Úvod do problematiky seminárnej práce

Problematike toxikománie sa v posledných desaťročiach venuje veľká pozornosť. Táto zákerná „choroba“ je veľmi nebezpečná, pretože postihuje ľudský organizmus nepozorovane a jej účinky sa prejavujú až po určitom čase. V svetovej literatúre, či už odbornej, alebo populárno – náučnej je dnes veľa materiálu výskumného i štatistického, ktorý sa zaoberá problematikou toxikománie. Dokázalo sa, že toxikománie a najmä fajčenie tabaku a alkoholizmus škodia ľudskému zdraviu, zapríčiňujú mnohé vážne až smrteľné ochorenie, pracovnú neschopnosť a invaliditu. Vykorenenie toxikománií, ktoré dnes už nie sú len zdravotným, ale aj ekonomickým a sociálnym problémom, by mohlo podstatne zlepšiť celkovú zdravotnú situáciu a predĺžiť život obyvateľstva do takej miery, ako máloktorá prevencia v zdravotníctve. V dnešnej dobe milióny ľudí na celom svete užívajú omamné drogy a iné látky, ktoré vyvolávajú drogovú závislosť. Ľudstvo sa však neuspokojuje len s doterajšími drogami, ale hľadá stále nové látky, ktorými by svoju toxikomanickú túžbu uspokojilo. Celé štáby ľudí sledujú pohyb a obchod s omamnými látkami a usilujú sa nájsť spôsob, ako túto pliagu ľudstva odstrániť. Droga je prirodzená alebo syntetická, chemická látka, ktorá po vpravení do ľudského organizmu môže vyvolať zmenu jednej alebo viacerých telesných funkcií. Rýchly a výrazný účinok má aj na psychiku.
Abúzus je stav, keď človek neužíva drogu na stanovený cieľ (napr. liek), užíva ju nadmerne, v nevhodnom čase alebo v nevhodnej kombinácii.
Drogovú závislosť definovala Svetová zdravotnícka organizácia ako psychický a niekedy aj fyzický stav, ktorý vyplýva zo vzájomného pôsobenia medzi živým organizmom a drogou. Charakterizujú ho zmeny správania a iné reakcie, ktoré vždy zahŕňajú nutkanie brať drogu stále, alebo pravidelne pre jej účinky na psychiku a niekedy aj preto, aby sa zabránilo nepríjemným pocitom, tzv. abstinenčným príznakom, ktoré vyplývajú z jej neprítomnosti.

Drogy, ktoré vyvolávajú závislosť, sú trojakého druhu. - Jedny pôsobia vyslovene psychostimulačne, t.j. dočasne povzbudivo vyvolávajú stav eufórie, dobrej nálady. Ich reprezentantom sú látky amfetemínového typu. - Druhé pôsobia psychoinhibične, t.j. tlmivo a dočasne potláčajú tieseň, úzkosť a depresívne nálady. Ich predstaviteľom sú látky barbiturátového typu (sedatíva, hypnotiká). - Napokon sú to látky, ktoré pôsobia na ľudskú psychiku dezintegračne a vyvolávajú halucinácie, ilúzie a fantázie.

Ich predstaviteľom sú látky halicinogénneho typu.
Motivácia užívania psychoaktívnych látok je mnohoraká. Môže ísť o zvedavú túžbu prežiť niečo zvláštne, nezvyčajné, alebo môže ísť o úsilie uniknúť nepríjemným osobným stavom a medziľudským vzťahom (úzkosť, depresia, stred, konfliktové situácie). Inokedy užitie psychoaktívnej látky môže uľahčiť lepšie a ľahšie nadviazanie kontaktu s druhou osobou. Napokon môžu človeka zlákať ku konzumácii drogy členovia skupiny, v ktorej sa tieto látky kolektívne užívajú.
Toxikoman sa pohybuje v začarovanom: pôsobenie drogy je dočasné, niekoľkohodinové a po odznení účinku pocíti postihnutý človek znovu potrebu konzumovať svoju drogu, pretože sa vrátil späť do sveta „tvrdej reality“.
Tolerancia je schopnosť organizmu znášať určité látky. Ide o jav, ktorý sa prejavuje stálym zvyšovaním dávky, aby mal vyvolaný účinok rovnakú intenzitu. Organizmus sa rôznymi mechanizmami prispôsobí na stály prívod drogy. Pri opakovanom užívaní sa účinnosť drogy oslabuje až stráca a na dosiahnutie plného efektu drogy alebo lieku treba dávku zvýšiť.
Povzbudivé nápoje príjemne, vzpružujúco až dráždivo pôsobia na nervovú sústavu a iné systémy ľudského organizmu. Zdrojom ich účinku sú alkaloidy (kofeín, teofylín…), silice a iné chuťové a aromatické látky. Alkoholické nápoje vznikajú najčastejšie alkoholickým kvasením, alebo riedením čistého liehu.
Lieky. V ostatnom čase výrazne vzrástla výroba a spotreba liekov. Okrem nepopierateľného pozitívneho prínosu nových liekov a liečebných postupov, vznikli súčastne problémy s ich nadmernou konzumáciou, pretože môžu vážne ohroziť zdravie a často aj život človeka. Užívajú ho aj bez zdravotného opodstatnenia. Lieková závislosť, farmakofágia, vzniká najmä pri užívaní psychostimulancií, sedatív, hypnotík, analgetík a antipyretík.
Omamné jedy bez liečivého účinku tvoria tretiu skupinu látok, na ktoré vzniká drogová závislosť.

