Sociálna psychológia

Témy prednášok:
1. Predmet, história a metódy sociálnej psychológie
2. Sociálna percepcia
3. Sociálna komunikácia
4. Sociálna interakcia
5. Postoje a zmena postojov
6. Meranie postojov
7. Sociálny vplyv
8. Interpersonálna príťažlivosť
9. Správanie v skupinách
10. Sociometria
11. Agresivita
12. Prosociálne správanie

Teórie a metódy SP

Predmet SP:
- vedecké štúdium sociálneho správania (t.j. ako percipujeme, vnímame druhých ľudí a situácie, ako reagujeme na druhých a oni na nás, a ako sme ovplyvnení sociálnymi situáciami)

Prístupy k sociálnemu správaniu:
- spoločenská úroveň - tento prístup berie do úvahy veľmi široké faktory historické, kultúrne, spoločenské (napr. triedny konflikt, etnické nezhody, vysvetlenie príčin vojen) ; využitie v sociológii, antropológii, ekonómii, politike - napr. bieda – sociálna vrstva, ekonomické ukazovatele, .. - individuálna úroveň - opak spoločenskej úrovne - správanie vysvetľuje z pohľadu jedinečných individuálnych vlastností osobnosti, správanie odráža motívy jedinca
- interpersonálna úroveň - soc. psychológovia sa zameriavajú na súčasnú sociálnu situáciu človeka ; zohľadňujeme ostatných ľudí v prostredí, ich postoje, správanie a kontext (o čom tá situácia je)

Teórie sociálnej psychológie:
1. psychoanalýza (motívy) ; Freud – zviera v človeku alebo ľudské zviera ; správanie dospelých je poznačené potlačenými konfliktmi
2. behaviorizmus (učenie) ; to čo sa naučíme je vplyv prostredia ; formou narábania s posilnením bolo spojené s potlačením neželaných foriem správania ; správanie dospelého je založené na minulých skúsenostiach, minulom učení
3. geštalt psychológia (vnímanie) - spôsob akým jedinec percipuje a chápe ľudí, objekty, situácie

Súčasné teórie v sociálnej psychológii:
1. teórie učenia - to ako sa správam je výsledok ako som sa to naučil ; opakovaním situácie sa vytvorí návyk – vlastnosť – správanie ; Bandura – habituálne správanie – naučené správanie, napr.- niekto ma pozdraví, tak aj ja odzdravím, lebo ma to naučili

3 mechanizmy učenia:
- klasické podmieňovanie – Pavlov, napr.

reakcie na slovo „nacista“
- posilnenie – operačné podmieňovanie – posilnenie trestom alebo odmenou (priame posilnenie – pochvala)
- pozorovanie – učenie sa od modelu, imitovanie – imituje sa postoj ktorý je zvnútornený ; v neskoršom veku imitovanie vedomé

Teórie učenia majú 3 prvky:
- príčiny správania sú najmä v histórii minulého učenia sa indivídua
- príčiny správania sú vo vonkajšom prostredí – pretože posilnenie mi dal niekto z vonka
- teória učenia sa snaží vysvetľovať vonkajšie správanie, objektívne prejavy vonkajšieho správania

2. kognitívne teórie - nezameriava sa na minulé učenie, ale súčasnú percepciu [Lewin, Kelley] ; správanie jedinca závisí od spôsobu akým percipuje sociálne situácie ; percipovaniu dávame nejaký poriadok
- Lewin - teória poľa ; pole - sociálne okolie jedinca a to ako okolie na jedinca pôsobí správanie jedinca je ovplyvnené charakteristikami a prostredím

Akým spôsobom organizmus percipuje:
- spontánne kategorizujeme situácie a objekty
- niektoré veci vnímame ako figúru a iné ako pozadie
- interpretácia – špecifikum sociálnej percepcie - vnímanie kauzálnych atribúcií – prisúdenie príčin správania

