Stres (seminárna práca)

Úvod

Moderný svet, konzumný spôsob života, honba za úspechom, kariéra, exotické dovolenky, spoločenské postavenie, postup na spoločenskom rebríčku.. To všetko sú atribúty, ktoré často sprevádzajú život dnešného človeka, naháňajúceho sa za všetkým, čo mu ich umožňuje využívať a vlastniť. Život však nič nedáva zadarmo. Za všetko sa platí. Raz sú to peniaze, alebo iné hmotné statky, inokedy enormné úsilie na úkor, uspokojovania kultúrnych a spoločenských potrieb, rodiny a oddychu. To má za výsledok frustrovaný život, ktorého sprievodným javom je STRES.
Stres ako sprievodný jav nášho života v neúnosnej miere môže pôsobiť negatívne na náš organizmus, spôsobiť choroby ba až smrť. Práve otázkami stresu, jeho vzniku, priebehu, prevencii a liečbe sa viac – menej v populárnej forme zaoberá moja práca.

1. Čo je vlastne stres?

Keď Hans Selye, priekopník biologicko-lekárského učenia o strese napísal v roku 1982, krátko pred svojou smrťou: „Daroval som všetkým rečiam sveta nové slovo – STRES!“ určite netušil, že pojem stresu bude tak často používaným. Na medzinárodnom sympóziu výskumu stresu v roku 1987 v Bratislave sa konštatovalo, že existuje asi 200 definícií stresu. Anglické slovo stres pochádza zo starého francúzskeho výrazu „estrecier“, (čo znamená prinútiť, použiť násilie), ktoré je zase odvodené z latinského „strictus“, (čo znamená uťahovať, stláčať). Z uvedenej analýzy je zrejmé, že stres môže jednoducho znamenať byť vystavený istým silám alebo tlakom. Odborníci konštatujú, že stres je jednak pozitívny, jednak negatívny - čo závisí od vplyvu vonkajšej sily. Preto rozlišujeme tzv. E u s t r e s (Eu – pravý, ktorý podporuje zdravie a výkonnosť) a D i s t r e s (Dis – rušivý, vyvádzajúci z rovnováhy). Dr. Selye v tejto súvislosti tvrdil, že bez stresu sa nedá žiť. Naopak však platí, že nadmiera stresu spôsobuje smrť. Keďže sa často zdôrazňuje negatívna stránka stresu, (väčšinou sa chápe ako úzkosť či tieseň), v našom vedomí preto prevláda predstava, že stres je sila, ktorá zapríčiňuje psychické vyčerpanie a utrpenie. Používanie slova stres v bežných životných situáciách vystihuje práve tento negatívny aspekt.

2. Ako stres vplýva na ľudí

Stres je telesná a duševná reakcia na vnútorné faktory, čiže stresory, akými sú pracovný nápor, časová tieseň, neustály zhon, ale čoraz väčšmi aj existenčné problémy, strata partnera a pod., ktoré samy osebe nevedú k chorobe, ale môžu k nej nemalou mierou prispieť.

Až náš postoj a reakcia na ne môžu viesť k ochoreniu.
Stres ako nadmerná záťaž sa prejaví telesnými ťažkosťami - búšenie srdca, potenie, bolesti hlavy a ďalšie varovné príznaky, do istej miery k varovným príznakom patrí aj vysoký krvný tlak, žalúdočné vredy či vysoká hladina cholesterolu. Spočiatku si negatívne signály ani neuvedomujeme, respektíve nevšímame si ich, nezaoberáme sa nimi. O to horšie sú však následky.
Stres ovplyvňuje kvalitu nášho života. Ak je silný a dlhodobý, zvyšuje riziko rôznych chorôb, medzi ktoré patrí riziko ischemickej choroby srdca a infarktu myokardu až o 50 percent. Z klinických výskumov vyplýva, že až 75 % prípadov ochorenia na rakovinu sa môže spájať s nadmerným stresom.
Životná kríza a zlá adaptabilita na rôzne životné situácie si našu pozornosť zaslúžia. Emócie treba dávať najavo, ak ich totiž potláčame, môže to spôsobiť celý rad fyzických i psychických problémov. Jednou z najškodlivejších emócií je zlosť, ktorej fyziologickým dôsledkom je znížená tvorba lymfocytov, čo má za následok zníženie prirodzenej imunity organizmu.
Ďalším výrazne oslabujúcim faktorom je pocit beznádeje a bezmocnosti. Individuálne založenie ľudí, čiže ich povaha tiež ovplyvňuje mieru dosahu stresu na organizmus.
Z druhej strany si však treba uvedomiť, že stres môže každý z nás využiť vo svoj prospech. Stres totiž okrem negatívnych prejavov zvyšuje súčasne aj koncentráciu, logické myslenie a prebúdza mozog k zvýšenej činnosti.
Ako môžeme znížiť účinky stresu? Jednoducho - životným štýlom. Predovšetkým si treba zapamätať, že ľudia s optimistickým postojom k životu znášajú stres ľahšie ako pesimisti. Ako sa zmeniť? Chce to naučiť sa prežívať naplno radosť, potešenie z kontaktu s priateľmi, viac času stráviť v prírode, pravidelne športovať. Pre zachovanie zdravia je teda veľmi dôležitá zmena postoja k stresom, hodnotiť ich a skúmať ich akoby zvonku, a pozitívne sa s nimi vyrovnávať.
Na zmiernenie účinkov stresu existujú viaceré metódy - joga, autogénny tréning, rôzne mentálne techniky. Ich výber by sa mal riadiť osobnými predstavami a očakávaniami. Uvoľnenie sa dá naučiť, musíme si však naň urobiť dostatok času, pohodlia, odstrániť rušivé vonkajšie vplyvy (vypnúť televíziu, telefón). Najjednoduchšie dosiahneme uvoľnenie vedomým dýchaním. Na hlboké vedomé dýchanie totiž nepotrebujeme zvláštne miesto. Nemusíme prerušiť ani činnosť, ktorú vykonávame. Najefektnejšie ho dosiahneme pravidelným rytmom nádychu a výdychu (každý z nich by mal trvať približne 5 až 7 sekúnd).
Veľký význam v boji proti vplyvom stresu má aj dostatok spánku a odpočinku, vhodné koníčky a dovolenka, rekreačný šport. Zaujímavo zvolená činnosť, ktorá nás vnútorne uspokojuje, a súčasne sa na ňu musíme aj sústrediť, pomáha odstrániť stres.

