Ak sa má podnet stať objektom pozornosti, musí mať vlastnosti ako :
- sila,
- kontrast medzi podnetmi,
- potreby a záujmy
- zmena, novosť, pohyb.
- úmyselná pozornosť – človek ju vyvoláva a udržiava vlastným vôľovým úsilím. predpokladá uvedomelú selekciu podnetov.

Vlastnosti pozornosti
- koncentrovanosť – schopnosť sústrediť a udržať pozornosť na istých predmetoch a javoch v potrebnom časovom rozsahu,
- intenzita – človek sa sústredí na jenu činnosť, ostatné si nevšíma,
- rozdelenie – spôsob organizácie dvoch alebo viacerých činností, ktoré človek vykonáva naraz,
- stálosť – charakteristika pozornosti v čase udržovania jej koncentrácie na danom objekte.

Činitele pozornosti
1. Vnútorné:
- celkový telesný stav,
- psychické nálady a stavy,
- záujmy,
- očakávanie a zameranosť,
2. Vonkajšie:
- sila, veľkosť, dĺžka podnetov,
- novosť, neočakávanosť a zriedkavosť podnetov,
- relatívna diferencovanosť podnetov a iné.

Emócie
Emóciami nazývame najjednoduchší zážitok spojený s uspokojovaním alebo neuspokojovaním primárnych potrieb.

Cit
je subjektívny odraz prežívania zvláštneho vzťahu k iným ľuďom, ku konkrétnym predmetom a javom objektívnej skutočnosti.
Základné vlastnosti citov:
- bipolárnosť – city sa väčšinou odohrávajú medzi dvoma pólmi (príjemnosť – nepríjemnosť, napätie – uvoľnenie, vzrušenie – upokojenie)
- prenos „nákazlivosť“ citov – city sa ľahko prenášajú z jednej osoby na inú
- aktuálnosť – city spravidla nie je možné reprodukovať nezmenené, pri opakovaní citového podnetu tej istej kvality je po určitom časovom odstupe prežívanie citu odlišné
- ambivalencia (zmiešanosť) – často sa kombinujú príjemné a nepríjemné city

Teórie emócií a citov
- periférna teória – poukazuje na bezprostrednú súvislosť medzi emóciami a fyziologickými zmenami v organizme. Teória sa pokúša originálne vysvetliť postupnosť a sled zmien, ktoré sú spojené so vznikom a priebehom emócií
- talamická teória – tvrdí, že pre vznik emócií je najdôležitejší mechanizmus, v dôsledku ktorého sa senzorické vzruchy prechádzajúce cez talamus „filtrujú“. Tým nadobúdajú v podkôrovej štruktúre zvláštne emocionálne zafarbenie, emocionálnu kvalitu. Emociogénne senzorické vzruchy vzápätí postupujú do mozgu. Táto teória predpokladá jestvovanie podkôrového centra emócií s prepojením na vyššiu kôrovú úroveň.
- excitačná teória – ide o kompromisné prepracovanie predchádzajúcich teórií
- teória J. V. Papeza – tvrdí, že pre vznik emocionálneho zážitku je rozhodujúca činnosť mozgovej kôry. Ide o teóriu, ktorá sa zakladá skôr na empírii ako na konkrétnych experimentálnych faktov, medzi psychológmi nenašla širší ohlas.
- teória I. P.