Výskum sociálnych kognícií - ako si ukladáme informácie o ľuďoch, sociálnych situáciách, skupinách a ako z nich vyvodzujeme príčiny. Dôležité sú 3 typy výskumu sociálnych kognícií:
- výskum sociálnej percepcie - skúma spôsoby akými ľudia percipujú a kódujú sociálne informácie
- výskum sociálnej inferencie - skúma spôsoby akými ľudia spájajú, integrujú informácie a nadobúdajú dojmy a závery o sociálnom svete
- výskum sociálnej pamäti - skúma spôsoby ako jednotlivci uskladňujú a vybavujú informácie o ľuďoch a sociálnych udalostiach

3. motivačné teórie - sústreďujú sa na potreby a motívy v tom zmysle ako tieto ovplyvňujú naše postoje, správanie ; moja sociálna situácia môže ovplyvniť moju motiváciu ; situáciu môžu vytvoriť a vzbudiť také potreby, ktoré nútia ľudí k určitému správaniu, ktoré budú redukovať tieto potreby

4. teórie rozhodovania - uvažujú o tom, že ľudia kalkulujú medzi stratami a ziskami v sociálnom kontexte rozhodnutie – výber najlepšej alternatívy ; často sa rozhodujeme intuitívne a nie racionálne

V rámci teórie rozhodovania rozdeľujeme:
- teória incentív - vážim vzájomný pomer pre a proti (alternatívy) a vyberám najlepšie
- teória očakávanej hodnoty - zvažuje sa relatívna pravdepodobnosť plusovej a mínusovej alternatívy

5. teórie sociálnej výmeny - korene v sociálnom učení ; sociálne faktory (odmena a kritika) - napr.- ak ma niekto požiada o pomoc pri učení angličtiny, poviem dobre, ale ty mi pomôžeš s matematikou

6. teória rolí - poznačená sociológiou ; rola - systém očakávaní v určitej pozícii, v ktorej sa nachádzam
- štrukturálny prístup - viem, čo mám robiť, ako sa mám správať, a tak aj robím
- prístup tvoriaci rolu - čo s očakávaniami jedinec spraví, individuálny prístup k očakávaniam

Ciele výskumu SP:
1.

opis - najsystematickejší, najstarostlivejší opis sociálneho správania, ktorý sa zovšeobecní
2. kauzálna analýza- stanoviť príčinné vzťahy, stanoviť príčinu a účinok (dôsledok)
3. vybudovanie teórie - vysvetliť prečo sa ľudia správajú tak, ako sa správajú
4. aplikácia - môže sa odvíjať od teórie (pomoc pri konkrétnych sociálnych problémoch)

Typy výskumov v SP:
1. korelačný výskum - výskumník starostlivo pozoruje a zaznamenáva vzťah medzi dvoma faktormi ; výskumník neovplyvňuje správanie, iba odmeria a zaznamená (napr. vzťah medzi inteligenciou a tvorivosťou ; vzťah medzi fyzickou príťažlivosťou a obľúbenosťou žiaka u učiteľa ; vzťah agresivity detí a agresivity v televízii - sledujem iba vzťah medzi množstvom sledovania agresívnych programov a správaním detí, sledujeme, aký dopad to malo na deti)
2. experiment - zásah, kontrolovaná situácia a výskumník sleduje ako ľudia reagujú ; skúma sa vzťah medzi závislou a nezávislou premennou

Zhrnutie:
1. Sociálna psychológia sa zaoberá interakciou ľudí v sociálnom prostredí. Sociálna percepcia je zvláštnym druhom percepcie, keďže percipovaným objektom je osoba, ktorá je schopná byť s percipujúcim v interakcii. Vzhľad, spôsoby a reč ľudí zohrávajú úlohu v tom, ako ich percipujeme. Iných ľudí percipujeme aj podľa takých kategórií akými sú inteligencia, príťažlivosť a odvaha. Atribúty, akými opisujeme ľudí ovplyvňujú spôsob, ako ich percipujeme a ako na nich reagujeme.

2. Stereotyp predstavuje všeobecné značenie, ktoré je výsledkom zaujatosti v postoji a názore. Je to označenie, ktoré sa vzťahuje na celú skupinu ľudí a preto sa o ňom predpokladá, že bude platiť na každého člena skupiny.