A ak sa dá spojiť so smiechom, máme takmer vyhrané. Kto sa smeje, žije - a starosti nemajú naňho až taký škodlivý vplyv.

3. Ako vzniká stres?

Stres má dve základné zložky: Stresové faktory, čiže momentálne okolnosti, ktoré spôsobujú stres a reakciu na stres, teda odpoveď človeka na stresové faktory. Ak hovoríme o strese, treba zdôrazniť, že neprichádza nepozorovane za svojou obeťou, ani na ňu nestriehne v nijakom nepredvídateľnom okamihu. Človek je tvor obdarený schopnosťou rozpoznať množstvo signálov, ktoré indikujú blížiace sa nebezpečenstvo. Od svojho vzniku, až po najkritickejší moment prebieha stres v troch fázach:
1 varovná - túto fázu tvorí jasné varovanie, že je prítomný stres. Najprv sa objavia telesné reakcie, ktoré sú pre človeka varovaním a súčasne i výzvou na obozretnosť. Ak stresová situácia začne: „prerastať“ človeku cez hlavu a jedinec si uvedomí, že už nemá dostatok potrebnej sily, prihlásia sa pocity skutočného stresu. Takú situáciu nazývame varovnou fázou. Táto fáza môže byť vyvolaná buď jednotlivými podnetmi, tzn., že je prítomný vždy len jeden zdroj stresu alebo skupinou podnetov, keď ide o viaceré okolnosti, ktoré vo svojom súhrne vyvolávajú stres.
2 odolávanie - ak stres prekročí počiatočnú varovnú fázu, jedinec sa dostáva do fázy odolávania. 3 vyčerpanie - prejavuje sa stavmi úzkosti a depresiou. Tieto príznaky sa môžu objaviť buď postupne jeden za druhým, prípadne súčasne. Všetky reakcie organizmu na stres ovplyvňujú naše zdravie. V tomto momente je namieste otázka: „Ako reaguje naše telo?“ Vo chvíli, keď stres vzniká, naše telo sa mobilizuje tromi spôsobmi: „stuhne“, bojuje alebo utečie, čomu sa hovorí reakcia boj – útek. Niekedy sa v tejto súvislosti stretneme s označením troch F, čo je v origináli freeze, fight, flee (stuhnúť, bojovať, utiecť). Keď človek prežíva stres, srdce na základe nervových a hormonálnych podnetov zvýši svoju aktivitu a prečerpáva viac krvi. Súčasne sa začína zvyšovať krvný tlak. Za prítomnosti stresu endokrinné žľazy vylučujú do cievnej sústavy hormón a tie sa postarajú o to, aby sa do ciev presunul cholesterol a ďalšie tuky, ktoré majú priviesť svalom energiu (v prípade, že očakávaná situácia nenastane, cholesterol a ostatné tuky prilipnú na steny tepien a ostanú tam uložené. Jedným z dôsledkov tohto procesu je artérioskleróza, zvýšený krvný tlak a vyššia hladina cholesterolu môžu zapríčiniť angínu pectoris a infarkt myokardu), dochádza k tlmeniu tráviacich procesov, k sťahu krvných ciev kože, ľadvín.

Komplexne sa táto reakcia nazýva všeobecný adaptačný syndróm GAS (general adaptation syndrome). Pojem vytvoril opäť Hans Selye. Celý tento proces trvá asi osem sekúnd (prebieha podvedome) a je obdivuhodnou súhrou chemických a elektrických signálov, ktorých účelom je príprava nášho organizmu na boj či útek. Za obvyklých okolností stres prichádza a mizne. Čo sa však deje, keď stresory (situácie, ktoré spôsobujú stres) pôsobia ďalej? Vtedy dochádza k závažnému poklesu výkonnosti imunitnej sústavy človeka. Následkom sú menej závažné poškodenia vyúsťujúce do prechladnutia, chrípky, bolesti v chrbtici, pocitu tlaku na prsiach, migrenóznych bolestí hlavy, prípadne prepukajú niektoré druhy alergických reakcií či kožných chorôb. Podstatne ohrozujúcejšími môžu byť dôsledky ako hypertonická choroba (vysoký krvný tlak - napr. asi 30 miliónov Američanov trpí hypertenziou a 15 % potrebuje psychoterapeuta), vredová choroba žalúdka, astma, črevné poruchy, cukrovka, ochorenia ľadvín, duševné choroby.. Dôsledkom môžu byť nakoniec i smrtiace choroby, ako mozgová mŕtvica, zhubné nádory alebo samovražda. Chronický stres môže dokonca úplne vyčerpať energiu, viesť k depresii, pocitu permanentnej neistoty, nespavosti, impotencii a frigidite, apatii, chronickej únave, pocitu bezmocnosti a beznádeje, úzkosti, zmätenosti, poruchám koncentrácie pozornosti i pamäti.

