Deti, ktoré sa školskému kolektívu ťažko prispôsobujú, sú doslova odkázané na porozumenie učiteľa a od neho v značnej miere závisí ďalší osud dieťaťa a jeho úspešnosť, či neúspešnosť v škole. Učiteľ si musí uvedomiť, že on sám často veľmi podstatne ovplyvňuje vzťahy medzi žiakmi tým, ako s nimi jedná. Presnejšie povedané, určité znaky prevládajúceho spôsobu interakcie učiteľa s deťmi sa svojim spôsobom reprodukujú vo vzťahoch medzi deťmi navzájom.

Primeranosť vyučovania vzhľadom na individuálne rozdiely žiakov
Stále aktuálnym problémom je, ako sa vyrovnať s individuálnymi rozdielmi v schopnostiach žiakov. Najprirodzenejším spôsobom je zoskupovať žiakov na základ e schopností do tried. V našich podmienkach takáto diferenciácia prebieha najčastejšie pri nástupe žiakov na strednú školu, ale aj v rámci prijímacieho konania do výberových tried na základnej škole s rozšíreným vyučovaním niektorých predmetov alebo pri nástupe žiakov do osemročného gymnázia.
Iné stratégie zoskupovania žiakov, ako napríklad zaraďovanie žiakov do tried podľa ich schopností prejavovaných v niektorých vyučovacích predmetoch , pri vyučovaní ostatných predmetov v podmienkach heterogénnych schopností žiakov, sú v našich podmienkach dosť zriedkavé.

-4-

Možno akceptovať, že zoskupenie žiakov podľa schopností môže mať určitý prínos pre žiakov zaradených do tried na vyššej vetve. S takýmito triedami možno v učive napredovať relatívne rýchlejšie, s prípadnými možnosťami zakomponovať do vyučovania rozširujúce témy a ciele. Avšak zisky, ktoré sa dosiahnu so žiakmi v triedach na vyšších vetvách sú neúmerné možným stratám u žiakov v triedach na nižších vetvách.
Snáď najväčším rizikom je stigmatizujúci účinok, ktorý obyčajne sprevádza zaradenie žiaka do nižšej vetvy. Žiak sa cíti sklamaný a nedocenený. Jeho sebavedomie obyčajne poklesne, čoho dôsledkom sú aj nižšie očakávania na vlastný výkon a znížená motivácia učiť sa.
Ďalším, nie zanedbateľným činiteľom a argumentom proti takémuto spôsobu zoskupovaniu žiakov do tried je fakt, že „slabší žiaci“ stratia prirodzené vzory vo svojich „lepších spolužiakoch“. Napokon sa potvrdilo, že učitelia, ktorí učia triedy so žiakmi s nižšími schopnosťami, sú menej motivovaní, kladú si nižšie ciele, vo vyučovaní viac zdôrazňujú fakty, menej sa zameriavajú na vysvetlenie a pochopenie učiva.
Iný spôsob, ako zohľadniť individuálne rozdiely žiakov v školských výkonoch, je zoskupovať ich vo vnútri tried. Uplatňuje sa predovšetkým na prvom stupni základných škôl, a to najmä na hodinách matematiky a čítania.