Rozlišuje rôzne stupne vedomia:
- nulový bod tvorivý bezvedomie,
- stav vedomia, ktorý sprevádza jasné chápanie psychického obsahu nazýva pozornosťou.
- proces, v ktorom nejaký psychický obsah dosiahne to, že ho možno jasne chápať, je apercepcia.
Wundtovo vedomie sa skladá z jednotlivých elementov, pocitov, predstáv, ktoré sa na základe asociačných zákonov združujú a utvárajú kvalitatívne nové útvary. Reakciou na Wundtovo tvz. elementové poňatie psychológie bola celostná psychológia. Celostná (Geštalt) psychológia sa pokladá za odnož introspektívnej psychológie. Celostná psychológia obrátila pozornosť skôr na koncepciu psychiky. Experimentálny výskum začal M. Wertheimer (1880-1934) ktorý sa preslávil tzv. phi-fenoménom. K čelným predstaviteľom patria okrem Wertheimera Kohler a Koffka, ktorí účinkovali v Berlíne (tzv. berlínska škola) a neskôr sa presťahovali do Ameriky. Výraznou postavou, ovplyvňujúcou dosiaľ psychologické bádanie je K. Lewin (1890-1947) známy svojou teóriou poľa a nespočetnými experimentálnymi prácami.


5.2 škola Psychoanalýza


Zakladateľom bol Sigmund Freud, ktorý zastával názor, že psychiku nemožno stotožňovať s vedomím, pretože reálnym psychičnom je nevedomie – ktoré sa prejavuje v snoch, chybných výkonoch, prerieknutiach. Poznanie nevedomia podľa Freuda je nevyhnutné pri liečení duševných onemocnení – neuróz. obsah nevedomia tvorí všetko, čo je nezlučiteľné s normami etickými, mravnými. Získal si mnoho prívržencov, ktorí išli často vlastnými cestami a utvorili rozličné vetvenia v rámci psychoanalýzy. Najvýznamnejší z nich :

A. Adler vychádzal z toho, že človek ako tvor má omnoho nedokonalejšie zmysly. Preto zažíva komplex menejcennosti, ten chce prekonať, a preto celú dynamiku duševného diania určuje túha po moci. Ďalším známym odštiepencom je C. G. Jung – ktorý venoval pozornosť psychologickým typom. Odlišuje sa od Freuda tým, že za pohnútku ľudského správania nepokladá sexuálny pud ale tzv. duševnú energiu. Je predstaviteľom tzv. hlbinnej psychológie.
Zaviedol dva pojmy nevedomia : osobné nevedomie (zhruba totožné s Freudovým)
kolektívne nevedomie, ktorého obsah tvoria tzv. archetypy, akási praskúsenost ľudstva. 5.3 Behaviorizmus alebo psychológia správania



Vznikol v USA na rozhraní 20. storočia. J. B. Watson (1878-1958) zakladateľ tzv. behaviorizmu (behavior- správanie), čiže psychológie správania. V roku 1913 sformuloval pozície behavioristickej psychológie v programovom článku. V roku 1918 rozpracoval tieto pozície vo svojej knihe „Psychológia ako veda o správaní“. Predmet psychológie chápe odlišne, ako sa tradične začal ustaľovať v Európe. Vyslovil názor, že pojem vedomie nemôže byt predmetom psychológie. Preto navrhol, aby predmetom psychológie bolo správanie, t.j. „to, čo robí človek od rána do večera a od večera do rána“. Predmetom skúmania je správanie, reakcia organizmu.