4. Dá sa stres zvládnuť?

Toto je najčastejšia otázka klientov vo vzťahu k problematike stresu. V zásade sa dá povedať: „Áno.“ Dokonca existuje odborný termín „c o p i n g“, čím sa rozumie zvládnutie alebo zvládanie pôsobiaceho stresora – t. j. nasadenie síl do boja so stresom. Používa sa i termín „coping strategies“ a predstavuje „vedomý, racionálny“ spôsob vyrovnania sa s úzkosťami života, s prameňmi úzkosti. Najčastejšie ide o tri spôsoby zvládania:
1. Zameriame sa na zmenu alebo odstránenie vonkajších podmienok vyvolávajúcich stres,
2. Zameriame sa na zmenu či odstránenie vnútorných podmienok zapríčiňujúcich stres – na elimináciu negatívnych emócií (emocionálne orientované zvládnutie),
3. Zameriame sa na zmenu významu situácie pre jedinca, na prehodnotenie situácie.
Čo teda môže zabrániť tomu, aby sa stresory prejavili? Ako zabrzdiť ich pôsobenie? Najjednoduchšia odpoveď je jednoslovná. kontrola. Ak sa rozhodneme, že získame istý stupeň kontroly nad stresom, že budeme predchádzať stresorom alebo aspoň obmedzíme ich pôsobenie, potom sme na najlepšej ceste eliminácie vplyvu stresu na náš organizmus.

Odborníci zaoberajúci sa problematikou stresu vypracovali mnoho techník a postupov, ktoré sú nápomocné na ceste znižovania, prípadne odbúravania pôsobenia stresu. Komplexne by sa tieto odporúčania dali zhrnúť do niekoľkých nasledujúcich viet.
Relaxujme – krátky spánok, sauna, odpočinok, meditácia, hlboké dýchanie sú účinné postupy pri znižovaní vplyvu stresu.
Utečme – všetko, čo pomôže našej mysli odpútať sa od stresora, je účinné. Počúvajme hudbu, venujme sa koníčkom, ponorme sa do takej činnosti, ktorá pohltí celú našu myseľ.
Cvičme – hladinu stresu znižuje akákoľvek fyzická aktivita, najlepšie je však cvičenie s veľkými nárokmi na spotrebu kyslíka.
Jedzme a pime striedmo – rozumné množstvo jedla a nealkoholické nápoje pomáhajú znížiť kyslosť obsahu žalúdka a normalizovať jeho hodnotu, ktorá je pri strese zvýšená.
Vizualizujme – zahľaďme sa na nejaký predmet. Potom si zatvorme oči a vybavme si ho vo svojej zrakovej predstave. Nakoniec opäť otvorme oči a presvedčíme sa o svojej vizualizácií. Pomáha to zbaviť sa nesústredenosti, preskakovaniu pozornosti z predmetu na predmet. Nakoniec tento spôsob meditatívneho pozorovania sústredením pozornosti príjemne upokojuje.
Smejme sa – je vedecky dokázané, že desať minút srdečného smiechu nám zaistí dve hodiny pokojného spánku. Zdá sa, že smiech je výraznou zložkou pomáhajúcou pri regenerácií organizmu. Konkrétnym dôsledkom smiechu je prehĺbenie dýchania, zvýšenie počtu imunitných buniek, pokles hladiny kortizolu ...
Vyhľadávajme úľavu – nachádzajme si spôsoby, ako stresu uniknúť. Využijeme nielen vlastnú tvorivosť k tomu, aby sme znížili stres. Závery istého výskumu ukazujú, že úroveň stresu znižuje jednoduché vedomie, že máme niekoho, kto nám pomôže. Jedným z overených spôsobov je starostlivosť o domáce zvieratko, čo podstatne znižuje úroveň stresu. Snažme sa nájsť zmysel a naplnenie svojho života, naučme sa byť spokojní sami so sebou, vyhľadávajme pozitívne zážitky, naučme sa byť sami, myslime realisticky, naučme sa rozprávať s priateľmi, zmeňme spôsob svojho myslenia.

5. Stres na pracovisku

Pred časom bol uverejnený článok: V Nemecku zúri mobbing. V krátkom príspevku autor uviedol niekoľko príkladov, aké sú príznaky mobbingu - psychoteroru, vojny na pracovisku a aké sú aj zdravotné dôsledky tohto javu. Pre nezainteresovaných pripomínam, že prvé znaky psychoteroru sa prejavujú spočiatku nenápadným podpichovaním, ironickými poznámkami, nevhodným žartovaním a pod. Neskôr sa nevhodná komunikácia stupňuje, spochybňuje sa vážnosť dotyčnej osoby, manipuluje sa s jej pracovnými úlohami.

