Po otázke čo je na výkrese, odpovedal pohotovo a bez rozmýšľania : „ Kopa uhlia.“
Pri modelovaní nie je samostatný, potrebuje návod ako a čo má modelovať. Túto činnosť nerobí moc rád, ale ak túto prácu začne, sneží sa ju čo najlepšie dokončiť. Najlepšie mu išlo modelovanie ľudskej postavy, pričom na hlave modelovanej postavy bol výrazne vymodelovaný mozog a iné časti ľudského tela, ako to robí aj pri kreslení. Z toho môžem usúdiť nepatrný záujem o anatómiu ľudského tela.
Chlapec má veľa stavebníc, najviac ho však zaujíma stavebnica Lego. Kocky zo začiatku všetky rozhádže, chvíľu rozmýšľa, čo by mohol postaviť. Často žiada radu od prítomných dospelých. Keď sa mu stavba nedarí, volá na pomoc matku. Hotovú stavbu rozoberie a snaží sa ju postaviť sám. Vo svojej izbe si potom urobí výstavku svojich prác, hľadá najvhodnejšie miesto, kde by svoj výrobok mohol vystaviť. Prekladá ho z miesta na miesto, kým nenájde to správne. Potom sa chvíľu prechádza, len tak si posedí ako po namáhavej práci, neskôr si zoberie bohato ilustrovanú knižku, listuje v nej a sám pre seba si rozpráva rozprávku. Potom príde za matkou, žiada ju, aby mu čítala z knižky, ktorú predtým listoval. Pozorovaný sedí tichučko, hoci je inak „živé striebro“. Počúva a vžíva sa do deja rozprávky. Ak sa mu postava v rozprávke nepáči – je zlá – začne jej nadávať, kričať, aby nechala tých „dobrých“ na pokoji. Keď matka rozprávku dočíta, dožaduje sa druhej, tretej...
Pozorovaný má živý záujem o hudbu. Pri jej počúvaní vždy tancuje, pohybuje sa v rytme hudby. Do pohybov zapája celé telo. Ak hudbu počúva sám, jeho tanečný pohyb je rytmicky ladený, ak je s kamarátmi, jeho tanec sa mení na „vybláznenie“ detí a stráca sa i rytmus pri tanci. Slovnú zásobu má pozorovaný primeranú k svojmu veku, ak počuje neznáme slovo pri počúvaní rozprávok alebo filmu, ihneď žiada vysvetlenie, viackrát si neznáme slovo opakuje. Jeho reč ešte nie je dokonalé, nesprávne vyslovuje hlásky č, š, ž. Príčinou sú i chýbajúce predné zúbky. Inak je jeho reč zrozumiteľná. Len keď zažije niečo zaujímavé, vzrušujúce, rozpráva trocha zmätene. Ak rozpráva, trvá na tom, aby bol vypočutý, nedovolí, aby ten, ktorému rozpráva, nedával pozor na to, čo on hovorí – vtedy ho upozorní : „Počúvaj ma!“
Vnímanie dieťaťa je zamerané len na veľkosť, nie na objem o čom som sa presvedčila pri pohároch s pudingom, kedy pozorovaný jednoznačne uprednostnil vyšší a užší pohár pred nízkym a širokým pohárom.
Vnímanie farieb je dobré, chlapec vie rozlíšiť farebné odtiene.
Chlapec veľmi často dáva svojim rodičom otázky o ľudskom tele. Je zvedavý, čo všetko sa nachádza napríklad vo vnútri v ručičke.