Pavlova - prežívanie citov sa prejavuje ako výsledok spolupráce kôrových a podkôrových centier, pričom treba vidieť rozhodujúcu úlohu mozgovej kôry. Toto obojstranné prepojenie predstavuje rozhodujúci mechanizmus vzniku emócií
- informačná teória – podľa nej vznik jednotlivých foriem emocionálnych prejavov spočíva na takých faktoroch ako je sila a kvalita potreby, miera nedostatku, či nadbytku informácie a napokon špecifický charakter činnosti, ktorá smeruje k dosiahnutiu cieľa.

Fyziologické základy emócií
Prežívanie emócií z hľadiska fyziologického je spojené s významnými zmenami v organizme. Tie sú regulované centrálnou nervovou sústavou a spolu s autonómnym nervovým systémom aj činnosťou endokrinných žliaz.
Patria sem:
- zmeny v zložení v krvi a krvnom tlaku
- zmeny v dýchaní
- zmeny v elektrickej vodivosti kože
- ďalšie zmeny

Citové prežívanie a poznávacie procesy
Silný cit môže „zaslepovať“ , dominovať nad myslením – človek, ktorý robí závery a rozhoduje sa pod vplyvom citov, nemusí byť objektívny a nestranný.
Rozum do istej miery umožňuje kontrolovať stav citov alebo aspoň ich vonkajšie prejavy. Tlmivý vplyv rozumu na emocionálnu sféru umožňuje človeku, aby sa nestal otrokom vlastných emócií. Môžeme stretnúť ľudí, z ktorých jeden pri silnej bolesti kričí, druhý ju znáša takmer pokojne a tretí je schopný dokonca vtipkovať.

Emócie (city) a osobnosť človeka
Osobnosť môžeme hodnotiť v pojmoch emotivity ako:
- osobnosť integrovanú alebo dezintegrovanú – integrovaná je vyrovnaná, schopná správnej a rýchlej adaptácie, netrpí veľkými a nevyriešenými konfliktmi. Pre dezintegrovanú osobnosť sú typické neprimerané emocionálne reakcie, prevažujú záporné nálady a nepríjemné city
- osobnosť stabilnú alebo labilnú – stabilitou rozumieme predovšetkým primeranosť emocionálnej reakcie vzhľadom na intenzitu podnetu, labilita – je chrakteristická menlivosťou nálad a afektami neprimeranými k danej situácii.
- emocionálna zrelosť – úroveň emocionálnych prejavov, ktorá zodpovedá veku a mentálnej úrovni daného človeka.

Klasifikácia citov
Intelektuálne city vznikajú v procese myšlienkovej a poznávacej činnosti pri riešení problémových úloh. Patrí k nim prežívanie zvedavosti, presvedčenia a pochybovania, nedôvery...
Morálne city vznikajú a vyvíjajú sa v spoločenských medziľudských vzťahoch.