Staroveký lekár Hypokrates (460 – 377 pr.n.l.) vychádzajúc z týchto predstáv priradil k týmto štyrom živlom a ich vlastnostiam štyri základné šťavy, ktoré sa v organizme podľa vtedajších vedomostí vyskytujú. Tak Hypokrates anticipoval moderné typológie a podal prvú náuku o temperamentoch, ktorá sa udržala do dnešných čias.


Táto náuka spočívala podľa Hofstättera (1963, str. 236) na týchto princípoch:

živel farba vlastnosť šťava temperament

oheň červená teplo krv sanguis sangvinik
(mužský)
zem čierna sucho čierna žlč melancholik
(melancholé) (ženský)
voda biela vlhkosť hlien flegmatický
(phlegma) (nemužský)
vzduch žltá chlad žlč (cholé) cholerický
(neženský)

Obrovský, ba nevyčerpateľný materiál pre psychológiu poskytujú obyčaje, obrady primitívnych národov. Ďalší materiál pre vedecké bádanie, teda aj psychologické, predstavujú staroveké mýty, o čom podal svedectvo J. Bachoffen, keď vyslovil domnienku, že mýtus musí byť odrazom niekdajšej skúsenosti ľudstva. Na základe tejto domnienky interpretoval rôzne mýty o Belerofontovi, lýkijský mýtus a pod. a dospel k epochálnemu poznaniu dvoch etáp vo vývine ľudskej spoločnosti, a to etapy materského a otcovského práva. 4. Predpoklady vzniku psychológie


4.1 Filozofické predpoklady


Jedným z predpokladov vzniku psychológie, bola nevyhnutná zmena v myslení. Psychológia až do 19. storočia bola súčasťou filozofie, preto pokrok musel nastať vo filozofii. To znamená, že psychológia, ako veda sa mohla rozvíjať len vtedy, keď bolo jasné, čo je predmetom jej skúmania.
Novým filozofickým prúdom je kresťanstvo, ktoré sa upevňuje ako oficiálna ideológia v 5. storočí n. l. a ktoré v mnohých smeroch nadväzuje na platonizmus a Aristotela. Najvýznamnejší filozof tohto obdobia je Tomáš Akvinský (1225-1274), vo svojej monumentálnej teologickej Summě podal také základy teoretickej psychológie, ktoré sa udržujú na katolíckych univerzitách dodnes. Z hľadiska rozvoja psychológie ako vedy sú významní najmä dvaja novovekí filozofi: R. Descartes a F. Bacon.

v R. Descartes (1596-1650) k rozvoju psychológie prispel predovšetkým náhľadom na predmet psychológie a svojím názorom na prácu organizmu. Podstatu duše- res cogitans (res - vec, cogito – rozmýšľam) vidí vo vedomí. Tým sa v histórii ľudského myslenia presnejšie určuje podstata psychiky, t. j. predmet bádania špeciálnej vednej disciplíny. Ďalej predpokladal, že organizmus pracuje ako zložitý stroj. Základným prvkom tohto mechanizmu je reflex. Reflex (reflecto – odrážať) predstavuje vzťah medzi vonkajším podnetom, napríklad popálenie a zákonitou odpoveďou organizmu, odtiahnutím postihnutej časti tela.