Nie je pre ňu problém, aby toto pásmo odohrala sama doma bez chýb.
Má veľmi dobrú pamäť i pozorovacie schopnosti. Pri návšteve u nich doma ma pozvala do svojej izby a odslúžila celú pobožnosť svätej omše tak, ako si to pamätala z nedeľných návštev kostola, pričom nechýbali ani potrebné rekvizity.
U pozorovaného dieťaťa badať začiatky úmyselnej pozornosti.
Po dlhšej vychádzke alebo výlete sa síce cíti unavená, ale dokáže vymýšľať rôzne fakty a udalosti, ktoré sa na výlete vôbec nestali. Je obdarená bujnou fantáziou, čo sa prejavuje i pri čítaní rozprávok. Prežíva čítané rozprávky a bájky tak, ako keby sa to v skutočnosti ozaj stalo, nerešpektuje reálne javy prostredia, oživuje mŕtve predmety, spodobuje rastliny a zvieratá podľa človeka.
Mimovoľná predstavivosť dievčatka sa mení na úmyselnú, riadenú a tvorivú v kolektíve detí materskej školy alebo v kolektíve detí folklórneho súboru.
V situácii, keď vykonáva činnosť alebo úlohu, ktorá ju zaujíma, dokáže do istej miery brzdiť svoju fantáziu.
V oblasti reči celkom správne operuje fonetickými a gramatickými pravidlami jazyka. Vo svojej reči používa aj slová, ktoré sú nespisovné, používa veľa slangových slov, ktoré počula u starších detí. Voľne používa bežnú reč, závislú i nezávislú, a bez ťažkostí sa dorozumieva s inými ľuďmi, ktorým tlmočí svoje myšlienky, túžby, želania, emócie a city. Najdôveryhodnejšou a najmilovanejšou osobou je vždy mama. Ak príde otec z práce po dlhšej dobe, mama sa odsúva do pozadia, ale o pár hodín sa opäť stáva najdôležitejšou osobou, ktorá pozorovanému dieťaťu vždy všetko ochotne vysvetlí, odpovie na jej nekonečné otázky, uspokojí jeho potreby. Otázky Prečo? Načo? a podobné nemávajú koniec.
V myslení nechápe pocit stálosti objemu, hmoty a váhy, ale po vysvetlení si to pamätá podľa príkladu, na ktorom jej bola táto skutočnosť objasnená. Ak som jej vymodelovala z rovnakého množstva plastelíny šúlok jeden dlhší a druhý kratší a hrubší, hneď sa jej zdalo viac v dlhšom šúlku, ale po vysvetlení uznala, že je to z rovnakého množstva. Znamená to, že začína zohľadňovať dva aspekty.
Dievčatko nevie ešte posúdiť, čo je pri niektorých situáciách správne, čo nie. Koná vždy spontánne, viackrát bez rozmýšľania, nepozerá dopredu, čo jej činnosť, ktorú vykonáva prinesie osožné. Ak robí činnosť, ktorá jej bola rodičmi zakázaná, snaží v príhodnej chvíli zatvoriť do detskej izby a zakázanú činnosť opakovať. Vždy, keď je rodičmi prichytená pri tejto „zakázanej“ činnosti, pri pohľade na rodičov zvážnie a prichádza plač bez toho, aby jej rodičia niečo povedali.