Pozitívne: znamená, že prítomnosť iných ľudí motivuje ho podať lepší výkon – pôsobí pozitívne vedia to robiť, len to vylepšujú; negatívne: prítomnosť iných ľudí pôsobí negatívne, keď robíme úlohu, ktorá je zložitá, ktorú nevieme robiť, ktorú sa len učíme robiť.

Sociogram a sociometria:
Sociogram – znamená grafické znázornenie štruktúry skupiny; môžu byť rôzne sociogramy; štruktúra sa mení časom i vekom
Sociometria – veda, ktorá sa zaoberá popisom a určovaním skupinových štruktúr

Sociálna percepcia/vnímanie: základnou potrebou každého organizmu je orientácia v životnom prostredí. Orientácia je založená na rozpoznávaní toho, čo nás obklopuje. Iba účelné/správne rozpoznávanie môže viesť k správnej reakcii. Z vývinového hľadiska je vnímanie prvá forma poznávania. Vnímanie je proces prijímania a spracovávania informácií, t.z. že vnímanie je nielen to čo vidíme, ale že to aj niekde zaradíme, spracujeme. K vnímaniu potrebujeme prostredie a objekty, ktoré vnímame, nové informácie a zároveň k vnímaniu potrebujeme aj spomienku, k čomu nový objekt môžeme priradiť. Vnímanie je ovplyvnené vrodenou vybavenosťou organizmu (1. determinant), tým, v akom stave máme zmyslové orgány, stavbu tela, vrodené vlastnosti, fyzický stav; 2. determinant – je individuálny spôsob prežívania, t.z. naše motivácie, záujmy, hierarchia hodnôt; 3. determinant – sú všetky minulé skúsenosti – všetky doterajšie poznatky, vedomosti človeka. Vnímanie prebieha v dvoch fázach: I. fáza - zmyslové vnímanie (pociťovanie) – príjem informácií jednotlivými zmyslovými receptormi. Základnou podmienkou pociťovanie je, že ten podnet musí byť nad prahom vnímania – teda dostatočne intenzívny ma byť podnet – vlny, ktoré ľudské ucho zachytí. II. fáza – kognitívne vnímanie – dochádza k spracovávaniu informácií; utvrdenie, zaradenie informácie, obohatenie už existujúceho systému. V tejto fáze sa aktivizuje pamäť, obrazotvornosť, myslenie, rozhodovanie, reč. Pozornosť: je psychický stav, ktorý sa prejavuje zameranosťou a sústredenosťou vedomia.

Charakteristika vnímania:
1. celostné – nevnímame nikdy veci samé o sebe, vnímame vždy na pozadí niečoho
2. výberové (selektívne) – znamená, že nemôžeme vnímať všetky podnety, ktoré nás obklopujú, z toho by sme sa zbláznili. Preto selektujeme podnety, ktoré sú pre nás viac či menej dôležité.

Významovosť vnímania – naše vnímanie je klamlivé, to čo a nám dostane do mozgu nemusí byť to isté, čo vonku naozaj je. Sú to isté klamy a vízie – očné klamy. Sociálne vnímanie: týka sa vnímania sociálnej reality, t.z. ľudí, vzťahov. Vytváranie dojmov o inom človeku, poznávanie iného človeka. Sociálne poznávanie má vzájomný charakter, t.z. dojem si vzájomne utvárame. V sociálnom poznaní dôležitú úlohu zohrávajú emócie, postoje, normy. Výstupom sociálneho poznávania sú vzťahy, dojmy, vonkajšie správanie.
Najčastejšie chyby pri vnímaní iných ľudí: prvý dojem. Presnosť vnímania je ovplyvnená priaznivým alebo nepriaznivým dojmom, akým tá osoba na nás vplýva. Každý prvý dojem – znamená, že dlhší čas sme ho nevideli, a znova toho človeka vidím.