Ak prenasledovaná osoba nerezignuje a zostáva v rovnakej pozícii na pracovisku, psychoteror voči nej sa stupňuje a čoraz viac jej strpčujú život rôzne „nehody“, napr. zámerne pozmenené údaje v počítači, pokazené kancelárske prístroje, zašantročené vypracované podklady a správy, zatajujú pred ňou dôležité informácie a pod. Pri takomto dlhotrvajúcom psychickom terore možno očakávať, že zdravotné následky nenechajú na seba dlho čakať. Medzi prvé a najčastejšie príznaky patrí nespavosť, bolesti hlavy a poruchy zažívacieho ústrojenstva. Neskôr sa objavujú ďalšie a závažnejšie zdravotné problémy. Po prečítaní tohto článku som si v duchu povedala „ako dobre, že takáto situácia u nás na Slovensku nie je“. Ale naozaj nie je?
Mobbing vzniká na pracovisku, kde existuje vlastne tvrdý boj o existenciu, príp. i kariéru. V rozhovoroch s viacerými priateľmi, známymi i spolupracovníkmi z iných organizácií v štátnych i v súkromných podnikoch som si uvedomila, že podobná situácia je vlastne aj u nás, na Slovensku, na každom pracovisku. Možno to ešte nie je také vypuklé, možno sa o tom verejne nehovorí, možno sa u nás zatiaľ rozmohol na pracovisku pracovný stres, ale že je čosi nezdravé v medziľudských vzťahoch aj u nás, to potvrdí snáď každá zamestnaná osoba. Stres na pracovisku môže mať veľa príčin. Medzi výrazné stresové faktory patria strach zo straty zamestnania (z nadbytočnosti, pri rôznych organizačných zmenách), zo zvýšených pracovných nárokov, z práce, ktorá neprináša uspokojenie, z narušených medziľudských vzťahov (ohováranie spolupracovníkov, rôzne podrazy, závisť), z nedorozumení so svojimi nadriadenými. Pre mnoho ľudí dnešnej doby vo vedúcich funkciách je typický ich povýšenecký postoj k ostatným spolupracovníkom - podriadeným. Modifikujúc kedysi dosť používané heslo to možno vyjadriť takto: ja som šéf, kto je viac? Ako sa môže opovážiť obyčajný podriadený mať iný názor ako nadriadený, presadzovať iný pracovný postup, príp. usmerniť vedúceho v jeho nesprávnom pracovnom konaní?! Na základe psychologických rozborov sa takto často správajú tí vedúci pracovníci, ktorí majú problémy s vlastnou osobnosťou. Mnohí z nich šikanujú svojich podriadených, lebo sa cítia sami ohrození silnými spolupracovníkmi, šikovnejšími, inteligentnejšími, obľúbenejšími u ostatných pracovníkov. Dlhodobé pôsobenie jedného stresora, príp. i viacerých stresorov na pracovníka, môže spôsobovať viaceré zdravotné problémy.

V oblasti somatických ochorení to býva najčastejšie bolesť hlavy, priam fyzická nevoľnosť už pri myšlienke na pracovisko, bolesť v hrudníku pri srdci, búšenie srdca, vysoký krvný tlak, tráviace ťažkosti, potenie, pretrvávajúca únava, nespavosť. Zvyšuje sa náchylnosť na infekcie i nádorové ochorenia. Vo zvýšenej miere vypadávajú vlasy. Niekedy sa na tele objavujú kožné vyrážky alebo modriny a postihnutý nevie, ako k nim prišiel, ako sa poranil. Tieto fyzické príznaky sú často spojené aj so psychickými (najčastejšie negatívnymi) prejavmi, akými sú napr. strach, úzkosť, podráždenosť, smútok, zlosť, pocit bezmocnosti, časté zmeny nálady niekedy končiace neodôvodneným plačom (najčastejšie u žien), depresie. Spoločne s fyzickými i psychickými prejavmi nastávajú aj rôzne poruchy v doterajšom spôsobe života, v správaní postihnutého jedinca. Často sa objavuje prejedanie sa, alebo naopak nechuť do jedla, nadmerné konzumovanie sladkostí, alkoholu alebo cigariet, zanedbávanie samého seba i rodiny, zvýšené používanie utišujúcich liekov i liekov na spanie, čo má druhotný dôsledok na slabšiu pracovnú výkonnosť, atď. Z masovokomunikačných prostriedkov poznáme prípady, keď pri neriešení dlhodobo pôsobiacich stresorov, príp. pri neliečení vzniknutých zdravotných ťažkostí, sa postihnutému pracovníkovi tak zhorší celkový zdravotný stav i rodinný život, že vidí ako jediné východisko v úniku zo života alebo v jeho agresívnom správaní (bitka, dokonca i vražda) voči osobe, ktorá mu tieto problémy spôsobuje. Aké sú možné východiská na prevenciu stresu na pracovisku?
1. Znížiť počet stresových situácií počas pracovného dňa. 2. Zmierniť emocionálne vzrušenie, ktoré sa dostavuje spolu so stresom. 3. Zmeniť spôsob správania v stresových situáciách, ktoré nemožno ovplyvniť. 4. Nedať sa vyviesť z miery, zachovať pokoj a rozvahu. Ak už organizmus ovláda stres a dajú sa spoznať aj jeho prejavy, v prvej fáze si možno pomôcť jednoduchými a účinnými metódami. Veľmi účinným prostriedkom na redukovanie až odstránenie stresu je dlhý pokojný spánok. V spánku sa organizmus človeka najlepšie uvoľní, oddýchne si a načerpá nových síl. Vhodná je aj pohybová aktivita a dychové cvičenia. Pri dlhšie trvajúcej telesnej aktivite, akou je predovšetkým pohyb, prechádzky na čerstvom vzduchu, sa uvoľňuje do krvi hormón endorfín, ktorý spôsobuje dobrú náladu. Aj pomocou správneho dýchania možno ľahko uvoľniť napätie. Pri dychovom cvičení sa treba uvoľnene posadiť a zhlboka dýchať. Vdychy aj výdychy by mali byť dostatočne hlboké, avšak pokojné a prirodzené. Veľmi dobrým spojencom v boji proti stresu je aj správna výživa.

