Pozorovanie dieťaťa

Pozorovanie je spôsob skúmania, pomocou ktorého sa oboznamujeme s priebehom dajakého deja, udalosti alebo správania človeka. V psychológii je predmetom pozorovania činnosť iných ľudí, podmienky, priebeh a výsledky tejto činnosti, alebo vlastná činnosť pozorovateľa ( jeho vlastné zážitky ).
Metóda pozorovania sa často používa v pedagogickej praxi. Výsledky pozorovania detí v rozmanitých životných podmienkach umožňujú lepšie poznať vývinové a individuálne osobitosti dieťaťa.
Každé dieťa je osobitnou individualitou, od svojich rovesníkov sa odlišuje rozmanitými fyzickými a psychickými vlastnosťami.

Prvé dieťa, ktoré som pozorovala je dievčatko, ktoré tretí rok navštevuje materskú školu. Má šesť rokov. Vyrastá v úplnej rodine, spolu s otcom, matkou a staršou osemročnou sestrou. Dievčatko je mierne frustrované častou absenciou otca, ktorý pracuje v zahraničí. Vzájomný vzťah s matkou je veľmi hlboký. Starých rodičov má dievčatko len z otcovej strany. Ich kontakty sú veľmi zriedkavé.
Dievčatko je veľmi živé a pohyblivé, zvedavé a skúmavé. Pri akejkoľvek činnosti nedokáže ani malú chvíľku sedieť napríklad bez kolísania nôh, alebo iného väčšieho pohybu. Dokonca i pri pozeraní televízie, pri počúvaní rozprávok, pri kartových hrách vystrieda tisíce polôh. Jeho pohybové senzorické a rozumové skúsenosti sú čoraz širšie, ale poznanie je ešte stále povrchné, pretože nepostrehuje podstatu faktov a udalostí, nechápe mnohé logické vzťahy. Prejavuje živý záujem o svet prírody, často sa pýta na konkrétne vlastnosti predmetov a so zvedavosťou vstrebáva nové informácie. Rado beseduje s dospelými, ale najobľúbenejšou formou trávenia času je hra. Hra pozorovaného dieťaťa vonku nadobúda rozmanité a bohaté formy. Pri hre v skupine je veľmi obľúbená, dokáže hrou zamestnať i veľa mladších neznámych detí, s ktorými pri hre vstupuje do role dospelej osoby, ktorá rozkazuje ostatným deťom, čo majú robiť. Je vodcovský typ. Deti ju obyčajne poslúchajú, ich hra pripomína život v rodine, kde pozorované dieťa je matkou ostatných detí. Najčastejšou témou pri takejto hre je rodinná oslava , príchod návštevy, venovanie sa hosťom, ktorých ponúka rôznymi predstieranými dobrotami a nápojmi, ktoré predstavujú veci nájdené v prírode, napr. na kúsku stromovej kôry priniesla rôzne kvety ako koláč. Ďalšou veľmi obľúbenou hrou pozorovaného dieťaťa je hra na školu, v ktorej je ona sama učiteľkou a bábiky sú žiaci. Trpezlivo im vysvetľuje určité javy, často však to, čo povie, nemá logiku.

