V tomto prípade vystupuje učiteľ skôr v roli supervízora než manažéra, ktorý by bezprostredne riadil všetky činnosti žiakov, takže jeho permanentná
prítomnosť na vyučovaní nie je nevyhnutná. Ako však pristupovať k extrémnejším rozdielom v rozumových schopnostiach žiakov, k mentálne retardovaným a intelektovo nadaným žiakom?
Problém je značne zložitý a názory na jeho riešenie sa rôznia. Dôležitým východiskovým faktorom je miera mentálneho postihu alebo naopak miera nadania. Tradičný postoj k mentálne retardovaným je, že ich treba vyčleniť do tried so špeciálnym vzdelávaním, čím by bolo možné v maximálnej možnej miere zohľadniť úroveň ich schopností. Zistilo sa však, že izolácia má na mentálne retardovaných stigmatizujúci účinok. Naviac, nevytvárajú si postoje ani zručnosti, ktoré by im umožňovali alebo uľahčovali integráciu do spoločnosti. V niektorých krajinách sa v posledných rokoch začína presadzovať tendencia integrovať mentálne retardovaných do bežných tried (pokiaľ to umožňuje miera mentálneho postihu), čo m dáva príležitosť vzdelávať sa v menej reštriktívnom prostredí, získavať sociálnu akceptáciu a v interakcii s ostatnými žiakmi získať aj zručnosti, ktoré im pomáhajú v uplatnení sa v spoločnosti. Osvedčila sa i kombinácia dochádzky do bežných a špeciálnych tried. Mentálne postihnutí s väčším postihom, ale ešte s možnosťou vzdelávania sa navštevujú výhradne špeciálne triedy.

Nejednotné prístupy sa uplatňujú i k vzdelávaniu nadaných a talentovaných žiakov. Ich výnimočné predpoklady a schopnosti je potrebné permanentne rozvíjať, aby dosiahli svoju potencionálnu kapacitu. Preto možno využívať buď rôzne obohacujúce programy, alebo možno týmto žiakom umožniť rýchlejší prechod do vyšších ročníkov alebo škôl. Vhodnými formami skôr uvedeného postupu sú nepovinné vyučovacie predmety, záujmové krúžky na školách, ale aj v centrách voľného času. V našich podmienkach sa osvedčili prázdninové sústredenia žiakov. Žiaci si v nich nie len prehlbujú vedomosti z vyučovacieho predmetu, v ktorom vynikajú, ale osvojujú si i rôzne medzi predmetové súvislosti, získavajú formatívne zručnosti riešenia problémov a tvorivého myslenia.


Na záver
Od predškolských zariadení výchova a vzdelávanie v našich školách prebieha v triedach. Od útleho detstva je mimo svojej rodiny dieťa súčasne členom rôznych skupín – trieda v materskej škole, vrstovnícke skupiny vyplývajúce z bydliska dieťaťa, školská trieda, družina, záujmové krúžky, detská organizácia, kluby a pod.