Pritom treba zamedziť, aby pri asertívnom správaní nedochádzalo k manipulácii, či zneužívania výhod sociálnych rolí.
Uplatnením prvkov asertívneho správania dosiahneme, že jednotlivec je v sociálnom vzťahu aktívny, spolupracujúci, otvorený, úprimný, ochotný poskytnúť pomoc a podporu, citlivý, tolerantný, ohľaduplný, schopný pristúpiť na kompromis pri riešení problému z pohľadu spoločného cieľa. Naplniť uvedené ciele možno len v procese komunikácie prostredníctvom asertivity.


Pasivita – asertivita – agresia

Pravdaže, nemožno byť v každej situácii asertívny, to je každému jasné. Na druhej strane, každý človek by mal mať asertívne spôsobilosti zahrnuté do svojho inventára sociálnych spôsobilostí. Čo nám asertivita ponúka, prečo by sme mali byť „vyzbrojení“ asertívnymi spôsobilosťami? Najskôr si musíme uvedomiť, že asertivita sa nachádza na osi medzi pasivitou a agresiou. Zvládnutím asertivity, uplatňovaním jej prvkov v správaní eliminujeme pasívne aj negatívne správanie. Kde majú v správaní sa človeka korene pasivita a agresivita? Naši predkovia boli v riešení konfliktov vyzbrojení dvomi základnými prostriedkami: útekom a bojom. Mnohí ľudia tak ako v minulosti ani teraz nevyjadrujú svoj názor, nepovedia čo si myslia, lebo už dopredu sú „presvedčení“, že nepochodia a nebudú úspešní. Obrazne, ale aj prakticky pred problémom utekajú, vnútorne sa však trápia. A keď, ako sa vraví, pohár pretečie a dostanú sa pod tlak, vo chvíli keď nemajú kam utiecť, namiesto racionálneho uchýlia sa k emocionálnemu riešeniu.
Ako sa pasivita prejavuje v správaní? Pasívny človek nedokáže jasne vyjadriť svoje priania a potreby. Je neistý, spochybňuje alebo hneď ospravedlňuje svoje rozhodnutia, nemá jasno vo vlastných želaniach a potrebách. Z pohľadu asertívneho správania však treba pripomenúť, že nemožno každú pasivitu, či dokonca rezignáciu, vzdávanie sa, považovať za porážku.
Protipólom pasivity je agresivita. Podstatou agresívneho správania je bezohľadné presadzovanie sa na úkor iných. Človek uplatňujúci takýto postup je násilnícky, arogantný – ak ide o dieťa, spravidla sa prejavuje ako „bitkár“. Treba uznať, že vďaka takémuto správaniu „agresor“ z času na čas dosiahne úspech, ktorý je však vykúpený rezervovaným až odmietavým vzťahom okolia k nemu, jeho permanentne negativistickým „imidžom“ a „odstupom“ od neho. Agresívne správanie prináša zároveň uvoľnenie napätia, to je však len dočasné. Agresor vystupuje síce autoritatívne a odvážne, ale skôr „pseudosebavedome“.