Patrí k nim napríklad hašiš a marihuana.
Drogy, ktoré sa dnes používajú a zneužívajú, môžeme rozdeliť asi do sediatich skupín, ktoré zároveň predstavujú typy drogovej závislosti.

1. morfínový typ (ópium, morfín, kodeín, heroín)
2. barbiturátovo – alkoholový typ (pivo, víno, liehoviny a deriváty kyseliny barbiturovej: hypnotiká, sedatíva, analgeticko – antipyretické zmesi obsahujúce barbituráty)
3. kokaínový typ
4. kanabisový typ (hašiš, marihuana)
5. amfetamínový typ (fenmetrazín, Psychoton)
6. katový typ
7. halucinogénny typ (LSD, meskalín, psilocybín)
8. tabakizmus (nikotinizmus)
9. kofeinizmus (káva, čaj, kakao, kola, maté, guaraná)
10.závislosť od analgetík a antipyretík (Alnagon, Dinyl)

Môj postoj k drogám

Dnešný človek sa stále niekam ponáhľa, a tak si často nenájde čas zamyslieť sa nad tým, ako odstrániť konflikty a ako upraviť svoju životosprávu. Ide cestou zdanlivo menšieho odporu, siaha po liekoch, cigaretách či po poháriku. Tieto látky mu však môžu priniesť len dočasnú úľavu, problémy mu vyriešiť nepomôžu. Od jednoduchého návyku je len krôčik k závislosti, ktorá predstavuje nesmierne vážny zdravotnícky, ekonomický a sociálny problém modernej spoločnosti.
Mnohé chyby v užívaní liekov, resp. Drog a riziká ich zneužívania však často vyplývajú z nedostatočnej informovanosti. Bližšie oboznámenie verejnosti s možnými nežiaducimi účinkami drog, najmä liekov, ktoré môžu dostať aj bez lekárskeho predpisu, určite prispeje ku kritickejšiemu prístupu k užívaniu liekov, k uvedomeniu si rizika, ktorému vystavujeme svoje zdravie, ak užívame lieky svojvoľne a bezdôvodne.
No nielen minulá totalita, ale ako keby aj naša tzv. demokratická spoločnosť bola zaslepená minulosťou. Vôbec sme sa nepoučili. Aj keď je pravda, že naša minulosť rozšírenie toxikománie nepoznala v takom rozsahu, ako to vidíme mi, no to náš demokratický postoj nijako neospravedlňuje. Byť dostatočne informovaní, je oveľa efektívnejšie využitie v prevencii, ako nerozprávať o tom, zo strachu pred zvedavosťou a chuťou, vyskúšať si niečo, po čom je všetkým fantasticky. Nepíšem to len čisto z teórie, ale môžem to posúdiť na vlastnom príklade. Do mojich pätnástich rokoch som nemala o drogách ani tušenia. Vedela som teoreticky, čo je alkohol, cigarety, videla som to konzumovať vo väčšom množstve, ale zdalo sa mi to také prirodzené, ako žuvanie žuvačky. Na strednej škole som niečo počula o nejakých drogách, ale veľa som o tom nevedela, len to, že kto droguje, je zlý, zanedbaný, zo zlej rodiny, sociálne slabo zabezpečený apod. Bola som obklopená okolím, ktoré o tom veľa nerozprávalo, väčšinou to boli moji vrstevnici, no a dospelí sa k tomu nevyjadrovali. Neskôr po prečítaní rôznych článkov v časopisoch, som tých „chudákov“ začala ľutovať. Bola to zásadná zmena v mojom názore na drogy a vtedy sa mi zdala správna. Celý problém som cítila tak, že drogujú len tí, ktorí majú nejaké veľké problémy a drogy im ich pomáhajú čiastočne zvládať. Pár mesiacov nato, sa po okolí rozšírila „mariška“. Tí „odvážnejší“, sa snažili si ju kúpiť, niektorí čakali na malé povzbudenie, iní o tom len pohoršene rozprávali. Zhodou okolností som bola v puberte a zhodou okolností sa mi zdalo, že moje problémy nikto nechápe, že mi nikto nechce pomôcť ich riešiť a tak podobne. Rozmýšľala som, či by mi niekto, alebo niečo nemohlo pomôcť.