3. V percepcii druhých ľudí môžu dominovať prvé dojmy, ak ďalšia informácia nemení smer našej percepcie. Prevládanie prvého dojmu sa označuje ako efekt prvej informácie. Ak v zameranosti percepcie prevládne posledná informácia, hovoríme o efekte poslednej informácie.

4. Názor na ľudí si vytvárame tým, že prisudzujeme príčiny ich správaniu. V tejto atribúcii sa rozhodujeme, či je správanie vyvolané vonkajšími alebo vnútornými príčinami. Kelley tvrdí, že v procese atribúcie robíme závery o ľuďoch, o podnetoch, ktoré reakciu vyvolali a o okolnostiach, za ktorých k reakcii došlo. V tomto procese berieme do úvahy tri kategórie- konzistenciu, konsenzus a charakteristickú zvláštnosť (jedinečnosť). V závislosti od počtu pozorovaní môže percipujúci jedinec použiť buď kovariačný princíp alebo diskontný princíp.

5.

Atribučná zaujatosť odráža našu zaujatosť pripisovať správaniu druhých ľudí vnútorné faktory, ale vlastnému správaniu situačné požiadavky. Atribučná zaujatosť je tiež ovplyvnená takými osobnostnými faktormi akými je vlastné presvedčenie o miere, v akej kontrolujeme dianie okolo seba a sebaúcta.

6. V interpersonálnej príťažlivosti svoju úlohu zohráva blízkosť, častosť kontaktu a podobnosť. Okrem toho sme priťahovaní ľuďmi, ktorí nás odmeňujú a sýtia našu potrebu sebaúcty alebo uspokojujú iné naše potreby.

7. Vplyv prítomnosti iných ľudí na správanie jedinca označujeme ako divácky efekt.

Efekt spoločne vykonávanej činnosti predstavuje tlak, aký vyvíja druhý človek na správanie jedinca, ak obaja vykonávajú tú istú činnosť.


Sociálna komunikácia

Môžeme ju charakterizovať ako odovzdávanie a prijímanie informácií v sociálnom styku pomocou nejakého znakového systému ; dôležitá je aj neverbálna komunikácia (až 70% sa dozvieme z neverbálnej komunikácie, jej využitie – primitívne kultúry).
- konvencionalizácia výrazu - keep smiling - prezentujem niečo iné/len to čo sa očakáva, než to čo cítim
- výstavba konkrétneho vecného obsahu - vecný obsah - to čo vyjadrujem pomenovaniami
- psychologicky možno vyťažiť z aktualizácie neutrálnych výrazov – prenesieme pomenovanie na inú vec (napr.: vedúci nemá teraz čas – inak povedané - šéf teraz zarezáva)
- k emocionálnej aktualizácii výrazu môže dôjsť aj k posunom v štýle, čiže prenesením alebo zmenou štýlu kľúčového slova (môj otec bol pracovitý – môj tato bol pracovitý)
- dvojitá väzba - kolísanie medzi postojmi (výčitky svedomia – veľká láska) ; striedanie plusovej a mínusovej správy (dieťa si nevie vybrať, či je to + alebo -)
- dilema ježov – prejavím snahu s niekým sa zblížiť, keď sa priblíži tak sa naježím)

Neverbálna komunikácia (informácie):
- emócie (pocity, nálady, afekty)
- záujem o zblíženie
- snaha o vytvorenie dojmu u toho druhého (chcem byť rešpektovaná, ale si neverím)
- snaha o zámerné ovplyvnenie partnera (ovplyvniť postoj)
- riadenie chodu vzájomného styku

Neverbálne kanály:
- mimika
- proxemika (vzdialenosť)
- gestikulácia
- posturológia (postoj)
- haptika (dotyk)
- kinezika (pohyby)
- pohľad (reč očí)
- paralingvistika (tón reči, hlasitosť reči, výška tónu, hlasu, rýchlosť reči, plynulosť, intonácia, chyby v reči)

