Psychológia – veda o „duši“.
Ako môžeme definovať pojem „psychológia“ ?
Najstaršie a najpoužívanejšie vymedzenie psychológie znie: psychológia je veda o duši, pričom samotný pojem „psychológia“ je umelo vytvorené slovo pozostávajúce z dvoch gréckych slov:
psychické (znamená duša) a logos (znamená slovo, reč, veda).
V mnohých jazykoch psychické – duša pôvodne znamená dych.
Čo si predstavovali antickí filozofi pod pojmom „duša“ ?
Herakleitos spájal psychické (dušu) s dychom, s princípom dýchania ako viditeľným prejavom života a s princípom pohybu živých bytostí. Demokritos chápe dušu ako najjemnejšiu látku (atóm), ktorá je rozptýlená po celom tele. Pythagoras uviedol, že duša je nehmotná a nesmrteľná samostatná substancia, ktorá nepodlieha prírodným zákonom. Na jeho názory v mnohom nadviazal Platón. Podľa neho je človek symbiózou nesmrteľnej duše a smrteľného tela. Podľa Platónovho žiaka Aristotela je duša:
- formou tela, objavuje sa vo všetkých živých telesách, ale nie je telesná,
- niečo, čo má v sebe účel a čo dáva pohybu života určitý smer a formu,
- príčinou, počiatkom a spôsobom existencie akýchkoľvek živých telies.
Aké boli názory na „dušu“ v neskoršom období ?
Sv. Augustín pripisuje duši vlastnosti, ktoré sa prezentujú v:
a) myslení a rozume, chcení a láske, rozpomínaní a pamäti. Všetky tieto tri vlastnosti duše svojím vzájomným hlbokým a vnútorným spojením v sebe a skrz seba vytvárajú jednotu,
b) jednote existencie, vôle a poznania, to zn. v trojici, v ktorej rozhodujúcu úlohu pripisuje vôli.
Podľa sv. Tomáša Akvinského je duša vitálnym princípom plnosti ľudského bytia – jeho života vegetatívneho, senzitívneho a racionálneho. Z hľadiska tohto vitálneho chápania je duša:
- princípom existencie tak živého tela, ako aj jeho operácií,
- princípom finality živého tela - usmerňuje činnosť všetkých síl a všetkých zložiek živého tela,
- zároveň princípom, ktorý sa prejavuje ako vnútorná príčina pôsobenia na iné živé bytosti, v ktorých duša s telom tvoria jedinú úplnú podstatu.
Aké boli názory racionalistov ?
Racionalizmus od počiatku vsúval do popredia rozum. Preferoval tzv. exaktné vedy. Tak najmä rozmach prírodných vied, hlavne však aplikácia experimentálnej metódy v skúmaní psychiky človeka a takto získané údaje viedli k čoraz zreteľnejšej diferenciácii princípu duchovného od telesného v ľudskej bytosti. Racionalista R.
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Psychológia (esej)
| Dátum pridania: | 02.03.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
| Autor referátu: | certik | ||
| Jazyk: |  |
Počet slov: | 513 |
| Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 1.9 |
| Priemerná známka: | 2.99 | Rýchle čítanie: | 3m 10s |
| Pomalé čítanie: | 4m 45s | ||
Zdroje: Boroš Július; Ondrišková Edita; Živčicová Eva; Psychológia. Iris, Bratislava 1999, Parygin B.D.; Sociální psychologie jako věda. Státní pedagogické nakladatelství, Praha 1968, Ottova encyklopedie obecných vědomostí na CD -rom