Pri dlhotrvajúcom strese sa v organizme človeka odbúravajú niektoré výživné látky - napríklad sa zvyšuje spotreba vitamínu B a C a zinku. Takéto zvýšené požiadavky na niektoré zložky sa môžu zabezpečiť tak, že vo zvýšenej miere sa budú konzumovať potraviny, ktoré ich obsahujú. V žiadnom prípade by sa stresovaný človek nemal uchyľovať ku zvýšenej konzumácii kávy, čaju, alkoholu a cigariet. To sú všetko zložky, ktoré na organizmus pôsobia nepriaznivo, i keď si postihnutý navráva, že ho ich používanie uspokojuje. So svojím problémom by sa stresovaná osoba nemala uzatvárať do seba. Treba sa o probléme porozprávať s človekom, ktorému dôveruje, s priateľom alebo i s lekárom. Niekedy už samotné porozprávanie, vyhovorenie sa, značne pomôže odbúrať nahromadený stres a navodiť v človeku úľavu, pokoj a vyrovnanie. 6. Stres a výživa

Stres a výživa sú dve oblasti, ktoré sú spolu tesne prepojené. Nadmerný stres sa podieľa na poruchách tráviacich orgánov a v konečnom dôsledku na zhoršení výživy všetkých orgánov. A naopak. Nesprávna výživa zvyšuje náchylnosť ku stresu a jeho zvládanie.

6.1 Správna výživa prispieva k zníženiu náchylnosti ku stresu.

Jedným z činiteľov, ktorý ovplyvňuje zvládanie stresu je výživa. Hlbšie pochopenie vzťahov medzi výživou a psychikou prispieva k ovplyvneniu prežívania stresových situácií. Látky, ktoré organizmus prijíma prostredníctvom potravy ovplyvňujú činnosť všetkých telesných systémov, vrátane centrálnej nervovej sústavy. Vyvážená strava je najlepšou zárukou telesného aj duševného zdravia. Neadekvátna výživa má vplyv na rôzne prejavy maladaptívneho či abnormálneho chovania. Ovplyvňuje poruchy nálady, neurotické prejavy. Nedostatočný alebo neadekvátny prívod niektorých živín (malnutrícia) spomaľuje centrálne procesy. Malnutrícia môže byť pri nedostatku i nadbytku potravy. Podstatné je, že je narušený optimálny pomer prijatých živín. Často to môže byť nadmerné množstvo tuku alebo sladkostí. Dôsledky malnutrície môžu byť krátkodobé a je možné výživou ich upraviť. V prípade veľkého nedostatku sa môžu vyvíjať poruchy, ktoré pretrvávajú.
Stres zvyšuje potrebu niektorých živín, pretože stresovaný organizmus má väčšie nároky, viac živín spotrebuje i vylúči. V strese sa tiež zvyšuje pravdepodobnosť precitlivenosti na potraviny.
Ak cítite napätie, zrieknite sa cukru. Bezprostredne po strávení sa rýchle zvýši jeho hladina v krvi, ktorá ale rýchle klesá, vzniká hypoglykémia s rôznymi nepríjemnými pocitmi ako únava, slabosť, podráždenosť a pod.