Mimika:
- najdôležitejší neverbálny kanál
- svaly na tvári dokážu vyrobiť až 1000 výrazov
- citlivé modelovanie vnútorných psychických stavov
- ponúka výraz emócií (pozorujeme: šťastie – nešťastie, prekvapenie – splnené očakávanie, strach – istota, záujem – nezáujem, radosť – smútok, kľud – rozčúlenie) ; podľa Eckama sa lepšie identifikujú plusové emócie
- odovzdáva kultúrne tradovanie, gestá, inštrumentálne pohyby (kýchanie)
- pocity u žien sú viac viditeľné – muži musia potláčať svoje pocity – vplyv noriem, kultúry
- introvert vie lepšie čítať z tváre ako extrovert

Proxemika (zóny):
- intímna zóna – je vyhradená pre veľmi malý počet ľudí
- osobná zóna – asi 120 cm (závisí od podania rúk)
- sociálna zóna – do 2 m (situácie jednania, stretnutia)
- odlišnosti v zónach (aj kultúrne – napr. pre Araba je urážkou ak mu partner odoprie vôňu dychu)
- introvert potrebuje väčšiu osobnú zónu
- dá sa čítať kvalita vzťahu (pri pozitívnom vzťahu je vzdialenosť menšia)
- proxemický tanec – keď sa dvaja stretnú – kým nájdu tú správnu vzdialenosť, tak tancujú (záleží od citlivosti oboch partnerov)

Haptika:
- nulová vzdialenosť (intímna zóna)
- dotyk nie je len poláskanie ale aj facka
- dotyková deprivácia
- dotyk môže veľmi zraniť (nielen dotyk ako facka)
- treba odhadnúť či dotyk bude príjemný aj pre toho druhého

Postoj:
- miera vzťahu je daná aj postojom (či sedím, stojím, ...)
- poloha hlavy, hrudníka, ramien
- snaha rozšíriť / zmenšiť si vlastný priestor
- možnosti sú podmienené kultúrou, charakterom
- dvojitý zámok - prekrížené ruky aj nohy – 2x nie – odmieta spoluprácu

Reč očí a pohľadu:
- čím je väčšia pohoda, tým viac sa to prejaví aj v trvaní pohľadov
- po kritike zredne zrakový kontakt
- zameranie pohľadu, sled pohľadu, dĺžka pohľadu, tvar, početnosť
- dĺžka pohľadu prezrádza koho mám rád, kto ma zaujíma, koho poznáme, vážime si, niečo od neho očakávame, chceme od neho kladný vzťah a nie sme si istý postojom k nám
- dominantný čl. sa pozerá viac ako submisívny (dominantný zdôrazňuje svoju nadradenosť)

Gesto:
- obrazné naznačenie toho, čo sa povedalo
- môžu byť dôraznejšie, potvrdenie, dopovedanie, zrozumiteľnejšie
- niekedy vyjadrujú gestá niečo iné čo chceme povedať

Pri komunikácii sa dáva najavo:
- správy, informácie
- ako chápať to čo hovorím
- postoj veci o čom hovorím
- postoj k poslucháčovi
- sebapoňatie
- kvalitu vzájomného vzťah
- pravidlá nášho styku
- žiadosti


Postoje

Zložky postojov:
- kognitívna
- afektívna
- tendencia ku konaniu

Konzistentný spôsob správania - v konfrontácii s určitými ľuďmi to bude mať svoj jeden vyhranený tvar (napr.

postoj k Rómom – mínusový postoj – vždy je to rovnaký postoj ; predispozícia - návyk reagovať rovnako

- postoj ovplyvňuje záujem
- postojov mám viac záujmy buď mám alebo nemám
- postoj môže byť plusový aj mínusový
- záujem je len plusový rôzne silné

Postoje ako predikátori správania - ak je postoj odmeraný môžeme ho použiť ako predikátor správania, niekedy je reálne správanie (postoj) podmienené situáciou

Zmena postoja - opakovaná skúsenosť vytvára tendenciu ku konaniu, preto má postoj charakter relatívnej stálosti (zmeniť pole - na pole + je ťažké, oveľa ťažšie než z + na –).

