Je ľudský vývin plynulý proces kvantitatívnych zmien, alebo je to proces, pre ktorý sú skôr charakteristické kvalitatívne zmeny? Na túto otázku odpovedajú dve skupiny ľudí rozdielne.
Kontinuitné teórie opisujú ľudský vývin ako plynulý, postupný nárast schopností a vlastností. Vývinová zmena má podľa nich skôr kvantitatívny než kvalitatívny charakter. Napríklad z hľadiska niektorých teórií učenia, sú zmeny správania spôsobené osvojením si nových zručností, ktoré rozširujú repertoár odpovedí jednotlivca na podnety z prostredia.
Diskontinuitné alebo štadiálne teórie chápu vývin ako sled kvalitatívnych zmien. Ľudský jedinec prechádza vo svojom vývine viacerými štádiami, pričom každé nasledujúce prináša novú kvalitu, nový spôsob psychickej organizácie a nové vzory správania a konania. Žiadne štádium nemožno vo vývine preskočiť. Jednotlivec však môže prejavovať správanie, ktoré je typické pre viac, než jedno štádium (pozri McHale, Lerner,1990).
Súčasní teoretici sa najskôr prikláňajú k diskontinuitnému charakteru ľudského vývinu. Medzi najznámejšie a vo všeobecnosti akceptované vývinové teórie, ktoré reprezentujú práve túto skupinu a ktoré navyše majú svoje pedagogické aplikácie, možno zaradiť teóriu poznávacieho vývinu Jeana Piageta, teóriu osobnostného a sociálneho vývinu Erika Eriksona a Lawrence Kohlbergovu teóriu morálneho vývinu. Každá z nich popisuje rad štádií, ktorými ľudia vo vývine prechádzajú, pričom každá z nich sa zameriava na iné aspekty vývinu. Je prirodzené, že čo sa týka počtu a vekového ohraničenia jednotlivých štádií, teórie sa značne líšia.
1.2.Piagetova teória kognitívneho vývinu
Jean Piaget je najvplyvnejším detským psychológom 20.storočia. Jeho zásluhou sa do centra pozornosti výskumu psychického vývinu dieťaťa dostalo poznávanie. To však na rozdiel od mnohých jeho súčasníkov, nechápe ako narastanie skladu informácií alebo presvedčení, ale skôr ako proces, repertoár činností, ktoré osoba vykonáva. Podľa neho, poznať nejaký predmet znamená používať ho, zaobchádzať s ním, inými slovami vykonávať s ním nejaké telesné alebo mentálne (t.j. vo vlastnej mysli) činnosti. Pri sledovaní kognitívneho vývinu, záujem Piageta siaha od reflexov a koordinácie pohybov kojencov, až k mysleniu a riešeniu problémov dospelých. V Piagetovej teórii majú vedomosti špeciálny účel – pomáhajú v prispôsobovaní sa(adaptácii) jednotlivca na podmienky prostredia.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie