Ďalej predpokladal, že duch je nositeľom „agitácie“ – vášní, ktoré vychádzajú nielen z ducha, ale aj tela /napr. zo zmyslových orgánov, zo stavu organizmu – hlad, smäd, sex atd./ Descartova filozofia bola dôležitým medzníkom v prelome tradičných scholastických doktrín. V tomto prelome pokračoval Thomas Hobbes (1588 – 1679). Hobbesova filozofia bola vo vtedajších historických podmienkach krokom vpred v rozvoji materializmu. Bol tvorcom nového druhu hedonizmu, a to hedonizmu psychologického. v Druhým filozofom, významným pre rozvoj psychológie bol Francis Bacon (1561 – 1626).Marx-Engels pokladali Bacona za praotca anglického materializmu a experimentálnych vied. Hlásal, že poznanie (veda) bude mat vtedy úspech, kej bude predovšetkým definovaný predmet poznania a ciel vedy. Predmetom poznania je príroda a jeho cieľom je objavenie zákonov prírody a ich využitie pre človeka a spoločnosť. Bacon hlása, že základom poznania je skúsenosť a pojmy treba utvárať na základe zmyslovej skúsenosti. Zmysly sú zdrojom poznatkov, ktoré treba spracovať a zovšeobecniť. Teda pre vedeckú metódu je príznačné pozorovanie, analýza. Najdôležitejším a najhlavnejším prostriedkom nadobúdania skúsenosti a poznania je experiment. Asocianizmus bol prevládajúcou psychologickou teóriou v druhej polovici 19. storočia. Je to prvá veľká a materialistická koncepcia duševného života človeka. Jej významnými predstaviteľmi sú Th. Hobbes, D. Hume, St. Mill. Opiera sa o senzualistickú teóriu poznania, ktorú rozpracoval J. Locke (1632 – 1704). Locke vychádzal z predpokladu, že ľudská duša je pri narodení nepopísaná doska /tabuľa rassa/ a jej obsah, idey – pocity vznikajú na základe zmyslovej skúsenosti a na základe duševnej skúsenosti – reflexiou /sebapozorovaním/. Výrazom toho bola základná téza senzualistického asocianizmu „Nihil est in intelektu, quod non fuerit in senzu“ – nič nie je v mysli, čo nebolo v zmysloch.

4.2 Prírodovedné predpoklady

Konkrétnejšie povedané, keď poznatky z fyziológie nervového systému pokročili ďaleko, bádateľov napokon začali zaujímať ďalšie skutočnosti. Vzniklo presvedčenie, že aj túto novú kategóriu javov možno skúmať podobne ako v iných vedách, t.j. objektívne, prírodovedecky. Tieto javy treba skúmať, lebo len na základe ich poznania dosiahne sa úplnejší poznatkový rámec o človeku, o jeho konaní a správaní. Vzniku a rozvoju psychológie predchádzal aj rozvoj prírodovedy. Tento rozvoj nastáva v 19. storočí. Základy psychologického bádania v rozličných oblastiach boli v minulom storočí položené vo viacerých krajinách: napr.