Persuázia – presviedčanie ; vierohodnosť komunikátora (akú účinnosť má informácia)
- experiment: informácia - priemernému človeku stačí 4-6 hodín spánku ; 1. pokusnej skupine povedali, že tento názor povedal XY – nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu a 2. pokusnej skupine povedali, že tento názor povedali riaditelia centra voľného času - zistilo sa, že ľudia zabudnú autora informácie, ale nechajú si len fakt, ktorý povedal – toto funguje v psychológii reklamy
- úspech komunikátora závisí od podobnosti našich postojov -zoberiem to s čím sa aj ja zhodujem
- väčší úspech má ten, kto používa argumenty, protiargumenty

Kognitívne činitele - Informácia, ktorú získavajú samotní ľudia je dôležitým činiteľom nakoľko a v akom smere sa ich postoje zmenia - experiment: (O‘Neil, Levings, 1979) - 40 stredoškolákov rozdelených na 2 skupiny malo prezentovať svoj postoj – 1. skupina mala čas, aby sa pripravila (pracovali aj s informáciami, materiálmi a už samotná informácia mohla pôsobiť na zmenu postoja) a 2. skupina nemala čas (musela hneď prezentovať postoj)

Rezistencia persuázie - odpor voči presviedčaniu

Predsudok (vznik):
- môže byť založený na skúsenosti ; ustálený postoj iracionálne súdy ; (napr. černosi nižšie IQ než biely – to viedlo k znevýhodňovaniu rasy) ; spoločenská norma má tlak na môj postoj
- deti preberajú predsudky rodičov ; očakávanie rodičov, že deti budú konať ako oni  tlak ; postoj k druhému partnerovi vyplýva z rodinnej atmosféry
- škola, učitelia, rovesníci
- zlá skúsenosť – zovšeobecnenie

Zbavenie sa predsudkov - častejší kontakt ; hranie rolí na ktorej strane postoja mám stáť

Zmena postoja a teória konzistencie:
1. rovnováha medzi zložkami postoja
2. Festinger (1957) - zameral sa na konzistenciu v sociálnom správaní
3. môj názor, postoj, správanie sú v harmónii, alebo disharmónii
4. napr. jedlo – gurmán je vystavený názorom o škodlivosti niektorých jedál, buď sa prestane prejednať, alebo zostane verný názoru, že jedlo je super

Zhrnutie:
1. Postoj je predispozícia reagovať konzistentným spôsobom na určitých ľudí, predmety a udalosti. Pojem postoj zahŕňa názory a tendencie ku konaniu. Ľudia niekedy zmenia svoje postoje v dôsledku persuázie. Tá zahŕňa komunikátora, správu a účastníka. Zmena postoja môže závisieť od vierohodnosti komunikátora, ale aj od spôsobu, akým je informácia predkladaná. Úspech komunikátora je do istej miery ovplyvnený aj tým, nakoľko je jeho vlastný postoj percipovaný ako podobný postoju účastníkov. Podobne správa prezentujúca viac než jednu stránku veci je niekedy účinnejšia než správa jednostranná.

2.

Rezistencia voči persuázii sa vytvára, ak sa stretávame s názormi, ktoré naše presvedčenie potvrdzujú, ako aj s opačnými názormi, ktoré vyvolávajú potrebu vytvorenia protiargumentov. Psychologický odpor motivuje znovunadobudnutie slobody týkajúcej sa možnosti voľby názoru v situáciách, kedy sa človek cíti ohrozený persuáziou.

3. Predsudky sú pevné postoje k ľuďom, skupinám situáciám alebo predmetom, ktoré obsahujú iracionálny súd. U detí sa predsudky vyvíjajú podľa modelu rodičov a iných modelov rolí. Predsudky majú niekedy zdroj v tom, že uvoľňujú agresívne reakcie, ktoré nemôžu byť uskutočňované priamo. Obetný baránok, zvyčajne bezbranná osoba alebo člen menšinovej skupiny s nižším statusom slúži ako terč prejavovanej agresivity ľudí s predsudkami. Dve z metód umožňujúcich eliminovanie predsudkov spočívajú vo zvýšení kontaktu medzi členmi väčšinových a menšinových skupín, a v hraní rolí.

