Ich predstaviteľom sú látky halicinogénneho typu.
Motivácia užívania psychoaktívnych látok je mnohoraká. Môže ísť o zvedavú túžbu prežiť niečo zvláštne, nezvyčajné, alebo môže ísť o úsilie uniknúť nepríjemným osobným stavom a medziľudským vzťahom (úzkosť, depresia, stred, konfliktové situácie). Inokedy užitie psychoaktívnej látky môže uľahčiť lepšie a ľahšie nadviazanie kontaktu s druhou osobou. Napokon môžu človeka zlákať ku konzumácii drogy členovia skupiny, v ktorej sa tieto látky kolektívne užívajú.
Toxikoman sa pohybuje v začarovanom: pôsobenie drogy je dočasné, niekoľkohodinové a po odznení účinku pocíti postihnutý človek znovu potrebu konzumovať svoju drogu, pretože sa vrátil späť do sveta „tvrdej reality“.
Tolerancia je schopnosť organizmu znášať určité látky. Ide o jav, ktorý sa prejavuje stálym zvyšovaním dávky, aby mal vyvolaný účinok rovnakú intenzitu. Organizmus sa rôznymi mechanizmami prispôsobí na stály prívod drogy. Pri opakovanom užívaní sa účinnosť drogy oslabuje až stráca a na dosiahnutie plného efektu drogy alebo lieku treba dávku zvýšiť.
Povzbudivé nápoje príjemne, vzpružujúco až dráždivo pôsobia na nervovú sústavu a iné systémy ľudského organizmu. Zdrojom ich účinku sú alkaloidy (kofeín, teofylín…), silice a iné chuťové a aromatické látky. Alkoholické nápoje vznikajú najčastejšie alkoholickým kvasením, alebo riedením čistého liehu.
Lieky. V ostatnom čase výrazne vzrástla výroba a spotreba liekov. Okrem nepopierateľného pozitívneho prínosu nových liekov a liečebných postupov, vznikli súčastne problémy s ich nadmernou konzumáciou, pretože môžu vážne ohroziť zdravie a často aj život človeka. Užívajú ho aj bez zdravotného opodstatnenia. Lieková závislosť, farmakofágia, vzniká najmä pri užívaní psychostimulancií, sedatív, hypnotík, analgetík a antipyretík.
Omamné jedy bez liečivého účinku tvoria tretiu skupinu látok, na ktoré vzniká drogová závislosť.