Patrí k nim napríklad hašiš a marihuana.
Drogy, ktoré sa dnes používajú a zneužívajú, môžeme rozdeliť asi do sediatich skupín, ktoré zároveň predstavujú typy drogovej závislosti.

1. morfínový typ (ópium, morfín, kodeín, heroín)
2. barbiturátovo – alkoholový typ (pivo, víno, liehoviny a deriváty kyseliny barbiturovej: hypnotiká, sedatíva, analgeticko – antipyretické zmesi obsahujúce barbituráty)
3. kokaínový typ
4. kanabisový typ (hašiš, marihuana)
5. amfetamínový typ (fenmetrazín, Psychoton)
6. katový typ
7. halucinogénny typ (LSD, meskalín, psilocybín)
8. tabakizmus (nikotinizmus)
9. kofeinizmus (káva, čaj, kakao, kola, maté, guaraná)
10.závislosť od analgetík a antipyretík (Alnagon, Dinyl)

Môj postoj k drogám

Dnešný človek sa stále niekam ponáhľa, a tak si často nenájde čas zamyslieť sa nad tým, ako odstrániť konflikty a ako upraviť svoju životosprávu. Ide cestou zdanlivo menšieho odporu, siaha po liekoch, cigaretách či po poháriku. Tieto látky mu však môžu priniesť len dočasnú úľavu, problémy mu vyriešiť nepomôžu. Od jednoduchého návyku je len krôčik k závislosti, ktorá predstavuje nesmierne vážny zdravotnícky, ekonomický a sociálny problém modernej spoločnosti.
Mnohé chyby v užívaní liekov, resp. Drog a riziká ich zneužívania však často vyplývajú z nedostatočnej informovanosti. Bližšie oboznámenie verejnosti s možnými nežiaducimi účinkami drog, najmä liekov, ktoré môžu dostať aj bez lekárskeho predpisu, určite prispeje ku kritickejšiemu prístupu k užívaniu liekov, k uvedomeniu si rizika, ktorému vystavujeme svoje zdravie, ak užívame lieky svojvoľne a bezdôvodne.
No nielen minulá totalita, ale ako keby aj naša tzv. demokratická spoločnosť bola zaslepená minulosťou. Vôbec sme sa nepoučili. Aj keď je pravda, že naša minulosť rozšírenie toxikománie nepoznala v takom rozsahu, ako to vidíme mi, no to náš demokratický postoj nijako neospravedlňuje. Byť dostatočne informovaní, je oveľa efektívnejšie využitie v prevencii, ako nerozprávať o tom, zo strachu pred zvedavosťou a chuťou, vyskúšať si niečo, po čom je všetkým fantasticky. Nepíšem to len čisto z teórie, ale môžem to posúdiť na vlastnom príklade. Do mojich pätnástich rokoch som nemala o drogách ani tušenia. Vedela som teoreticky, čo je alkohol, cigarety, videla som to konzumovať vo väčšom množstve, ale zdalo sa mi to také prirodzené, ako žuvanie žuvačky. Na strednej škole som niečo počula o nejakých drogách, ale veľa som o tom nevedela, len to, že kto droguje, je zlý, zanedbaný, zo zlej rodiny, sociálne slabo zabezpečený apod. Bola som obklopená okolím, ktoré o tom veľa nerozprávalo, väčšinou to boli moji vrstevnici, no a dospelí sa k tomu nevyjadrovali. Neskôr po prečítaní rôznych článkov v časopisoch, som tých „chudákov“ začala ľutovať. Bola to zásadná zmena v mojom názore na drogy a vtedy sa mi zdala správna. Celý problém som cítila tak, že drogujú len tí, ktorí majú nejaké veľké problémy a drogy im ich pomáhajú čiastočne zvládať. Pár mesiacov nato, sa po okolí rozšírila „mariška“. Tí „odvážnejší“, sa snažili si ju kúpiť, niektorí čakali na malé povzbudenie, iní o tom len pohoršene rozprávali. Zhodou okolností som bola v puberte a zhodou okolností sa mi zdalo, že moje problémy nikto nechápe, že mi nikto nechce pomôcť ich riešiť a tak podobne. Rozmýšľala som, či by mi niekto, alebo niečo nemohlo pomôcť.

