Podstatným kvalitatívnym znakom je to, že sa v nej všetci navzájom poznajú..
Malé skupiny možno charakterizovať takto:
1. je to integrované združenie dvoch alebo niekoľkých osôb, ktoré majú niektoré spoločné ciele,
2. bývajú spojené trvalejšími zväzkami,
3. poznajú sa navzájom,
4. komunikujú najčastejšie tvárou v tvár,
5. utvárajú spoločné normy záväzné pre členov skupiny,
6. ich sociálne role sú navzájom závislé, čo podmieňuje organizáciu skupinového života.
Nie všetky tieto znaky musí mať a má každá malá skupina.

V živote treba i vedieť i cítiť
i chcieť.
P.J.ŠAFÁRIK

-2-
Rodina ako primárna sociálna skupina

Charakteristika a funkcie rodiny
Malé skupiny sú hlavným terénom socializácie, cez ne prenikajú vplyvy širších okruhov centier a kultúrneho prostredia, a tým odovzdávajú jednotlivcovi hodnoty, normy a vzory správania.
Na rozvoj osobnosti vplýva predovšetkým rodina – rodičia a súrodenci. Rodina je azda jedná spoločenská skupina, ktorá má vlastnosti skupiny formálnej i neformálnej súčasne. Je dôležitým spojovacím článkom medzi jednotlivcom a spoločnosťou. Predstavuje zvláštnu formu začlenenia človeka do spoločenskej štruktúry a súčasne ju vytvára.
Funkcie rodiny možno chápať z dvoch zorných uhlov, a to z hľadiska úloh, ktoré plní voči spoločnosti a z hľadiska úloh voči svojim členom.
Všetci autori zaoberajúci sa otázkami vplyvu rodiny na rozvoj osobnosti dieťaťa sa zhodujú v tom, že formatívne pôsobenie rodiny na dieťa je najintenzívnejšie a to hneď od počiatku začlenenia dieťaťa do rodiny. Toto pôsobenie je spôsobené úplnou biologickou, psychickou i sociálnou závislosťou dieťaťa na prostredí, do ktorého sa narodilo.
Možno povedať, že vplyv rodiny zásadne predznamenáva budúci rozvoj širokej škály vlastností dieťaťa.
Dieťa sa formuje podľa rodinných vzťahov, podľa rodinného prostredia, v ktorom vyrastá. To, čo dieťa v rodine vidí, to aj napodobňuje. Dospelí, najmä rodičia sú preň vzorom v akomkoľvek konaní. To znamená, že pre dieťa je dôležité, ako sa správajú k sebe, k svojim deťom, k svojim rodičom, príbuzným, známym, akú majú kultúru a podobne. Starostlivosť rodičov o dieťa a prejavy lásky k nemu, sú nevyhnutnou podmienkou jeho zdravého vývinu. Podľa T.Pardela: „ Ak sú rodičia k svojím deťom trpezliví, ochotní hrať sa i poláskať sa s nimi, ak im prejavujú zdravú náklonnosť a chápu spoločenstvo s dieťaťom ako náplň svojho života, sociálnou reakciou dieťaťa je radostný a aktívny postoj k životu.“

Rodinná starostlivosť a jej vplyv na vývin osobnosti dieťaťa
Narodením dieťaťa dochádza k zmenám v zložení rodiny, vznikajú nové interakcie s dieťaťom i medzi dospelými, vytvára sa istý štýl, spôsob vzájomného pôsobenia na dieťa.
V psychologickej literatúre je najpreferovanejší demokratický spôsob výchovy, ktorý je založený na vzájomnom rešpektovaní, kde rodičia berú do úvahy prejavy, potreby i nápady svojich detí a vedú ich k tomu, aby aj ony rozumeli im – rodičom a jednali podľa toho.
Výchova príliš autoritatívna nedáva dieťaťu priestor pre vlastnú aktivitu a tvorivosť, dieťa je neustále usmerňované, napomínané, jeho prípadné prečiny sú výrazne odsudzované. Ak je voči dieťaťu prísny iba jeden z rodičov, dieťa žije v neistote. Iná je situácia, ak obaja rodičia jednotne zaobchádzajú s dieťaťom – autoritatívne. Dieťa sa postupne podvoľuje vplyvnému nátlaku a čoraz viac potláča svoje spontánne prejavy.