Môžeme ju definovať ako odraz predošlej skúsenosti vo vedomí človeka, ktorý tkvie v zapamätaní, uchovaní a následnom vybavení alebo znovupoznaní toho, čo už prv vnímal, prežíval, robil alebo jednoducho – čo sa naučil.
Fyziologické teórie tvrdia, že základom pamäti je schopnosť nervovej sústavy uchovávať a oživovať pamäťové stopy po zmenách, ktoré vyvolali podnety.
Fyzikálne teórie presadzujú názor, že mechanizmus zapamätania, podržania a vybavovania je procesom utvárania a následnej aktivizácie neurónových modelov.
Biochemické teórie považujú za nositeľa genetickej informácie DNA a za základ individuálnej pamäti RNA a bielkoviny.

Druhy pamäti
Pamäť podľa charakteru psychickej aktivity prevládajúcej v činnosti delíme na :
- pohybovú – pamäť na rôzne pohyby a ich systémy
- emocionálna – pamäť na emócie a city
- názorná – pamäť na predstavy, zvuky, vône, obrazy zo života,
- slovno-logická – obsahom sú myšlienky.

Pamäť podľa charakteru celkovej činnosti rozdeľujeme na :
- úmyselnú
- neúmyselnú

Pamäť podľa dĺžky uchovania materiálu rozdeľujeme na :
- senzorickú – prvý stupeň pri vstupe informácie charakteristický krátkou prítomnosťou senzorickej stimulácie. Informácia sa uloží asi na 5 sekúnd, ak sa jej nevenuje pozornosť informácia sa do ďalšieho stupňa pamäti nedostane,
- krátkodobú – charakterizuje ju krátke podržanie informácie. Informácia je v nej nezmenená a nekódovaná niekoľko sekúnd, približne 17 až 20.
- dlhodobú – je relatívne permanentná pamäť s rezistenciou voči zabúdaniu.

Procesy (fázy) pamäti
Zapamätanie je počiatočnou fázou pamäti. Zapamätávanie môžeme rozdeliť na neúmyselné (nevytyčujeme si cieľ niečo si zapamätať) a úmyselné (človek si vytyčuje cieľ niečo si zapamätať), ktoré sa označuje ako učenie.
Uchovanie je podržanie informácie v nezmenenej forme v dlhodobej pamäti po určitý čas.
Vybavovanie sa môže uskutočniť vtedy ak je informácia uložená v dlhodobej pamäti. Môžeme ho rozdeliť na reprodukciu (hovorená alebo písaná odpoveď na konkrétnu otázku vybavená z dlhodobej pamäti) a znovupoznanie (vybavenie si obsahu udalosti na základe opakovaného vnímania).
Zabúdanie považujeme za súčasť pamäti.