Sladkostí máš dosť, to ti stačí.“
Otvorené dvere – technika, ktorá učí akceptovať kritiku správania sa – uznávam, že v tom, čo hovorí môj oponent môže byť zrnko pravdy, prípadne priznávam, že môže mať v niečom pravdu : „Môžeš mať pravdu...“, „Je možné, že...“, Pripúšťam...“
Sebaotvorenie – technika, ktorá uľahčuje sociálnu komunikáciu. Umožňuje pokojne vyjadriť negatívne aj pozitívne pocity, bez pocitov viny. Učiteľ môže priznať pred žiakmi, že ani on nie je dokonalý. Tak získava prirodzený rešpekt a autoritu.
Voľné informácie – technika, ktorá učí rozlišovať v konverzácii prvky pre partnera zaujímavé a dôležité a zároveň ponúknuť voľné, nevyžiadané informácie. Napr.: „Aj ja som mal ten problém. Poviem vám, ako som o riešil.“
Negatívna asercia – technika, ktorá učí uznať si naše chyby a omyly tak, že súhlasíme s kritikou našich skutočných negatívnych kvalít. Napr.: „Máte pravdu. Mal som si dávať väčší pozor.“
Negatívne vypytovanie – technika, ktorá vedie k aktívnej podpore kritiky s cieľom použiť získané informácie alebo ich vyčerpať. Napr.: „Prečo tak postupuješ? Vysvetlíš mi to?“
Selektívne správanie – technika, ktorá umožňuje vyrovnať sa s kritikou, pričom na neadekvátnu neadresnú, či príliš všeobecnú kritiku nereagujeme. Umožňuje vyhnúť sa skratovým, unáhleným alebo podráždeným reakciám.
Prijateľný kompromis – technika, podľa ktorej možno pristúpiť na prijateľný kompromis v prípade, že nie je ohrozená naša sebaúcta. Asertívny kompromis nás oslobodzuje od agresivity a umožňuje nám nevzdať sa svojej požiadavky ani nabudúce, avšak po adekvátnej argumentácii. Napr.: „Dnes ti to odpustím, ale naozaj tvoj výkon bol veľmi slabý.“
Cieľom asertívneho správania je zlepšiť si vlastné pozície medzi ľuďmi, avšak nie na úkor iných. Jedným z prvkov asertivity je poctivosť voči sebe, t.j. mať jasno kto som a čo cítim. Naplnenie týchto cieľov môžeme dosiahnuť prostredníctvom „Desatora asertívneho správania“ (Caponi, Novák 1994), ktoré nám stanovuje na čo máme právo pri uplatňovaní asertívneho správania.


Desatoro asertívnych práv

1. Mám právo posudzovať svoje vlastné správanie, myšlienky a emócie a byť si za ne, za ich dôsledky sám zodpovedný.
Čím sú deti staršie, tým viac by sme im mali umožniť, aby čo najviac situácií posúdili samy, vybrali si z viacerých alternatívnych riešení a niesli za svoje rozhodnutie zodpovednosť.