Náš nervový systém aj všetky bunky tela potrebujú zložené sacharidy (škrob) obsiahnuté v celozrných obilninách (chleba, cestoviny, ryža natural, pohánka) zemiakoch, fazuli, hrachu a šošovici.
Jedzte viac potravín s vysokým obsahom vlákniny (surová zelenina, ovocie, celozrné obilniny). Dobrý účinok majú bioflavonoidy citrusových plodov. Vitamíny skupiny B majú úzky vzťah k činnosti periférneho aj centrálneho nervového systému. Vitamín B1 pomáha udržovať dobré pocity, dobrý stav nervového systému, bráni únave.
Stres zvyšuje spotrebu vitamínu C a E. Pocit úzkosti môže zvýšiť strava s nedostatkom vápnika, horčíka, niacínu. Vápnik sa považuje za látku s ukľudňujúcim účinkom. Nedostatok vápnika navodzuje ataky úzkosti. Pre syntézu mozgových katecholamínov je dôležitý horčík. Pre zvládanie stresu je ďalej potrebný fosfor, draslík, zinok a esenciálne mastné kyseliny. Zdrojom týchto živín je pestrá, prirodzená strava s dostatkom zeleniny, olejnatých semien (orechy), strukovín, rýb, mlieka a iných už uvedených potravín.
Vyhnite sa kofeínu. Ak ste v strese, kofeín spôsobí, že budete ešte viac podráždení. Pite radšej bylinkové čaje (napr. z trezalky). Vyvarujte sa tiež kolových nápojov, sú to skryté zdroje kofeínu.
Alkohol ako prostriedok zvládania stresu sa neodporúča. Pri výskyte alkoholizmu v rodine alkohol nepijeme vôbec.
Správny pomer potrebných živín a ochranných látok poskytuje prirodzená výživa. Aké by malo byť zastúpenie základných živín? Odborníci z Inštitútu stresovej medicíny odporúčajú, aby z celkovej energetickej hodnoty tvorili:
• tuky - 20 %,
• zložité glycidy - 57 % ,
• jednoduché glycidy - 10 %,
• bielkoviny 13%. Človek predstavuje jednotu psychického a fyzického. Obe tieto zložky posilňuje okrem výživy celý spôsob života vrátane dostatočného pohybu, nefajčenia, dostatku spánku, psychohygieny.

7.Stres a hudba

Ak sa človek cíti unavený a nervózny, väčšinou siahne po ukľudňujúcej tabletke v domnení, "o chvíľu budem fit!" Skúsili ste si pustiť príjemnú hudbu a čo len na krátku chvíľu sa započúvať do jej melódie? Výsledok by sa mal dostaviť okamžite, bez farmaceutických prípravkov a zaručene bez vedľajších účinkov.
Podľa starovekých Grékov rytmus a harmónia ako dominantné prvky hudby, si nájdu cestu do vnútra našej duše a svojou silou dokážu upokojiť strápenú myseľ.
Presvedčiť sa o tom môžeme na vlastnej koži. Pri raňajšom vstávaní, dobre naladení, pospevujeme si, či hvízdame známu melódiu. Naopak, ak sme v zlej nálade, všetci nám lezú na nervy. Nič sa nám nedarí, a keď sa ešte pridajú decibely z rádia, adrenalín stúpne a naše nervy nevydržia. V tejto nálade vyraziť do zamestnania znamená úplnú "katastrofu". Na zastávke začneme hromžiť kvôli meškaniu spoja, v práci sa nám nič nedarí.

Čo s takto načatým dňom? Ak máte možnosť, aspoň na chvíľu sa usadiť v tichu miestnosti, pri pomalej, uvoľňujúcej hudbe, nájdete liek na svoj stav.
Celý náš život sme obklopení hlukom, šumom, zvukmi, ktoré sú súčasťou či už našej domácnosti, alebo vonkajšieho sveta. Kým niektoré nás ukľudňujú, ďalšie iritujú. Mnohí z nás začnú deň otočením gombíka na rádiu, z ktorej sa rúti riava hudby. Pre niekoho je to súčasť každodenného života, pre iných prekonanie samoty, pre ďalších osvieženie. Ozajstné ticho si už ani nevieme predstaviť. Väčšina z nás by sa pozastavila s prekvapením: "čo sa stalo?"
Hudba a reč patria medzi jedinečné schopnosti človeka. Bolo by si ťažko predstaviť náš život bez nich. Reč "hovorí", emócie hudbu "počúvajú". Je zaujímavé si všimnúť ako sa hudba prihovára našim emóciam. Hudba predstavuje sama osebe "malý zázrak". Svojimi vlastnosťami - rytmom, melódiou, farbou zvuku dokáže vyvolať rôzne nálady, ktoré pôsobia na naše emócie. To využívajú skladatelia vo svojich dielach. Účinok sa dostaví okamžite. Čo v literatúre dosiahneme dlhými opismi, v hudbe môžeme dosiahnuť jediným akordom.
Prvý zvuk, s ktorým sa pri zrode života stretávame, je rytmus tlkotu srdca v matkinom lone. Hovorí sa, že schopnosť reagovať na rytmus hudby môže byť podvedome ovplyvnená tlkotom srdca alebo dokonca dýchaním. Nie je náhodou, že väčšina z nás uprednostňuje hudobné tempo blízke počtu úderov srdca zdravého dospelého človeka. Náš vnútorný rytmus sa prispôsobí rytmu počúvanej hudby. Ak je hudba pomalá a ukľudňujúca, postupne sa jej prispôsobíme a dostaví sa uvoľnenie. Pôsobenie hudby môže vyvolať rôzne prejavy, ktoré sa dnes často využívajú v komerčnej sfére. Azda ste si ani neuvedomili, že v nákupnom stredisku Vás hudba podnietila k nákupu, ktorý ste ani nemali v pláne. Naopak v rýchlobufetoch nadobudla formu "najedz sa a bež!"
U zubára v čakárni dolieha k nám zvuk zubnej vŕtačky, ktorý v nás vyvolá pocit, že by sme najradšej zutekali. Predstavme si pravý opak: namiesto kvílivého zavýjania - príjemná hudba.
V chorobe sa stávame citlivejší. Prostredníctvom hudby máme väčšie šance ju zdolať. Uvediem niekoľko príkladom z praxe lekára:
Vplyv hudby na pacientov trpiacich gastroenterologickými problémami je niekedy prekvapujúci. Napríklad, pacient trpiaci žalúdočným vredom sa pravidelne zúčastňoval hudobnej terapie. Pripomenul si melódie zo svojej mladosti, ktoré v ňom vyvolali reminiscencie na príjemné obdobie detstva, ktoré neskôr vystriedal neúspech v zamestnaní i v manželstve. Problémy kulminovali a vyvrcholili v zdravotných problémoch. Spočiatku uzavretý a ťažko nadväzujúci vzájomný kontakt sa po dvoch návštevách zmenil. Krehký vzťah vzájomnej dôvery lekára a pacienta sa upevňoval.

