Hovorí nám niečo nepríjemné, my sa vystrašíme a začneme sa podľa toho správať, s čím ten druhý počíta a využíva to. Prvá pomoc je odpovedať po nadýchnutí: „ Prepáčte, môžete mi povedať, prečo takto so mnou hovoríte? Ja vám nerozumiem.“
10. Mám právo povedať „ja to vidím inak“.
„Nehnevaj sa, ja vidím ten problém inak. Rád ti vysvetlím svoje stanovisko a rád si vypočujem aj tvoje.“
Tento postup je objasnením si stanoviska slušnou formou a je vhodný nielen vo vzťahoch dospelých, ale i vo vzťahu dospelého k deťom i medzi deťmi.



Na záver:

Asertivita nie je zázrak, ani lacná reklama, ktorá môže sľúbiť to, čo nik nedokáže splniť. Asertivita je križovatka ciest, z ktorých jedna nás vedie k pasívnemu, resp. agresívnemu správaniu a druhá k humanistickým demokratickým princípom, ktoré budeme uplatňovať v našom správaní a konaní. Idúcky po tejto ceste čoraz viac sa približujeme sebarealizácii, primeranému hodnoteniu nášho správania sa, slobodnému a spontánnemu konaniu. Učiť sa asertívne znamená učiť sa komunikácii. Učiť asertivite iných, ale aj seba samého znamená spolupodieľať sa na vytváraní ľudskej dôstojnosti v dlhodobej perspektíve.