Hovoríme o nej aj vtedy ak je istá informácia v pamäti, ale nie sme schopní si ju vybaviť.

Učenie
Učením sa vysvetľujú všetky zmeny, ktorými prechádza genotyp (súbor dedičných informácií) a stáva sa z neho fenotyp (genetické vlastnosti ovplyvnené učením a prostredím).

Druhy učenia (L.Maršálová)
Učenie podmieňovaním sa realizuje na základe vytvárania dočasných nervových spojov, asociácií, ktoré sa opakovaním upevňujú.
Precepčno-motorické učenie predstavuje osvojovanie si zručností, návykov, motorických úkonov a plynulej činnosti za účasti psychických procesov.
Verbálne učenie je najrozšírenejší druh učenia, ide o osvojovanie slovných útvarov a memorovanie.
Pojmové učenie je osvojovanie si spoločnej odpovede na odlišné podnety.
Učenie riešením problému je najzložitejší druh učenia, ktorý vyžaduje odhaľovanie vzťahov medzi predmetmi alebo pojmami.

Zákony učenia
- zákon motivácie – vnútorná a vonkajšia motivácia k učeniu,
- zákon spätnej informácie o učení – kontrola učenia ktorá umožňuje urobiť dodatočné korekcie v učení,
- zákon transferu – skôr naučené formy správania (vedomosti, zručnosti) vplývajú na učenie iným formám
správania,
- zákon opakovania – nevyhnutná podmienka učenia,

Predstavy
môžeme definovať ako názorné obrazy predmetov alebo javov vo vedomí, ktoré človek bezprostredne nevníma.
Miesto predstáv v psychickej a praktickej činnosti

Predstavy a vnemy : Predstavy zvyčajne nemajú takú mieru názornosti ako vnemy, nie sú teda kópie vnemov.
Predstavy a myslenie : Predstavy sú úzko spojené z myslením. Podobne ako v myslení aj v predstavách možno predvídať budúcnosť, predstavy vznikajú často v problémovej situácii, predstavy sú motivované potrebami človeka ako osobnosti.
Predstavy a citové zážitky : Predstavy môžu vyvolať rôzne citové zážitky. Vybavenie si obrazu prežitého je často spojené s opätovným prežívaním.

Druhy predstáv a typy predstavivosti
Typy predstáv :
- zrakový
- pohybový
- sluchový
- zmiešaný typ

Podmienky tvorenia predstáv
1. Niekoľkonásobné pozorovanie
2. Úmysel osvojiť si danú predstavu
3. Pokus reprodukovať predstavu vo vedomí
4. Myšlienková analýza objektu
5. Porovnávanie predmetov pri ich vnímaní
6. Individuálne vlastnosti a vek človeka

Trvanie predstáv
V prípade, že sa predstavy vo vedomí neaktualizujú (neaplikujú v praktickej činnosti) ich obsah sa časom stáva chudobnejší, vzďaľuje sa od originálu.

Význam imaginatívnych procesov
1. Pri tvorivej umeleckej činnosti.
2. Pri činnosti, ktorá v nejakej miere pretvára svet.
3. Pri obohacovaní života o niečo nové.

Fantazijne predstavy a predstavy obrazotvornosti

Funkcie fantázie
základnou tendenciou fantázie a obrazotvornosti je pretváranie predstáv. Počiatočnou formou fantázie sú obrazy, idei vznikajúce bez osobitného zámeru – ide o neúmyselnú fantáziu.
Ak nove obrazy, idei vznikajú zo snahy vytvoriť niečo určité ide o úmyselnú fantáziu

Princípy fantazijnej činnosti
Fantazijná práca s obrazmi – imaginácia ( predstavivosť, obrazotvornosť )
Základné princípy:
Aglutinácia – spájanie znakov jedného predmetu so znakmi iného predmetu
Kombinácia – spájanie znakov, ale v jednom objekte
Schematizácia – vypustenie nepodstatných znakov
Štylizácia – charakteristické znaky objektu niesu zvýraznené, ale transformované do určitých skratiek
Zmenšovanie a zväčšovanie objektov – rozprávkové predstavy obrov a trpaslíkov

Fantazijné myslenie
Uplatňuje sa pri tvorbe rozprávok a rôznych mýtov.
Základné princípy:
- Sinkretizácia – spájanie rôznych myšlienkových prvkov do nových celkov
- Symbolizácia – predmetu sa pripisuje zvláštny význam – symbolizuje niečo
- Animizmu – nezivé predmety sú považované za živé
- Magizmus – viera v existenciu démonov, fantómov. . .

Myslenie
je najvyšším stupňom poznania.