Dovtedy som mala sklony zapojiť sa do všetkých bláznovstiev, jednoducho so bola za hocijakú neposlušnosť. Samozrejme ani mňa a moje spolužiačky neobišla mánia „marišky“, výrobcu dobrej nálady. Všetci nás núkali a sľubovali neskutočný zážitok. Keď som ju vtedy videla, jej účinky, zápach, náhlu zmenu nálady, vtedy, akoby sa niečo vo mne zlomilo. Nebolo to tým, že som videla obraz osoby, ktorá si škodí na zdraví, veď o tých pravých skutočných škodlivinách som veľa nevedela, ale zarazilo ma niečo iné. V tých prejavoch radosti, či smútku, mi chýbal cit, ten výraz ľudskej skutočnosti. Prečo ľudia, ktorých niečo trápi sa snažia zmeniť reakciu svojich citov, prečo si umelo vyrábajú dobrú náladu, keď to tak necítia. Nech ukážu okoliu, svojim blízkym, čo ich trápi, nech plačú, keď to cítia, nech sa smejú, keď majú na to chuť, ale nech nepotlačujú city. A práve tu je jedna z chýb - výchova v rodine. Je naozaj v našej krajine ešte dosť rodín, ktoré vychovávajú svoje deti bez citu. Ne, žeby nič k nim necítili, ale nevedia ukázať svoje city a to isté potláčajú v deťoch už od mala. Zastávajú názor, že chlap nieje chlapom, ak plače, že žene nieje ženou, keď sa nedokáže dostatočne postarať o vulgárneho manžela a kopu detí.
Dieťa sa postupne uzatvára do seba a keď mu príde do cesty nejaký problém, snaží sa ho riešiť „hrdinsky“ – nepovie o ňom nikomu, veď ho to tak učili rodičia, takže koná správne. A keď ho už nezvláda, hľadá pomoc u niekoho, kto mu ponúka rýchle a nie tak drahé riešenie problémov. Skúša drogu. Drogu, ktorá mu „skutočne vyriešila jeho problém, ale len na dnes. A zajtra? Potrebuje svojho chemického priateľa na ďalšie utíšenie bolesti, ktorú prežíva a hrdinsky ju skrýva. A čo rodičia.? Mali by byť naňho hrdí. Robí to čo mu vštepovali od mala. No oni hovoria: Veď mu dali všetko, o čo si povedal, bol obklopený bohatstvom, prepychom. Áno, ale len fyzickým. A čo duševné bohatstvo. Neuvedomujú si, ako môže zmeniť charakter a správanie jedinca taká „maličkosť“, akou je prejav lásky. Nielen dávanie, ale aj jej prijímanie. Neuvedomujú si, ako by niektorým dnešným narkomanom stačilo v tú osudnú chvíľu mať pri sebe niekoho blízkeho, ktorý by ho zastavil a ukázal mu, že je jedinečný a bude mu veľmi chýbať, že ho ľúbi a nechce, aby sám kráčal s bremenom života. Niesom narkoman, ani nemám skúsenosti s ťažkými drogami, ale píšem to, čo cítim, že je tá správna cesta, ktorú som hľadala. A raz, keď budem mať deti sa budem snažiť im dať toľko lásky, aby nemali žiadny dôvod v probléme pochybovať, že niekto blízky stojí pri ich rozhodnutiach, nech sú už akékoľvek.

A čo povedať na záver?

Človek by mal byť v prvom rade človekom so všetkým, čo to obnáša. Mal by sa vedieť radovať, smiať sa, smútiť aj plakať, milovať a nenávidieť robiť to, čo práve v tej chvíli cíti.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Droga - strašiak či hrozba (seminárna práca)