VNÍMANIE

Pocit je najjednoduchší psychický proces, ktorým subjekt odráža jednotlivé vlastnosti vecí a javov okolitého sveta. Kým pocit je odrazom iba jednotlivých stránok predmetov a javov / farby, tvaru, vône.../, vnem je odrazom komplexu vlastností, t.j. predmetov ako celku. Obsah vnemu je väčší ako obsah pocitu. Na vnímanie pôsobí predchadzajúca skúsenosť, ktorou sa určuje jeho kvalita. Napríklad pohľad na oblohu vyvolá iné pocity a vnemy u meteorológa ako u bežného človeka. Pri vnímaní majú veľký význam aj adaptačné vlastnosti zmyslového orgánu, ktorý má tendenciu prispôsobovať sa podmienkam vonkajšieho prostredia. Tento jav spôsobuje, že pri dlhobodobejšom pôsobení tých istých podnetov ich človek postupne prestane vnímať. Už z bežného života sú známe prípady čuchovej, resp. zrakovej adaptácie, keď napríklad vojdeme do nevyvetranej miestnosti a po dlhšom čase prestaneme cítiť charakteristický pach. Alebo keď zo svetla vojdeme do tmavšej miestnosti, zdá sa nám , že tam je úplná tma, avšak po chvíli zistíme, že sa v nej možno dobre orientovať. I keď pocity a vnemy relatívne verne odrážajú obrazy predmetov, predsa môžeme v dôsledku vnútorných a vonkajších okolností dôjsť k skreslenému vnemu. Tento jav nazývame ilúziou. Za nesprávny druh vnímania sa považujú aj halucinácie, kde vonkajší podnet, ktorý subjekt vníma, vôbec v takejto podobe neexistuje. Vznik halucinácií môže byť podmienený napríklad zvýšenou extrémnou emocionalitou, stresmi, hypnózou a drogami. Senzorická deprivácia vedie k úplnému ,, vyradeniu zmyslov ", alebo k zablokovaniu viacerých reálnych informácií, ktoré by nesprávne vnímanie eliminovali. Pocity a vnemy možno rozdeliť podľa viacerých kritérií :
- podľa charakteru podnetu
- podľa umiestnenia receptora
- podľa charakteristiky pocitu
Syntézou týchto kritérií možno vyvodiť 15 druhov pocitov a vnemov : zrakové, sluchové, vibračné, chuťové, tlakové, tepelné, pocity a vnemy bolesti, pohybu, rovnováhy, trávenia, dýchania, krvného obehu, vylučovania, sexuality a vyčerpanosti. Osobitne dôležité sú kombinované vnemy priestoru, pohybu a času.
Vnímanie priestoru sa uskutočňuje v kombinácii troch analyzátorov : zrakového, kožného a pohybového. Usudzuje sa, že pri vnímaní priestoru ide o danosti, ktoré sú čiastočne vrodené a čiastočne podmienené skúsenosťou jednotlivca. V podstate ide o vnímanie tvaru a vzdialenosti, ktoré umožňuje tzv. binokulárne videnie.

Vnímanie pohybu sa uskutočňuje predovšetkým prostredníctvom zrakového analyzátora, ale čiastočne aj sluchom.