4. Podľa teórie konzistencie si ľudia zachovávajú konzistentnosť postojov percipovaním rovnovážneho vzťahu medzi tým, čo vedia tým, čo cítia. Ak vnímajú nerovnováhu, majú sklon modifikovať svoje správanie alebo percepcie, aby znovu nadobudli rovnováhu. Ak názory a postoje ľudí nie sú v súlade s ich správaním, môžu prežívať kognitívnu disonanciu.


Meranie postojov:
- Stevenson - meranie je prisudzovanie čísel predmetom alebo dejom podľa nejakých pravidiel
- upravená definícia - škálovanie je prisudzovanie znakov predmetom alebo dejom podľa nejakých pravidiel (škálovaním zachytíme aj tie stupnice, ktoré nemajú čísla)

Škálovanie:
- nominálnou stupnicou merania
- poradovou stupnicou merania
- intervalovou stupnicou merania
- pomerovou stupnicou merania

Nominálna stupnica merania
- zatriedenie, klasifikácia údajov. Základom klasifikácie je empirické určenie vzťahu rovnakosti, ekvivalencie. Treba vedieť konštatovať prítomnosť alebo neprítomnosť vlastnosti alebo znaku na každom jednotlivcovi a potom zadeliť jednotlivcov do dvoch tried- vlastnosť je, alebo vlastnosť nie je. Nominálnym (klasifikačným) meraním sa stupnica nazýva preto, že čísla sa tu používajú len ako kódy, len na označenie členov, elementov skupiny. Prisúdenie rovnakého kódového čísla jednotlivca znamená iba toľko, že patria do rovnakej triedy.

- nemožno hovoriť o mediáne, ale iba o moduse - predstavuje najväčšiu početnosť výskytu
- NSM má len 2 dimenzie

Poradová stupnica merania
- za použitia PSM možno tvrdiť, že hodnota x znaku jednotlivca A je vyššia než hodnota toho istého znaku u jednotlivca B, hodnota znaku jednotlivca B vyššia než hodnota znaku jednotlivca C atď.

Poradová stupnica merania neoprávňuje konštatovať, že rozdiel v hodnote znaku jednotlivca A a B je taký istý ako rozdiel v hodnote príslušného znaku jednotlivca C a D. Hodnoty znakov nie je možné pri poradovej stupnici presne merať, ale dá sa len približne odhadnúť množstvo znaku. Rozdiely medzi dvojicami hodnôt sa pri poradovej stupnici nedajú porovnať, keďže sa tu nepoužívajú rovnaké jednotky merania. Vzhľadom na túto skutočnosť sa ani nehovorí o merateľných znakoch, ale len o znakoch poradových.

Podmienky dodržania PSM:
- kategórie sú usporiadané podľa množstva znaku
- medián – hodnota znaku pod ktorú a nad ktorú spadá 50%

Intervalová stupnica merania
- je možnosť postihnutia rozdielov medzi miestami poradia, ktoré je dané prítomnosťou rovnakých jednotiek merania - rozdiel v množstve vlastnosti alebo znaku medzi jednotlivcami A a B je napr. dvakrát tak veľký ako medzi jednotlivcami B a C. Nejde však o absolútne množstvo vlastnosti vyskytujúcej sa u jednotlivcov na rozličných miestach poradia, keďže neexistuje absolútny nulový bod.

Pomerová stupnica merania
- umožňuje merať absolútne množstvo vlastnosti, keďže sa dá určiť presná hodnota znaku - pomerová stupnica merania s rovnakými jednotkami merania a absolútnym nulovým bodom
- rešpektuje poradovú SM aj intervalovú SM
- pomer znamená, že existuje absolútna nula
- rovnaké jednotky merania
- rovnaký začiatok


Sociometria

- metóda na zisťovanie štruktúry malej skupiny ; súbor techník na skúmanie procesov prebiehajúcich v malých skupinách
- J. L. Moreno - metóda na meranie neformálnych vzťahov v malej sociálne skupine z hľadiska preferencií, odmietania a indiferencie v situácii voľby (neformálne vzťahy - odvíjajú sa od vzájomných sympatií a formálne vzťahy - trieda – predseda, nástenkár, ...)

