sledovanie pohybujúcich sa cieľov (terčov). Na presnosť výkonu vplýva veľkosť zrakového poľa a rýchlosť pohybujúceho sa objektu. Významným činiteľom je nácvik a disponovanosť pozornosti probanta ako aj jeho motorická zručnosť.

Vigilancia

Zatiaľ čo vo všeobecnej psychológii bola predmetom štúdia takmer výlučne krátkodobá pozornosť, novšie pod vplyvom moderného riadenia výroby a dopravy sa do popredia dostáva dlhodobá pozornosť, tzv. vigilancia (lat. Vigilare – bdieť). Zakladateľom jej skúmania je N. H. Mackworth, ktorý vigilanciu vymedzil ako pohotovosť pozorovateľa odhľaovať zriekavé, nepravidelné a malé zmeny počas dlhého časového úseku. Pri vymedzení vigilančnej úlohy sa nezdôrazňuje hľadisko pohotovosti skúmanej osoby, lebo toto je určované centrálnymi neurofyziologickými pocesmi. Zdôrazňuje sa výkon ako objektívne kritérium. Pri vigilančnom výkone sa sleduje jeho priebeh v čase, kde je badateľný typický pokles. Pre túto činnosť sa používalo viacero termínov: sledovanie, monitorovanie, dlhodobé pozorovanie a pod. Za hlavné kritérium vigilančného výkonu sa používalo najmä množstvo správne zachytených (identifikovaných) signálov. Ďalšie kritérium je latencia odpovedí (odpoveďový čas). Pri vigilančnom výkone sa rozoznávanjú intratestové faktory (počet podnetových zdrojov, trvanie úlohy, intenzita, trvanie a frekvencia signálov, intervaly medzi signálmi) faktory extratestové (celková aktivácia probanta, hluk, teplota a pod.) V klasických experimentoch sa vigilančný výkon sledoval počas dvoch hodín. Najlepší výkon sa zistil v prvej polhodine, v ďalších polhodinách sa výkon znižoval. Pozornosť sa tiež venovala vplyvu frekvencie signálov na výkon. Ukázalo sa, že s rastom ich frekvencie sa výkon zlepšuje. Čím boli zriedkavejšie, tým nižšia bola pravdepodobnosť ich zachytenia. Za najvýznamnejší extratestový faktor sa považuje nedostatok spánku probanta a monotónny hluk.
Pozoruhodné je, že rozdelenie pozornosti pri vigilančnej úlohe (primárna činnosť) a súbežne vykonávanej druhotnej (sekundárnej) činnosti kladne ovplyvnilo vigilančný výkon, pretože ho zlepšuje rôznorodosť podnetov. Podobne kladne pôsobí aj podávanie spätnej informácie o výkone. Zistili sa ďalej významné rozdiely v 50 minútovej vigilančnej úlohe medzi skupinou so slabým a silným typom nervovej sústavy.