Na uvedenú situáciu môžu u dieťaťa nastať reakcie dvojakého druhu:
a/ ak je dieťa aktívne, činorodé – presadí svoj názor pričom použije aj také prostriedky ako : útočnosť, vzdorovitosť, prípadne pokus o útek z domu,
b/ ak je pasívne, slabšie a senzitívnejšie, reaguje únikom do vysnenej skutočnosti a je neschopné systematicky sa venovať dlhší čas práci.
Liberálni rodičia prejavujú minimum výchovných požiadaviek, ich pôsobenie na dieťa je veľmi rozkolísané. Dieťa nemá vytvorený pevný model napodobňovania a identifikácie s rodičmi. Samo vo svojom správaní je neisté a nevypočitateľné.
Výchova perfekcionistická má príliš vysoké, často nerealizovateľné požiadavky na dieťa. Najčastejšie to bývajú rodičia príliš ambiciózni, alebo kompenzujúci si svoje životné neúspechy, či nedostatky. -3-
Psychologický význam vplyvu rodinného pôsobenia pripisujeme skutočnosti, že každá rodina ovplyvňuje svojich členov, predovšetkým však deti, už svojou vlastnou existenciou, tým, aká je – kvalitou osobnosti matky i otca, ich vzájomnými vzťahmi a spoločným súžitím, každodennou činnosťou, hodnotovými orientáciami, systémom práv a povinností, životnými postojmi a názormi, svojou kultúrnou a ekonomickou úrovňou, ale aj vlastnou spoločenskou i pracovnou angažovanosťou a úspešnosťou.
Súhrnne povedané, rodina by mala dieťaťu poskytovať vyrovnané citové zázemie, t.j. nasýtiť potrebu citovej odozvy, s porozumením chápať jeho prejavy, názory, postoje. Poskytovať dieťaťu dostatok vhodných vzorov správania, s ktorými by sa dieťa identifikovalo. Ďalej rodina má adekvátnym množstvom podnetov dieťa neustále aktivizovať, zaistiť mu priestor pre jeho fyzické a sociálne sebarealizovanie.

Školská trieda ako sociálna skupina

Skupina rovesníkov a školská trieda
Dôležitou skupinou, najmä v období školského veku, je skupina rovesníkov na ulici, v sídlisku i v škole. Tieto skupiny majú svoje pravidlá a sankcie za ich nedodržiavanie. Osobitnou formou vnútorne organizovanej skupiny je kolektív. Je to skupina ľudí spojených spoločnými cieľmi a blízkymi motívmi spoločnej činnosti, ktoré sú podriadené cieľom širšieho spoločenstva.
Elementárnym kolektívom sa nazýva najmenšia skupina so zhodnou vonkajšou i vnútornou štruktúrou. Elementárnym kolektívom je v tomto zmysle aj školská trieda; základným kolektívom je potom škola.
Žiaci v triede majú spoločný názor na jednotlivých vyučujúcich a zachovávajú si jednotu v správaní voči nim. Čím sú deti staršie, čím sú vo vyššej triede, tým tvoria organizovanejší celok. Triedy starších žiakov podnikajú spoločné akcie aj mimo vyučovania. Správanie jednotlivých žiakov je závislé na mienke celku, zvlášť vo vyšších triedach sa vyžaduje, aby sa všetci podriadili spoločnému postupu a správanie nekonformných jedincov je trestané, na rôznej úrovni.
Život v školskej triede je o.i. výrazne určovaný osobnosťou učiteľa.