Pri hre používa predmety a hračky v symbolickom význame podľa povahy hry. Napríklad kocky slúžia ako koláčiky, predmety potrebné v kuchyni, ba dokonca ako lekárske nástroje a lieky. každú činnosť pri svojej hre slovne komentuje, jej slovná zásoba je bohatá. Pri hre jedného druhu nevydrží dlho, nedokáže dlhší čas sústrediť pozornosť na tej istej hre.
Pri hre so stavebnicou stavia obyčajne domy, v ktorých nesmie chýbať zariadenie domácnosti. Ak jej chýbajú stavebnice, rada používa doštičky, kamienky, kúsky kôry, ktoré si domov naznášala z pobytu vonku.
Dievčatko veľmi rado kreslí, ale ak kreslí sama výkres je akoby rýchlo zakreslený, pričom ťažko určiť, čo je na výkrese. Ak kreslí v spoločnosti staršej sestry, ktorá je veľmi dobrou maliarkou, snaží sa ju napodobniť a jej práca je celkom iná. Vtedy sa snaží o pekné a presné vymaľovanie tvarov. veľmi rada kreslí vodovými farbami, ale bez pomoci matky je jej výkres vždy farebnou mokrou machuľou. Ak s dievčatkom kreslí matka, ktorá ho usmerňuje, na výkrese dokáže vytvoriť pekné obrázky, najčastejšie kvietky alebo postavy. Postava má všetky časti nakreslené na správnom mieste a v správnom počte. Jej výkresy majú originálnu kompozíciu a koloristiku. Ak som sa dievčatka opýtala, čo je na výkrese, ostalo prekvapené, že to neviem a dlho mi o výkrese rozprávalo, čo všetko sa na ňom nachádza, pričom vo veľkej miere pracovala jej fantázia. Vždy dokázala porozpráva o svojom výkrese a dala význam svojmu výtvoru. Pri modelovaní z plastelíny je jej finálnym výrobkom vždy farebná guľa. Spočiatku sa snaží vymodelovať postavu alebo zvieratko, ale keď sa jej to nedarí, zmieša všetky časti dohromady. Jej zlepenina je trojrozmerná.
Vnímanie farieb u dievčatka je dobré, rozlišuje všetky základné farby, dokáže rozlišovať farebné odtiene. Pozorovaná má veľkú sluchovú citlivosť na zvuky ľudskej reči, ako aj hudobného sluchu, vie veľmi dobre rozlišovať tóny z hľadiska ich výšky, sily a farby. Veľmi rada spieva rôzne žánre piesní, pri speve používa vždy detský mikrofón, alebo slúchadlá. Svoje spevácke umenie dopĺňa tancom. Jej pohyby sú koordinované, nadanie na tanec je viditeľné. Tancuje v detskom súbore, kde môže uplatniť svoje pohybové a spevácke nadanie. Účinkovanie v tomto detskom folklórnom súbore je akoby šité na jej temperament. Tam dokáže uplatniť svoje organizačné schopnosti medzi rovesníkmi. Obsadzovanie do sólových rolí vo folklórnych hrách jej dodáva ešte väčšiu chuť do zamestnania tohto druhu. Doma dokáže celé hodiny tancovať a spievať, pričom odohrá celé pásmo za všetky deti.

Nie je pre ňu problém, aby toto pásmo odohrala sama doma bez chýb.
Má veľmi dobrú pamäť i pozorovacie schopnosti. Pri návšteve u nich doma ma pozvala do svojej izby a odslúžila celú pobožnosť svätej omše tak, ako si to pamätala z nedeľných návštev kostola, pričom nechýbali ani potrebné rekvizity.
U pozorovaného dieťaťa badať začiatky úmyselnej pozornosti.
Po dlhšej vychádzke alebo výlete sa síce cíti unavená, ale dokáže vymýšľať rôzne fakty a udalosti, ktoré sa na výlete vôbec nestali. Je obdarená bujnou fantáziou, čo sa prejavuje i pri čítaní rozprávok. Prežíva čítané rozprávky a bájky tak, ako keby sa to v skutočnosti ozaj stalo, nerešpektuje reálne javy prostredia, oživuje mŕtve predmety, spodobuje rastliny a zvieratá podľa človeka.
Mimovoľná predstavivosť dievčatka sa mení na úmyselnú, riadenú a tvorivú v kolektíve detí materskej školy alebo v kolektíve detí folklórneho súboru.
V situácii, keď vykonáva činnosť alebo úlohu, ktorá ju zaujíma, dokáže do istej miery brzdiť svoju fantáziu.
V oblasti reči celkom správne operuje fonetickými a gramatickými pravidlami jazyka. Vo svojej reči používa aj slová, ktoré sú nespisovné, používa veľa slangových slov, ktoré počula u starších detí. Voľne používa bežnú reč, závislú i nezávislú, a bez ťažkostí sa dorozumieva s inými ľuďmi, ktorým tlmočí svoje myšlienky, túžby, želania, emócie a city. Najdôveryhodnejšou a najmilovanejšou osobou je vždy mama. Ak príde otec z práce po dlhšej dobe, mama sa odsúva do pozadia, ale o pár hodín sa opäť stáva najdôležitejšou osobou, ktorá pozorovanému dieťaťu vždy všetko ochotne vysvetlí, odpovie na jej nekonečné otázky, uspokojí jeho potreby. Otázky Prečo? Načo? a podobné nemávajú koniec.
V myslení nechápe pocit stálosti objemu, hmoty a váhy, ale po vysvetlení si to pamätá podľa príkladu, na ktorom jej bola táto skutočnosť objasnená. Ak som jej vymodelovala z rovnakého množstva plastelíny šúlok jeden dlhší a druhý kratší a hrubší, hneď sa jej zdalo viac v dlhšom šúlku, ale po vysvetlení uznala, že je to z rovnakého množstva. Znamená to, že začína zohľadňovať dva aspekty.
Dievčatko nevie ešte posúdiť, čo je pri niektorých situáciách správne, čo nie. Koná vždy spontánne, viackrát bez rozmýšľania, nepozerá dopredu, čo jej činnosť, ktorú vykonáva prinesie osožné. Ak robí činnosť, ktorá jej bola rodičmi zakázaná, snaží v príhodnej chvíli zatvoriť do detskej izby a zakázanú činnosť opakovať. Vždy, keď je rodičmi prichytená pri tejto „zakázanej“ činnosti, pri pohľade na rodičov zvážnie a prichádza plač bez toho, aby jej rodičia niečo povedali.

