V priebehu týchto štádií dochádza k zmenám úrovne odolnosti organizmu: najprv nastáva jej zníženie, potom zvýšenie, kedy sa mobilizujú obranné mechanizmy organizmu, organizmus čerpá zo svojich „energetických rezerv“; ak tieto nestačia rušiť vplyvy stresu alebo zlyhávajú, nastáva opätovne pokles odolnosti organizmu, vyčerpanie obranných síl, zlyhanie adaptácie.

Dôsledky stresu na psychiku:
Ako som už uviedol, stres prináša zmeny v organizme. Ide o hormonálnu reakciu pod kontrolou tzv. vegetatívneho nervového systému. Tieto reakcie sa odohrávajú prevažne bez účasti vedomia. Aj keď však vedomie nemá o nich dostatok informácií, predsa tu jestvuje vzájomné ovplyvňovanie. Toto má svoj dosah aj na psychiku. Človek, ktorý sa ocitne pod vplyvom stresu, mobilizuje svoje „vnútorné energetické rezervy“, vďaka ktorým sa dokáže, síce so zvýšenou námahou, ale predsa, vysporadúvať so záťažou. Prežíva to často ako svoju úspešnosť v boji so stresom, podceňuje fakt, že mobilizované zvýšené úsilie čerpá svoju energiu z rezerv, ktoré sa tým vyčerpávajú, a ak sa primerane nenahrádzajú [nedopĺňajú], môže dôjsť k zlyhaniu adaptácie. V psychológii hrá otázka adaptácie dôležitú úlohu.
Adaptačné mechanizmy na psychologickej úrovni chránia osobnosť, udržujú istý súlad medzi jej protichodnými tendenciami, uspokojujú jej emocionálne potreby, znižujú napätie a úzkosť, napomáhajú vyhnúť sa nebezpečenstvu, zvyšovať pocit istoty, ale tiež modifikujú [menia] realitu, aby bola pre človeka prijateľnejšia, menej stresujúca.
Môžeme rozlišovať adaptáciu primeranú a neprimeranú, ktorá sa zvykne označovať aj ako maladaptácia. Dochádza k nej vtedy, keď sa nedarí dosiahnuť súhlas medzi potrebami jedinca a podmienkami prostredia. Týmto nesúhlasom môže trpieť sám jedinec – ide o tzv. neurotickú maladaptáciu; najčastejšie býva sprevádzaná emocionálnymi konfliktmi, ťažkosťami pri vyrovnávaní sa s nepríjemnou situáciou [napr. ochorenie, fakt zmeny zamestnania alebo prepustenia z neho, nezamestnanosti, problémy pri adaptácii na školu]. Ak nesúhlas má dosah na okolie jednotlivca, možno hovoriť o sociálnej maladaptácii, kedy sú v popredí známky zníženej schopnosti adekvátne vychádzať s ľuďmi, prejavy sociálnej neadekvátnosti, až delikvencia a kriminalita. V týchto posledných prípadoch sa hovorí o morálnej maladaptácii.
Adekvátnou [primeranou] adaptáciou označujeme také účelné aktivity, ktoré sú jednak v súlade s potrebami jedinca, ale zároveň nezasahujú neprimerane do potrieb iných ľudí, sú teda v súlade s vonkajším prostredím aj potrebami spoločnosti. Pravda, niekedy je obťažné stanoviť primeranú mieru, aby prispôsobenie/adaptácia boli pre istú situáciu adekvátne a optimálne. Súvisí to často s hodnotovým systémom a jeho hierarchiou, tak u jednotlivca, ako aj spoločnosti, ktoré sa môžu dostávať do rozporu; pritom nemusí ísť o príklady maladaptácie.