- základy psychofyziky – Weber – Fechner Nemecko
- psychofyziológie zmyslových orgánov – Helmholtz Nemecko
- porovnávacej psychológie a psychológie zvierat - Darwin Anglicko
- psychoneurológie a reflexológie – Sečenov – Bechterev Rusko
- klinickej psychológie – Charcot Francúzsko atď.

Všimnime si teraz niektoré významné úspechy, ktoré sa dosiahli v tejto etape prírodovedných predpokladov vzniku psychológie.
1. Pokroky vo výskume nervstva a centrálneho nervového systému. Fyziológii sa skôr podarilo vymaniť spod vplyvu filozofie než psychológii. Roku 1800 Bichat zavádza účinné biologické metódy, využijúc fyziku a chémiu (mikroskop, galvanometer, indukčnú cievku, kymograf). (P.Fraisse, 1967, str. 15-16.). Výskum nervovej sústavy sa začína objavom, ktorý urobil Ch. Bell, anglický lekár a fyziológ. Zistil existenciu senzorických a motorických nervov, čo nezávisle od neho objavil Magendie, francúzsky bádateľ. Odtiaľ Bell-Magendieho zákon. Až roku 1848-1849 sa podarilo Du Bois-Reymondovi zistiť existenciu šírenia sa nervového vzruchu ako elektrickej vlny. Roku 1850 Helmholtz meral rýchlosť prenosu vzruchu po nerve žaby, neskôr meral šírenie vzruchu na senzitívnych nervoch človeka. Takisto pred r. 1800 sa začal záujem bádateľov o mozog. Viedenský anatóm F. I. Gall (1758-1828) vyslovil predpoklad, že istému tvaru lebky zodpovedajú v mozgu lokalizované schopnosti a povahové vlastnosti. Gallova teória sa už dnes pokladá vo vede za šarlatánstvo, nazývala sa frenológia. Do histórie výskumu mozgu sa prvý zapísal lekár P. Broca z Paríža, ktorý poznal pacienta duševne zdravého, ale nemého. Posmrtná operácia ukázala poruchu centra v mozgu v zadnej časti, v tretom frontálnom závite ľavej hemisféry. Iný bádateľ C. Wernicke (1848-1905), psychiater z Berlína, objavil senzorické centrum reči (zadný okraj horného spánkového závitu) pri skúmaní afázií (=porucha reči). Zrakové centrá objavil Ferrier. Dráždenie mozgu elektrickým prúdom použili chirurgovia G. Fritsch a E. Hitzig r. 1870. Zistili, že dráždenie istých častí mozgu vyvoláva špecifické pohyby tela. Tak sa v mozgovej kôre lokalizovali pohybové centrá tváre, neskôr trupu a končatín.
2. Ďalšou cestou vedúcou priamo k požiadavke štúdia psychologických javov bol výskum zmyslových orgánov, ktorý napokon vyústil do štúdia pocitov a vnemov. Tu sa preslávili najmä E. H. Weber (1795-1878), anatóm a fyziológ a H. L. v. Helmholtz (1855-1866), fyziológ, ďalej M. v. Frey, E. Hering a iný. E.H. Weber sa hlboko zapísal do psychológie, svojimi prácami o zmyslových orgánoch, ako aj prácami z oblasti psychofyziky. Weber rozlíšil kožné zmysly (majúce ukončenie nervov v koži) a svalové zmysly (kinestické – nervové ukončenia sú v organizme). Rozlíšil pocity tlaku a teploty. Na ich skúmanie zostrojil kružidlo (esteziometer). Helmholtzovo dielo Fyziologická optika sa stalo klasickou knihou a používalo sa na univerzitách viac ako 60 rokov.