Ak jej rodičia niečo vytknú, bezprostredne urobí niečo, čo si je vedomá, že rodičov nahnevá. Napríklad nakreslila na stenu kolieska, ostrihala bábikám vlásky, pokreslila rozprávkové knižky.
Dievčatko podľa správania prechádza citovou krízou, spôsobenou možno i absenciou otca. Niekedy sa znepriatelí s „celým svetom“, je expanzívne, prudké, prevažuje podráždenie, zintenzívňujú sa agresívne sklony, ktoré sa nezriedka prejavujú v slovných útokoch. Len ťažko ovláda svoje afekty a impulzy. Strach pozná pred zvieratami, pred búrkou, nie je trestané bitkou ani strašením. Matka pristupuje k trestu : zákaz bicyklovať na týždeň, zákaz prístupu na PC, neprečíta dcére večer rozprávku a podobne. Nechce u dieťaťa zbytočne vyvolávať pocit strachu, čo je podľa môjho názoru správne.
V sociálnych kontaktoch medzi sestrami som pociťovala závislosť. Neexistuje medzi nimi žiarlivosť, sem-tam sa vyskytnú malé hádky alebo štípanie, branie si hračiek, ale sestry si nezhody riešia sami medzi sebou. Matka sa do hádok detí nechce zapájať, nerobí „sudcu“. Pozitívne sociálne kontakty sa prejavovali v spolupráci pri zamestnaniach a hrách. Sociálne kontakty s inými deťmi – spoločníkmi hier v rodine alebo v materskej škole sú bezkonfliktové. Pri nadväzovaní nových kamarátstiev nemá žiadne problémy, medzi deťmi je veľmi obľúbená.


Druhé pozorované dieťa je chlapec vo veku päť rokov. Vyrastá v mojom susedstve v rodine dvoch pokolení. Má preto dobré kontakty so starými rodičmi, s ktorými si rozumie po stránke citovej, hľadá u nich pochopenie a útočisko ak si myslí, že má krivdu, alebo je neprávom obvinené, či potrestané. Vzťah starých rodičov k dieťaťu je veľmi citlivý. Snažia sa mu vysvetliť prečo je potrestaný, že isté veci robiť nesmie, lebo sa to nepatrí.
Vzťah s matkou je veľmi hlboký chlapec hľadá u nej pochopenia a zároveň od nej očakáva odpovede na svoje nekonečné otázky. Matka je preň zdrojom informácií, chlapec sa neuspokojuje s odpoveďou „neviem“ .Vzájomný vzťah s matkou je srdečný, úprimný, navzájom sa rozveseľujú. Vymýšľajú rôzne slovné hádanky a iné hry, ktoré ho zaujímajú a upútavajú. Niekedy sa do týchto hier zapája aj otec, ale väčšinou po krátkom čase skončí. Dieťa má voči otcovi istý odstup. Príčinou je otcova častá neprítomnosť – odchody na celý týždeň do práce, doma sa zdržiava len cez víkend. Tento odstup sa postupne po veľmi malých krôčikoch zmenšuje a badať aj isté zmeny, hlavne pri rozprávaní zážitkov a opisovaní toho, čo otec videl a zažil počas neprítomnosti doma.