Zameranie sociometrie:
- stupeň integrovanosti, kohézie v skupine (čím je viac väzieb, tým viac možno hovoriť o kohézii)
- pozíciu jednotlivcov v skupine
- vnútroskupinovú štruktúru
- zmeny v skupine (pri opakovanom meraní)
- zmeny v pozícii jednotlivca
- priebeh procesov adaptácie, komunikácie a interakcie
- hierarchiu hodnôt

Sociometrické pozorovanie - priame, nepriame, krátkodobé, dlhodobé (vonkajšie prejavy v skupine)
Sociometrický prieskum - umelo navodená situácia

Sociometrické prostriedky v triede:
- postavenie jednotlivca v triede
- dynamiku sociometrického statusu
- porovnanie štruktúry jednej skupiny a druhej skupiny

Podmienky sociometrického testu (všetky sa nedodržiavajú):
- hranice skupiny, v ktorej sa test realizuje majú byť vyznačené
- výber osôb čo do počtu, by nemal byť obmedzený (napr.

otázka- Vyber si 3 osoby, s ktorými by si chcel bývať na lyžovačke) ; jednotlivci sa vyzvú, aby si vybrali, alebo odmietli iného člena skupiny podľa nejakej situácie alebo kritéria
- výsledky sa majú použiť na prestavbu skupinovej štruktúry
- výsledky sa nezverejňujú
- formulácia otázok má byť jasná (akú hru máš najradšej? , s kým ju hrávaš najradšej? , a ešte s kým? , podľa teba, kto sa nezapája do života triedy? , ...)

Rozlíšenie medzi psychokritériami a sociokritériami pri zostavovaní testu:
- psychokritérium - sympatia, osobná preferencia
- sociokritérium - výber na základe spoločnej činnosti v záujme dosiahnutia nejakého cieľa

Spracovanie výsledkov:
- individuálny sociogram (individuálna kumulatívna sociometrická tabuľka)
- sociometrická matrica celej skupiny
- afektívna expanzia – emocionálna otvorenosť k vzťahom ( koľko väzieb zrealizoval jeden človek)
- spoločenská akceptovanosť (koľkokrát kto bol volený)
- výsledkom je sociometrický profil

Analýza sociometrického profilu:
- počet odovzdaných volieb
- počet získaných volieb
- vzájomné voľby (A volil B a B volil A)
- realizované odmietnutia (napr. s kým sa nechceš učiť)
- suma odmietnutí druhými
- vzájomné odmietnutia
- zakódovaný profil jednotlivca
- ( + preferencia, - odmietnutie)

Ukážka sociomatrice:

A B C D E
A X X 2
B X 1
C X 1
D X X 2
E X X X 3
1 4 0 2 2





Dynamika sociálnej skupiny


Sociálny vplyv - jav, situácia, keď sa ľudia v prítomnosti iných ľudí správajú inak, ako keď sú sami

Divácky efekt - diváci facilitujú náš výkon/činnosť, ktorú vieme a inhibujú tú činnosť, ktorú nevieme

Vplyv prítomnosti ľudí na správanie ľudí vykonávajúcich tú istú činnosť - škola – trieda – pri učení – individuálna práca ; pri opakovaní – spoločná práca

Skupinové normy
- sú produktom sociálnych vzťahov členov skupiny, špecifikujú rozsah správania, ktoré je pre túto skupinu prípustné alebo neprípustné
- každá skupina si vytvára normy (zvyky, tradície, tabu, ...)
- experiment: vytváranie noriem - roku 1936 Sherif - autokinetický fenomén (pohyblivé svetlo) ; pokusné osoby mali zadefinovať rozptyl svetla (svetlo však bolo statické) ; 1. časť experimentu – odhady sa pohybovali v určitom rozpätí (každý určoval sám) ; 2. časť experimentu – pokusné osoby boli umiestnené do skupín, výsledky boli ovplyvnené skupinovou normou ; skupinový tlak prevýšil individuálny názor, aj potom čo sa pokusné osoby odpútali od bezprostredného vplyvu skupiny ; väčšina pokusných osôb si ani neuvedomovala, že ich názory sa členstvom v skupine zmenili
- správanie jedinca môže byť silne ovplyvnené skupinovým tlakom
- Allport - skupina môže vyvolať zmeny v názoroch jednotlivca, aj keď ide o ľudí neznámych
- väčšinový názor vyvíja väčší nátlak na názory jednotlivca a menšinový názor má tiež vplyv na jednotlivca (je to podmienené aj individualitou )

