Odráža sa v nich prežívanie vzťahu k svojmu vlastnému správaniu a konaniu, ako aj k správaniu a činom iných ľudí.
Náboženské city sú snahou pomôcť pri hľadaní východísk zo zložitých životných situácií, často aj z nepríjemných citov pokory , poníženia a malosti.
Estetické city sú odrazom vnímania umeleckých diel a vôbec prežívania niečoho krásneho. Charakteristickým znakom estetických citov je to, že vyvolávajú želanie, túžbu znovu prežiť.
City k prostrediu sú vzťahy k javom živej a neživej prírody. Vzťah sa zvýrazní vtedy, keď sa vec zničí, stratí, čo sa prejavuje ľútosťou, smútkom a pod.
City k ľuďom môžeme rozdeliť na : citové vzťahy medzi mužom a ženou, vzťahy medzi rodičmi a deťmi, vzťahy k iným ľuďom.
Sebacit je vzťah človeka k sebe samému, ide o prežívanie vzťahu k sebe ako najvyššej hodnote. Najbežnejšou podobou sebacitu je láska k sebe, ktorú charakterizujeme ako sympatiu k vlastnej bytosti, úctu a rešpekt k sebe.

Citové stavy
Afekty sú silné, búrlivo prebiehajúce, zvyčajne krátkodobé citové vzplanutia.
Nálady sú dlhšie trvajúce citové stavy, slabšej intenzity, ktoré dodávajú ostatným zážitkom určité emocionálne zafarbenie.
Vášne sú silné, hlboké a dlhotrvajúce citové stavy (zberateľská vášeň, športová vášeň...).

Emócie a medziľudské vzťahy
Empatia – schopnosť vžiť sa do psychického stavu iného človeka. Empatia je charakteristická tým, že :
- jej predpokladom je bezprostredný komunikačný kontakt,
- nemôže trvať neobmedzene dlho bez prerušenia,
- ak sa človek, ktorého chceme empaticky vnímať uzavrie do seba, tak sa empatia nemôže dostatočne rozvinúť,
- pri empatii je dôležitá pravdivosť a hodnovernosť komunikácie človeka,
- podmienkou empatie nie je intelektúálna vyspelosť.
Projekcia je opakom empatie, je premietanie vlastného chápania situácie do iného človeka. Treba tomu rozumieť tak, že pri posudzovaní postojov, motívov človek vychádza zo seba, podľa vlastného prežívania a uvažovania.
Asertivita je umenie presadiť sa, pričom rešpektujeme názory, postoje a hodnoty iných. Pri asertívnom správaní ide o :
- voľné, otvorené vyjadrovanie vlastných myšlienok a pocitov,
- otvorenú komunikáciu s inými ľuďmi,
- chápanie a tolerovanie iných,
- rozhodovanie o sebe na základe vlastného uváženia,
- dorozumieť sa z ľuďmi dohodou a kompromisom.

Osobnosť
je celková organizácia duševného života. Zahŕňa v sebe všetky jednotlivé duševné funkcie.
Indivíduum – jednotlivec ako celostný organizmus a ako jednota všetkých jeho vlastností.

Teórie osobnosti
S. Freud:
V nevedomí sú všetky duševné hnutia, ktoré majú niečo odpudivé, čo naráža na odpor vo vedomí – potlačené predstavy.
Medzi nevedomím a vedomím je cenzúra. Je inštanciou zo systému ego, kritériom sú morálne a etické normy človeka a spoločnosti.
Vedomie udržuje rovnováho medzi id a superegom.