Chlapec v otcovi vidí nielen zdroj sily, ale i zdroj niečoho čo ešte nevidel, niečoho nového, zaujímavého, čo ho veľmi priťahuje, lebo by to chcel sám prežiť a vyskúšať.
Ostatní členovia rodiny sú pre dieťa niečo ako starší kamaráti. Sú to matkini bratia. Mladší je dokonca preň vzorom. Pred ním má dieťa rešpekt, uznanie, poslúchne ho viac než matku alebo otca.
Kontakty s ostatnými deťmi nadväzuje veľmi ľahko. S chlapcami – rovesníkmi vychádza len dovtedy, pokiaľ neurobia niečo, čo je podľa neho nesprávne. Prípadne ak ho na krátku chvíľu vynechajú z hry, cíti sa urazený a odchádza sám. Tieto vzťahy sú inak premenlivé, pretože pokiaľ sa nezúčastní hry dieťa typu silnej osobnosti, ktoré je priebojné, nebojácne a vytrvalé s rovnakou fantáziou ako má on, postačí mu pri hre aj kamarát, ktorý vo všetkom ustúpi. Ich hra je však veľmi tichá, bez hádok o hračky a rozhovor je zameraný len na návrhy pozorovaného a súhlasné prikyvovanie tichého kamaráta. Ak je v dosahu kamarát typu silnej osobnosti, hneď naň kričí, aby ho počkal a pozve so sebou i tichého kamaráta, ale ten radšej odíde a nechá ich hrať sa samých. Ich hra je veľmi živá, hlučná s občasnými hádkami o hračky, alebo nastane spor v tom, či má pravdu pozorovaný alebo jeho kamarát. Rozhovor je necivilizovaný, rozprávajú obaja naraz, snežia sa jeden pred druhým dokázať, kto vymyslí lepšiu historku, fikciu. Obaja sú vlastne egocentrickí. Ak ide o rozhovor na zakázanú alebo deťom neznámu tému, platí pravidlo počúvajúceho a rečníka. vzťah týchto dvoch detí je hlboký, dokonca sa niekedy pri svojich hrách nazývajú bratmi. Ich hry sa končia striedavo, niekedy podobrom, inokedy zas hádkami.
Pozorovaný chlapec často a veľmi rád nadväzuje kontakty so staršími chlapcami a dievčatami. S dievčatami hlavne preto, lebo sa mu páčia, hoci sa spočiatku na chvíľku ostýcha. S chlapcami preto, že túži mať „veľkého kamaráta“, snáď ako ochrancu, alebo aj preto, že sú k nemu ohľaduplnejší a rozumnejší ako jeho rovesníci.
HRA:
Keď som pozorovala chlapca pri kreslení, často kreslil dom, v ktorom bude bývať, nakoľko jeho rodičia v tomto období dokončujú stavbu rodinného domu. V okolí domu kreslí stromy, kvety, mamu, otca a na žiadnom z výkresov nechýba slniečko. Nakreslené postavy majú hlavu, krk, trup, nohy a ruky. Pri veciach, ktoré kreslí sa snaží zviditeľniť malé drobnosti, ktoré si na veciach a postavách všimol. Napríklad slnko má oči, nos, ústa, čelo, bradu, niekedy prikreslí aj nohy s topánkami a ruky. Pre chlapcov typické autá nekreslí rád, pretože sa mu podľa jeho názoru nedaria. Výkres vždy odhodí alebo počmára. Za mojej prítomnosti ho počmáral čiernou pastelkou.

