Až náš postoj a reakcia na ne môžu viesť k ochoreniu.
Stres ako nadmerná záťaž sa prejaví telesnými ťažkosťami - búšenie srdca, potenie, bolesti hlavy a ďalšie varovné príznaky, do istej miery k varovným príznakom patrí aj vysoký krvný tlak, žalúdočné vredy či vysoká hladina cholesterolu. Spočiatku si negatívne signály ani neuvedomujeme, respektíve nevšímame si ich, nezaoberáme sa nimi. O to horšie sú však následky.
Stres ovplyvňuje kvalitu nášho života. Ak je silný a dlhodobý, zvyšuje riziko rôznych chorôb, medzi ktoré patrí riziko ischemickej choroby srdca a infarktu myokardu až o 50 percent. Z klinických výskumov vyplýva, že až 75 % prípadov ochorenia na rakovinu sa môže spájať s nadmerným stresom.
Životná kríza a zlá adaptabilita na rôzne životné situácie si našu pozornosť zaslúžia. Emócie treba dávať najavo, ak ich totiž potláčame, môže to spôsobiť celý rad fyzických i psychických problémov. Jednou z najškodlivejších emócií je zlosť, ktorej fyziologickým dôsledkom je znížená tvorba lymfocytov, čo má za následok zníženie prirodzenej imunity organizmu.
Ďalším výrazne oslabujúcim faktorom je pocit beznádeje a bezmocnosti. Individuálne založenie ľudí, čiže ich povaha tiež ovplyvňuje mieru dosahu stresu na organizmus.
Z druhej strany si však treba uvedomiť, že stres môže každý z nás využiť vo svoj prospech. Stres totiž okrem negatívnych prejavov zvyšuje súčasne aj koncentráciu, logické myslenie a prebúdza mozog k zvýšenej činnosti.
Ako môžeme znížiť účinky stresu? Jednoducho - životným štýlom. Predovšetkým si treba zapamätať, že ľudia s optimistickým postojom k životu znášajú stres ľahšie ako pesimisti. Ako sa zmeniť? Chce to naučiť sa prežívať naplno radosť, potešenie z kontaktu s priateľmi, viac času stráviť v prírode, pravidelne športovať. Pre zachovanie zdravia je teda veľmi dôležitá zmena postoja k stresom, hodnotiť ich a skúmať ich akoby zvonku, a pozitívne sa s nimi vyrovnávať.
Na zmiernenie účinkov stresu existujú viaceré metódy - joga, autogénny tréning, rôzne mentálne techniky. Ich výber by sa mal riadiť osobnými predstavami a očakávaniami. Uvoľnenie sa dá naučiť, musíme si však naň urobiť dostatok času, pohodlia, odstrániť rušivé vonkajšie vplyvy (vypnúť televíziu, telefón). Najjednoduchšie dosiahneme uvoľnenie vedomým dýchaním. Na hlboké vedomé dýchanie totiž nepotrebujeme zvláštne miesto. Nemusíme prerušiť ani činnosť, ktorú vykonávame. Najefektnejšie ho dosiahneme pravidelným rytmom nádychu a výdychu (každý z nich by mal trvať približne 5 až 7 sekúnd).
Veľký význam v boji proti vplyvom stresu má aj dostatok spánku a odpočinku, vhodné koníčky a dovolenka, rekreačný šport. Zaujímavo zvolená činnosť, ktorá nás vnútorne uspokojuje, a súčasne sa na ňu musíme aj sústrediť, pomáha odstrániť stres.