Pacient inklinoval k počúvaniu romantickej hudby. Po mesiaci prišiel s pozitívnou správou, že operácia nebude potrebná, pretože sa jeho zdravotný stav podstatne upravil.
Ďalší s pacientov trpel nespavosťou. Nedokázal zvládnuť úlohy naňho kladené, pretože bol slabý, malátny, trpel poruchami koncentrácie. Neustále požívanie tabletiek ho robilo ešte podráždenejším a na dôvažok sa dostavili i tráviace problémy. Prišiel k lekárovi s prosbou o pomoc. Skúsili to spoločne zvládnuť. Hudba Liszta, Mendelssohna, Bacha i Brahmsa urobila divy. Pred spaním namiesto tabletiek začal počúvať hudbu a účinok sa dostavil. Podobne je to s pacientmi, ktorí trpia migrénou. Je dokázané, že migréna súvisí s biologicky lepšími alebo horšími obdobiami. Pomáha ticho, ale aj vhodná, pomalá, nevtieravá klasická hudba. Treba poznamenať, že sa pôsobením hudby migréna úplne odstráni nedá, ale môže zmierniť bolesti, či jej častý výskyt. U ťažších prípadov v spojení s medikamentóznou liečbou môže mať pozitívny význam.
Možno si poviete: "počúvam hudbu každý deň a predsa mi to nepomáha! Ako je to možné?" Odpoveď je jednoduchá. Hudba ako hudobná kulisa je len jeden zo šumov, ktorý vnímame okrajovo. Nie je to pôsobenie hudby v pravom slova zmysle, kedy sa venujeme len a len počúvaniu. Záleží len na nás, či daná hudba pôsobí, alebo nie, či jej vytvoríme priestor vo svojej pozornosti alebo sa zmení na jeden zo šumov. Ak hudbe umožníme na nás plne pôsobiť a jedná sa o hudbu kvalitnú, môže nám pomôcť pri prekonaní konfliktov a problémov.
Samotné počúvanie hudby je len prvým krokom k riešeniu toho, čo nás trápi, čo nám strpčuje život. Práve tu zohráva dôležitú úlohu muzikoterapia. Trochu sa zdráham použiť názov "terapia", veď niektorých z Vás môže toto slovo odradiť. Vo vedomí prevažnej časti ľudí "terapia" rezonuje ako vzťah lekára a pacienta. Liečenie potrebuje každý z nás. Potrebujeme snáď pravidelnú návštevu psychiatra alebo psychológa? Muzikoterapia - liečenie hudbou - neznamená len liečenie chorých ľudí, ale aj relatívne zdravých, ktorí sa snažia uchovať si psychickú a telesnú rovnováhu.
Pri muzikoterapeutickom prístupe "vitalis" vychádza liečiteľ (terapeut) z toho, že každý človek má silu na uskutočnenie svojho potencionálneho rastu a zmeny správania. Stimuluje jeho vlastnú iniciatívu, schopnosť prijať samostatné rozhodnutia. Pritom mu pomáha vlastnou skúsenosťou. Terapia samotná sa začína posúdením viacerých alternatív konania.

