Rozdelenie triedy na výkonnostne odlišné skupiny umožňuje učiteľovi, aby riadil vyučovanie tak, aby tempo učenia čo najviac vyhovovalo samotným žiakom. Žiaci vo výkonnejšej skupine môžu prebrať viac učiva. Tento diferencovaný spôsob výučby dáva učiteľovi možnosť, aby v oboch skupinách používal rôzne vyučovacie metódy, učebné materiály i učebné pomôcky.
Vo všeobecnosti sa za dostačujúce pokladá rozdelenie triedy na dve, nanajvýš tri výkonnostné skupiny. Rozdelenie triedy na viac skupín by bolo organizačne a technicky náročné a značne by redukovalo prítomnosť učiteľa v nejakej skupine.
Ako uvádza Slavin (1991), výskum potvrdil vyššiu účinnosť utvárania skupín vnútri triedy v porovnaní s medzitriednym zoskupovaním. Najväčšou prednosťou zoskupovania žiakov vo vnútri triedy je pružnosť. Žiak je zaradený do príslušnej skupiny na základe aktuálnej výkonnosti v danom predmete a nie na základe nejakých predbežných skúšok alebo inteligenčných testov, ako sa to uplatňuje pri medzitriednom zoskupovaní. Ak jeho výkonnosť stúpne alebo poklesne, môže byť preradený do jemu výkonnostne zodpovedajúcej skupiny. Je opodstatnenou zásadou, aby učiteľ takéto presuny v čo najväčšej miere umožňoval. Pri medzitriednom presune sú takéto zmeny komplikovanejšie a zdĺhavejšie.
Výhodou vnútrotriedneho zoskupovania žiakov je aj skutočnosť, že žiaci, ktorí sú zaradení do výkonnostne nižšej skupiny, sa nestotožňujú s touto skupinou, ale s celou triedou, s ktorou trávia väčšinu času v škole vrátane času na vyučovaní. Aby sa uplatnila vyššia efektívnosť učenia pri vnútrotriednom zoskupovaní žiakov podľa výkonnosti v porovnaní s vyučovaním vo výkonnostne heterogénnej triede, je potrebné v maximálne možnom rozsahu prispôsobovať tempo vyučovania, učebné metódy, ale aj obsahy možnostiam a potrebám žiakov. Určitým organizačným problémom môže byť zabezpečenie disciplíny a požadovanej úrovne pracovných činností v skupine, v ktorej učiteľ nie je momentálne prítomný.
Čo sa týka riadenia vyučovania, najjednoduchšia situácia je pri výučbe matematiky, kde je účelné venovať určitý čas vyučovacej hodiny precvičovaniu žiakov na mieste. Vo všeobecnosti v situácii bez učiteľa možno žiakov zaujať riešením problémov, vyplňovaním pracovných listov, písaním poznámok, ale i vykonávaním pokusov, experimentovaním, prácou s počítačmi a podobne. Z motivačného, ale aj z organizačného hľadiska je častokrát výhodné dostať žiakov do skupinových činností, rozdeliť ich na pracovné skupiny a zadať im
-5-


skupinové úlohy alebo problémy.