Ak jej rodičia niečo vytknú, bezprostredne urobí niečo, čo si je vedomá, že rodičov nahnevá. Napríklad nakreslila na stenu kolieska, ostrihala bábikám vlásky, pokreslila rozprávkové knižky.
Dievčatko podľa správania prechádza citovou krízou, spôsobenou možno i absenciou otca. Niekedy sa znepriatelí s „celým svetom“, je expanzívne, prudké, prevažuje podráždenie, zintenzívňujú sa agresívne sklony, ktoré sa nezriedka prejavujú v slovných útokoch. Len ťažko ovláda svoje afekty a impulzy. Strach pozná pred zvieratami, pred búrkou, nie je trestané bitkou ani strašením. Matka pristupuje k trestu : zákaz bicyklovať na týždeň, zákaz prístupu na PC, neprečíta dcére večer rozprávku a podobne. Nechce u dieťaťa zbytočne vyvolávať pocit strachu, čo je podľa môjho názoru správne.
V sociálnych kontaktoch medzi sestrami som pociťovala závislosť. Neexistuje medzi nimi žiarlivosť, sem-tam sa vyskytnú malé hádky alebo štípanie, branie si hračiek, ale sestry si nezhody riešia sami medzi sebou. Matka sa do hádok detí nechce zapájať, nerobí „sudcu“. Pozitívne sociálne kontakty sa prejavovali v spolupráci pri zamestnaniach a hrách. Sociálne kontakty s inými deťmi – spoločníkmi hier v rodine alebo v materskej škole sú bezkonfliktové. Pri nadväzovaní nových kamarátstiev nemá žiadne problémy, medzi deťmi je veľmi obľúbená.


Druhé pozorované dieťa je chlapec vo veku päť rokov. Vyrastá v mojom susedstve v rodine dvoch pokolení. Má preto dobré kontakty so starými rodičmi, s ktorými si rozumie po stránke citovej, hľadá u nich pochopenie a útočisko ak si myslí, že má krivdu, alebo je neprávom obvinené, či potrestané. Vzťah starých rodičov k dieťaťu je veľmi citlivý. Snažia sa mu vysvetliť prečo je potrestaný, že isté veci robiť nesmie, lebo sa to nepatrí.
Vzťah s matkou je veľmi hlboký chlapec hľadá u nej pochopenia a zároveň od nej očakáva odpovede na svoje nekonečné otázky. Matka je preň zdrojom informácií, chlapec sa neuspokojuje s odpoveďou „neviem“ .Vzájomný vzťah s matkou je srdečný, úprimný, navzájom sa rozveseľujú. Vymýšľajú rôzne slovné hádanky a iné hry, ktoré ho zaujímajú a upútavajú. Niekedy sa do týchto hier zapája aj otec, ale väčšinou po krátkom čase skončí. Dieťa má voči otcovi istý odstup. Príčinou je otcova častá neprítomnosť – odchody na celý týždeň do práce, doma sa zdržiava len cez víkend. Tento odstup sa postupne po veľmi malých krôčikoch zmenšuje a badať aj isté zmeny, hlavne pri rozprávaní zážitkov a opisovaní toho, čo otec videl a zažil počas neprítomnosti doma.