Počas vzájomnej komunikácie sa terapeut snaží zaujať svoj osobný postoj, ale veľmi si kontroluje, aby pacienta nenútil do niečoho, k čomu nemá chuť. Dôraz dáva na hudbu a relaxáciu ako východisko pre diskusiu. Tým sa uvoľní skrytá podstata problémov, ku ktorých riešeniu by sme sa inak nedokázali priblížiť. Je kľúčikom do psychiky. Vo všeobecnosti by sme ho mohli nazvať ležiacim bohatstvom v hĺbke našej duše. Na základe skúseností je možné konštatovať, že toto miesto v každom z nás existuje. Terapeut je partnerom, zrkadlom, radcom a záleží od neho, čím sa muzikoterapeutické sedenie líši od obyčajného prijímania hudby.
Popri hudbe je slovo potrebné. Cítim, že v dnešnej dobe väčší priestor, než by bolo nutné, dostáva reč. Náš svet je niekedy až veľmi verbálny. Všetko chceme vyjadriť slovami, i keď sú veci, na ktoré neexistujú slová. Tie dokážeme len cítiť. Žiaľ, často veríme, že takéto veci neexistujú preto, lebo ich nevieme vtesnať medzi slová. Sú až veľmi prítomné, a ovplyvňujú náš každodenný život. Dokonca do tej miery, že strácame súkromie prostredníctvom mobilného telefónu.
Hudba vyvoláva v poslucháčoch spontánne reakcie. Zistilo sa, že medzi počúvaním a emocionálnymi podnetmi je bližší vzťah, než medzi videním a emocionálnymi podnetmi. Všimnime si ako na nás pôsobí trpiaci človek. Ak ticho znáša svoje utrpenie, nevyvolá v nás väčší emocionálny ohlas. Naopak, ak začne kričať, či plakať, nenechá nás to ľahostajnými.
Hudba sa prihovára k celej ľudskej bytosti. Považujú ju za koreň umení. Goethe staviteľstvo charakterizoval "zmrznutou hudbou". Hudba však nie je cieľ, ale len prostriedok. Slúži k tomu, aby v nás prebudila city. Tie nás vezmú do vnútra našej duše, do oblastí kde sa len zriedka dostaneme. Chodíme tam len na "návštevu", i keď sú to oblasti nášho duševného domova, z ktorej čerpáme silu a energiu. V zhone každodenného života na to zabúdame, čo sa prejaví i stratou dôvery vo vlastné sily. Aj keď to tak nevyzerá, to, čo naozaj potrebujeme, je získať oslabenú sebadôveru. A potom sa začneme škriabať z hlbokej jamy nahor a vlastné ruky použijeme na rozptýlenie chmár.
Dalo sa tomu predísť? Určite. Lenže sme si to akosi pozde uvedomili. Neskoro začneme hľadať pomoc u lekára. Nastupuje sled vyšetrení. Postupne sa vytvorí obraz, ktorý v lepšom prípade je možné zvládnuť medikamentóznou liečbou, v horšom si vynúti hospitalizáciu v nemocnici. Naša psychika dostala "zabrať naplno" čo sa prejavilo na telesnom stave. Chorá duša je "luxusom", za ktorý platíme v podobe choroby.
A pritom by stačilo tak málo.

Včas siahnuť do hudobnej lekárničky, pohodlne sa usadiť v kresle, v tichom kúte domova a započúvať sa do melódií hudby. Akej? Hudby, ktorá pôsobí želaným smerom. Teda hudby, primeranej situácii a cieľom, rešpektujúcej vkus, individualitu a danú dispozíciu. Veľmi dôležité je jej perfektné prevedenie, pričom kvalita CD nahrávky sa považuje za minimum.

Uprednostňuje sa hudba melodická. Nie je vhodné použiť hudbu, kde sa dôraz kladie na bicie nástroje. Treba mať na zreteli, že hudba, ktorá emotívne nepôsobí, nie je hudbou, ale len zvukovou kulisou. Naopak dobrá hudba nás vtiahne do svojich tónov, otvorí nám nové obzory, zoslabí pôsobenie stresu a vyústi v katarziu.
S príchodom jari túžime po zmene nielen výzorom, či oblečením, ale i nášho domova. Skúsme jarné upratovanie aplikovať i v našom vnútri prostredníctvom hudby. Výsledok sa zaručene dostaví.


Záver

Cieľom tejto práce bolo ukázať, čo to stres je, ako vzniká a ako môže pôsobiť na náš organizmus. Stres môže spôsobiť mnohé škody nám, ale aj našim blízkym. Môže zapríčiniť rôzne duševné i fyzické choroby a v niektorých prípadoch aj smrť. Je preto potrebné o ňom čo najviac vedieť, naučiť sa s ním žiť, využívať jeho pozitívne vplyvy a iliminovať jeho škodlivosť. Práve tieto ciele chcem vo svojej práci objasniť.
Záver: Stres je s nami stále. Pomáha nám, ale môže nás aj zabiť, je teda na nás, na každom jednotlivcovi, ako sa s ním dokážeme vysporiadať, s cieľom viesť plnohodnotný a harmonický život.


Resumé
Stres, je to slovo , s ktorým sa stretávme každý deň. Nosičmi sociálneho stresu môžu byť rôzni ľudia okolo nás. Niekedy je to spôsobené tým, že sa chovajú spôsobom, ktorý nám nevyhovuje. Kritizujú a moralizujú, kárajú, manipulujú s nami alebo sa uzatvárajú do seba a nehovoria. Inokedy si uvedomujeme, že ostatní sa chovajú primerane, ale stresorom sú naše myšlienky - kritizujeme sa, že situáciu nezvládame. Nevieme, čo povedať, ako reagovať, ako odmietnuť a pod. Stresorom môže pre nás byť náš moralizujúci šéf, veľavravný kolega, hádavá svokra, ufňukaný partner, neposlušné dieťa, zištný súrodenec apod. Či ich budeme pokladať za stresory, bude záležať na tom ako budeme schopní situáciu s nimi riešiť - ako budeme vedieť s nimi komunikovať.Pre každého z nás to môže byť trochu iné. Niekto sa cíti zle, keď ho niekto kritizuje, iný zažíva úzkosť v situácii, kedy by mal prehovoriť pred ľuďmi, niekoho najviac zožiera, keď druhý nedocení jeho kvality. Stresory v medziľudských kontaktoch sú veľmi individuálne.
Stres číha na nás na každom kroku a čaká kedy mu podlahneme. A pri tom stačí tak málo, aby sme sa mu ubránili.

Niekomu môže pomôcť trochu sa porozprávať, pozrieť si dobrý film, ísť na prechádzku, či len tak ležať a počúvať hdbu. Nie je to vôbec ťažké treba si len nájsť trochu času pre seba, a to je v dnešnom uponáhlanom svete ten najväčší problém.