Môže ísť o situáciu oficiálne hlásaných noriem v totalitnom režime, kedy prežívanie nesúhlasu s „potrebami spoločnosti“ a následné konanie akoby proti „záujmom spoločnosti“ bolo prejavom adekvátnej adaptácie [najmä voči tzv. všeľudským alebo transcendentálnym hodnotám]. Taktiež v pluralitnom demokratickom režime človek nemôže jednoducho byť v súlade s hodnotami všetkých ľudí práve pre ich rôznorodosť; tu však existujú demokratické mechanizmy, ktoré majú zabezpečovať, aby jedinec mohol, v súlade s jeho vyznávanými hodnotami, žiť, pokiaľ tým nezasahuje do práv druhých a neobmedzuje prežívanie ich hodnôt.
Ľudský organizmus je dobre vybavený na „boj“ so stresom, ale iba po určitú mieru. Ak sa vyčerpajú zdroje pre jeho adaptáciu, prestáva adekvátne fungovať. Rozličné telesné orgány začnú vysielať akési signály stresu. Symptómy [príznaky] sa môžu začať objavovať individuálne v rozličných kombináciách. Chronická žalúdočná nevoľnosť, bolesti hlavy, kožné vyrážky, bolesti chrbtice, nepravidelné dýchanie, nespavosť – to môžu byť indikátory [ukazovatele]. Psychické symptómy zvyknú nastupovať pozvoľnejšie a ťažšie sa identifikujú. Zriedkavejšie ich dokážu rozpoznať tí, ktorých sa tieto príznaky týkajú, častejšie ich zaregistrujú [spozorujú] blízki ľudia. Ide najmä o rozličné príznaky napätia v telesnej sfére, nálade či správaní.
Medzi somatické [telesné] príznaky napríklad patria: obhrýzanie nechtov, škrabanie sa vo vlasoch, škrípanie zubami, podupávanie alebo šúchanie nohami, „hniezdenie sa“ na mieste, hranie sa s predmetmi, ako napr. s ceruzkou, okuliarmi, s prstami a pod.
V nálade možno pozorovať napr. úzkosť, depresie, pocity frustrácie [znemožnenia, zabránenia pri dosahovaní vlastných cieľov], hnevu a hostility [nepriateľskosť], podráždenosti, netrpezlivosti, nespokojnosti. Závažnejšími môžu byť aj pocity viny, hanby, pocity bezmocnosti, beznádeje, bezradnosti.
K príznakom stresu v správaní patria: prejavy agresie, narušenia spánku, snaha robiť viac vecí naraz, nechávať nedokončenú prácu do „poslednej minúty“ s následným panikárstvom, emocionálne výbuchy, neschopnosť adekvátne si organizovať čas, s tým, že na dôležité veci si človek nenechá dosť času. Naruší sa komunikácia, človek hovorí buď príliš rýchlo, alebo nahlas, agresívne, skáče druhým do reči alebo ich prekrikuje, nepočúva, čo hovoria iní. Neschopnosť odpočívať, jedenie pri práci, strata zmyslu pre humor, prudké gestikulovanie, nervózne a prehnané reakcie na hluk, to sú ďalšie varovné signály v správaní.
Opakované reagovanie [ale aj cítenie sa] iným než navyknutým spôsobom možno považovať tiež za prejav strácania schopnosti vysporadúvať sa s napätím.