Po otázke čo je na výkrese, odpovedal pohotovo a bez rozmýšľania : „ Kopa uhlia.“
Pri modelovaní nie je samostatný, potrebuje návod ako a čo má modelovať. Túto činnosť nerobí moc rád, ale ak túto prácu začne, sneží sa ju čo najlepšie dokončiť. Najlepšie mu išlo modelovanie ľudskej postavy, pričom na hlave modelovanej postavy bol výrazne vymodelovaný mozog a iné časti ľudského tela, ako to robí aj pri kreslení. Z toho môžem usúdiť nepatrný záujem o anatómiu ľudského tela.
Chlapec má veľa stavebníc, najviac ho však zaujíma stavebnica Lego. Kocky zo začiatku všetky rozhádže, chvíľu rozmýšľa, čo by mohol postaviť. Často žiada radu od prítomných dospelých. Keď sa mu stavba nedarí, volá na pomoc matku. Hotovú stavbu rozoberie a snaží sa ju postaviť sám. Vo svojej izbe si potom urobí výstavku svojich prác, hľadá najvhodnejšie miesto, kde by svoj výrobok mohol vystaviť. Prekladá ho z miesta na miesto, kým nenájde to správne. Potom sa chvíľu prechádza, len tak si posedí ako po namáhavej práci, neskôr si zoberie bohato ilustrovanú knižku, listuje v nej a sám pre seba si rozpráva rozprávku. Potom príde za matkou, žiada ju, aby mu čítala z knižky, ktorú predtým listoval. Pozorovaný sedí tichučko, hoci je inak „živé striebro“. Počúva a vžíva sa do deja rozprávky. Ak sa mu postava v rozprávke nepáči – je zlá – začne jej nadávať, kričať, aby nechala tých „dobrých“ na pokoji. Keď matka rozprávku dočíta, dožaduje sa druhej, tretej...
Pozorovaný má živý záujem o hudbu. Pri jej počúvaní vždy tancuje, pohybuje sa v rytme hudby. Do pohybov zapája celé telo. Ak hudbu počúva sám, jeho tanečný pohyb je rytmicky ladený, ak je s kamarátmi, jeho tanec sa mení na „vybláznenie“ detí a stráca sa i rytmus pri tanci. Slovnú zásobu má pozorovaný primeranú k svojmu veku, ak počuje neznáme slovo pri počúvaní rozprávok alebo filmu, ihneď žiada vysvetlenie, viackrát si neznáme slovo opakuje. Jeho reč ešte nie je dokonalé, nesprávne vyslovuje hlásky č, š, ž. Príčinou sú i chýbajúce predné zúbky. Inak je jeho reč zrozumiteľná. Len keď zažije niečo zaujímavé, vzrušujúce, rozpráva trocha zmätene. Ak rozpráva, trvá na tom, aby bol vypočutý, nedovolí, aby ten, ktorému rozpráva, nedával pozor na to, čo on hovorí – vtedy ho upozorní : „Počúvaj ma!“
Vnímanie dieťaťa je zamerané len na veľkosť, nie na objem o čom som sa presvedčila pri pohároch s pudingom, kedy pozorovaný jednoznačne uprednostnil vyšší a užší pohár pred nízkym a širokým pohárom.
Vnímanie farieb je dobré, chlapec vie rozlíšiť farebné odtiene.
Chlapec veľmi často dáva svojim rodičom otázky o ľudskom tele. Je zvedavý, čo všetko sa nachádza napríklad vo vnútri v ručičke.

Po vysvetlení a uložení si nových poznatkov do pamäti si chlapec nové poznatky rád opakuje s matkou, prípadne s osobou, ktorej sa na tú ktorú vec pýtal. Nasledujú stále ďalšie a ďalšie otázky. Tieto otázky mávajú dosť široký odstup a keď sa k nim vracia, vždy sa pýta, či to isté má v sebe dedko, babka, alebo niekto iný. Pri týchto otázkach u chlapca prevažuje úmyselná pamäť. V súvislosti s ľudským telom chlapca zaujíma, prečo ľudia zomierajú, bojí sa smrti, uisťuje sa, že jeho blízky nezomrú. Matka sa odpovedi na otázku či aj ona zomrie vyhýba, ale stará mama chlapca presvedčí, aby sa nebál, že sa ešte neponáhľajú umrieť, že ho všetci majú radi a že tu budú spolu s ním ešte veľmi dlho. Vtedy vidieť, že chlapec má svojich najbližších veľmi rád, väzby citovo fungujú, má rád, ak mu blízky dávajú najavo, že ho majú radi.
Chlapec od septembra bude navštevovať materskú školu, začne sa mu obdobie prípravy do prvej triedy základnej školy.
Pozorovaný je dieťa veľmi živé, pohyblivé, zvedavé na všetko neznáme. Má cit pre hudbu, jeho pohyby sú koordinovanejšie, pri hudbe i ladnejšie. Rozumové poznatky sú čoraz širšie, čo napomáha rozširovaniu slovnej zásoby. Svoju pozornosť upriamuje na spev, rečňovanky rozprávky a jednoduchú zdravovedu. Venuje sa rôznym hrovým aktivitám s kamarátmi vo voľnom čase. Jeho fyzický i psychický vývin zodpovedá veku dieťaťa predškolského veku.