoviť príčinné vzťahy, stanoviť príčinu a účinok (dôsledok)
3. vybudovanie teórie - vysvetliť prečo sa ľudia správajú tak, ako sa správajú
4. aplikácia - môže sa odvíjať od teórie (pomoc pri konkrétnych sociálnych problémoch)

Typy výskumov v SP:
1. korelačný výskum - výskumník starostlivo pozoruje a zaznamenáva vzťah medzi dvoma faktormi ; výskumník neovplyvňuje správanie, iba odmeria a zaznamená (napr. vzťah medzi inteligenciou a tvorivosťou ; vzťah medzi fyzickou príťažlivosťou a obľúbenosťou žiaka u učiteľa ; vzťah agresivity detí a agresivity v televízii - sledujem iba vzťah medzi množstvom sledovania agresívnych programov a správaním detí, sledujeme, aký dopad to malo na deti)
2. experiment - zásah, kontrolovaná situácia a výskumník sleduje ako ľudia reagujú ; skúma sa vzťah medzi závislou a nezávislou premennou

Zhrnutie:
1. Sociálna psychológia sa zaoberá interakciou ľudí v sociálnom prostredí. Sociálna percepcia je zvláštnym druhom percepcie, keďže percipovaným objektom je osoba, ktorá je schopná byť s percipujúcim v interakcii. Vzhľad, spôsoby a reč ľudí zohrávajú úlohu v tom, ako ich percipujeme. Iných ľudí percipujeme aj podľa takých kategórií akými sú inteligencia, príťažlivosť a odvaha. Atribúty, akými opisujeme ľudí ovplyvňujú spôsob, ako ich percipujeme a ako na nich reagujeme.

2. Stereotyp predstavuje všeobecné značenie, ktoré je výsledkom zaujatosti v postoji a názore. Je to označenie, ktoré sa vzťahuje na celú skupinu ľudí a preto sa o ňom predpokladá, že bude platiť na každého člena skupiny.

3. V percepcii druhých ľudí môžu dominovať prvé dojmy, ak ďalšia informácia nemení smer našej percepcie. Prevládanie prvého dojmu sa označuje ako efekt prvej informácie. Ak v zameranosti percepcie prevládne posledná informácia, hovoríme o efekte poslednej informácie.

4. Názor na ľudí si vytvárame tým, že prisudzujeme príčiny ich správaniu. V tejto atribúcii sa rozhodujeme, či je správanie vyvolané vonkajšími alebo vnútornými príčinami. Kelley tvrdí, že v procese atribúcie robíme závery o ľuďoch, o podnetoch, ktoré reakciu vyvolali a o okolnostiach, za ktorých k reakcii došlo. V tomto procese berieme do úvahy tri kategórie- konzistenciu, konsenzus a charakteristickú zvláštnosť (jedinečnosť). V závislosti od počtu pozorovaní môže percipujúci jedinec použiť buď kovariačný princíp alebo diskontný princíp.

5.