Podriadenosť - podriadenie sa skupinovým normám správania, aj keď naša percepcia nie je v zhode s týmito normami (sem patria aj historické javy napr. Hitlerove sfanatizovanie národov)
- r.

1963 uskutočnil Milgram experiment: skúmal slepú oddanosť autorite ; úloha trestu v učení – pokusná osoba dostala inštrukcia, že ak druhá pokusná osoba urobí chybu tak ju treba potrestať - viď Cumminsová

Podriadenie sa a zjavná autorita
- Bickman predpokladal, že podriadenie bude väčšie ak zjavná autorita bude zviditeľnená (policajt) aj keď typ požiadavky nesúvisel s činnosťou autority

Pomáhajúce správanie (prosociálne správanie)
- intervencia okoloidúcich
- pokusné osoby – samé, pokusné osoby – akoby v skupine boli svedkami domnelého epileptického záchvatu - nereagovali, obava nesprávneho správania ; pasivita druhých môže ovplyvniť našu ochotu aktívne sa do situácie zapojiť

Zhrnutie
1. Skupinové normy a tlak môžu viesť ľudí k modifikovaniu svojho správania a úsudkov. Sociálne normy, ktoré sú produktom sociálnych vzťahov zdieľaných členmi skupiny špecifikujú rozsah správania, ktoré je pre skupinu prípustné alebo neprípustné. Sociálny tlak môže spôsobiť, že ľudia sa podriadia skupinovým normám aj v prípade, ak nimi percipovaná situácia nie je v zhode s týmito normami. Podriadenie sa autorite býva výraznejšie, ak je autorita demonštrovaná znakmi a symbolmi, ktoré robia autoritu viditeľnou.

2. Výskum zameraný na sledovanie intervencie okoloidúcich predpokladá, že v prítomnosti viacerých majú ľudia tendenciu nezapájať sa a nepomáhať, ich neúčasť teda nemusí byť funkciou apatie a nezáujmu. Okoloidúci hľadajú u iných ľudí kľúče k tomu, ako sa správať v nejednoznačných situáciách, pričom tieto kľúče, najmä v prípade neznámych ľudí, môžu byť chybne interpretované. Toto spôsobuje zjavnú neúčasť v situácii


Štruktúra skupiny

Rola - predstavuje súbor očakávaní kladených na jedinca v skupine v určitej pozícii zrealizovaná podoba napr. dcéra, študent – je nepísane zadefinované, čo sa očakáva od dobrého študenta, dobrej dcéry, ...

Status - jedinec v skupine zaberá určité miesto (pozíciu) – váha alebo hodnota

Typy štruktúr
1. sociometrická štruktúra - charakterizuje vzťahy medzi pozíciami v skupine, ktoré vznikajú na základe sympatií a nesympatií, resp. pozitívnych či negatívnych interpersonálnych postojov
2. komunikačná štruktúra - predstavuje systém vzťahov medzi pozíciami, ktoré odrážajú existenciu komunikačných kanálov čiže komunikačná sieť (napr. vodca – správa – dvaja členovia a od nich správa postupuje ďalej)
3. mocenská štruktúra - predstavuje vzťahy medzi sociálnymi pozíciami z hľadiska ovplyvňovania a kontroly čo je zdrojom moci:
- legitímna moc (formálna autorita, rodič, učiteľ, šéf)
- vek
- neformálna autorita (osobná úspešnosť, aký je to človek, charizma)
- profesionalita – kompetencie
- moc odmeňovať a trestať
- možnosť odmeňovať a trestať.