Tvorivosť dáva zmysel životu

Tvorivosť odlišuje človeka od zvieraťa a stroja

Tvorivosť lieči človeka z chorôb modernej civilizácie

Tvorivosť je spôsob sebarealizácie

Tvoriť je najväčšou hodnotou pre spoločnosť

Tvoriť znamená žiť

Globálna výchova
a osobnosť tvorivého učiteľa

Anotácia : Význam výchovy, jej orientácia a smerovanie. Tvorivosť ako jeden z hlavných princípov vyučovania. Učiteľova syntetická, tvorivá činnosť pôsobí na žiaka v jeho formovaní, pretváraní, v jeho vzdelávacej a výchovnej činnosti.

Kľúčové slová :globálna výchova, tvorivosť, kreativita, tvorivý proces, tvorivý učiteľ, humanizácia, empatia, vzťah učiteľ – žiak.

Skúsme sa zamyslieť nad významom výchovy, jej orientáciou a smerovaním. V našom modernom a rýchlom svete sú kladené vysoké nároky na dobrú osobnostnú výbavu človeka, preveruje jeho správanie na každom kroku. Stále hľadáme východiská, ktoré vo výchove budú pohotovo reagovať na množstvo nových skutočností.
Súčasný stav a vývoj výchovy a vzdelávania u nás nie je veľmi docenený. Prevládajú zastaralé prístupy, absentuje umenie komunikácie, pomoc pri adaptácii a príprave na prijímanie zmien, získavanie globálnych poznatkov o svete, výchova k pohotovosti riešiť problémy.
Rola učiteľa je v globálnej výchove chápaná ako významná požiadavka výchovy, pretože táto profesia sa chápe viac ako povolanie – ide o poslanie v pravom zmysle slova.
Skutočné vzdelanie, vlastný proces učenia sa môže uskutočňovať len vtedy, ak učiteľ uplatňuje celostný prístup, ktorý sa vyznačuje zdravou sebadôverou, vierou v schopnosti ostatných samostatne sa učiť a premýšľať, ak je tolerantný a schopný pripustiť si vlastné chyby a poučiť sa z nich.

Takýto učiteľ potom zdravo rozvíja sebavedomie v uvoľnenej tvorivej atmosfére, preukazuje otvorený vzťah k žiakom, dokáže vnímavo reflektovať pocity svojich žiakov, zverencov, študentov.
V praktickom živote sú tvorivosť a logické myslenie oveľa dôležitejšie ako vecné znalosti alebo zbehlosť v učení.
Definícia tvorivosti v širšom zmysle: „Tvorivosť – produkcia nových a hodnotných nápadov, riešení a myšlienok.“ (Zelina, Zelinová, 1994) Definícia tvorivosti v užšom zmysle: „Tvorivosť je proces, ktorým jedinec vyjadruje svoju základnú podstatu prostredníctvom určitej formy alebo média, takým spôsobom, ktorý v ňom vyvoláva pocit uspokojenia, proces môže vyústiť v produkt, ktorý o tejto osobe, teda o svojom pôvodcovi, niečo hovorí ostatným.“ (Bean, 1992)

Tvorivosť je teda zároveň proces aj produkt. Ak dieťa myslí tvorivo, ide o proces, ktorý sa iste nejakým spôsobom prejaví. Treba sa viac zamerať na proces, ktorý prebieha vo vnútri dieťaťa a nie natoľko na výsledky, ktorými sa tento proces prejaví navonok.
Tvorivosť a tvorivá klíma vo výučbe

„Vďaka tomu, že som vás premenil na korunu vetiev, budete sa živiť slnkom“.
Antoin de Saint-Exupéry, (StaviteľCitadely)

Z pedagogického aspektu je mimoriadne dôležitá kontinuita individuálnej a sociálnej dimenzie tvorivosti. Znamená to, že tvorivosť sa môže prejaviť v každej ľudskej činnosti (a teda aj v medziľudských vzťahoch), že tvorivých činov je schopný každý človek (aj keď samozrejme v rôznej a vývinovým zákonitostiam adekvátnej miere, intenzite), že podlieha vplyvom prostredia a možno ju teda rozvíjať. Preto úsilie pedagógov a psychológov dnes viac ako inokedy smeruje k hľadaniu nielen teoretických , ale aj konkrétnych psychodidaktických postupov, ktoré by boli efektívne pri rozvíjaní tvorivosti žiakov vo výučbe.
Je známe, že tvorivý proces, ktorého výsledkom je tvorivý produkt, realizuje tvorivá osobnosť. Zúčastňuje sa ho komplexne so všetkými vlastnosťami a psychickými procesmi. Pre svoj tvorivý výkon potrebuje nielen vedieť (mať schopnosti, vedomosti), ale aj chcieť (mať city, motiváciu a hodnoty) a nakoniec i môcť (mať podmienky pre prejav).
Ináč povedané: Tvorivý proces predpokladá uplatnenie a rozvíjanie tvorivých schopností, osobnostných vlastností, ale aj vytváranie takých podmienok, ktoré sú nevyhnutné na prejavenie a rozvíjanie tohto potenciálu človeka.
Pre školský edukačný proces to znamená, že tvorivosť sa rozvíja predovšetkým zámerným navodzovaním tvorivej aktivity žiakov, ich motiváciou k tvorivosti (zvlášť tvorbou tvorivých situácií vo výučbe, úlohami tvorivého charakteru a strategickými postupmi), ale tiež vhodnou, tvorivosť podporujúcou sociálnou klímou.

Tvorivosť vo vyučovaní, tvorivý učiteľ

V ostatných rokoch je problematika tvorivosti veľmi aktuálna a významná. Jej aktuálnosť je spojená s transformačnými a inovačnými zmenami v našom školstve, ktoré sa nedotýkajú iba organizačných stránok, ale výrazne zasahujú aj procesuálnu stránku výučby.
Rozvíjanie tvorivosti (kreativity) vo svojej podstate obsahuje humanizačné prvky.

Tvoriť nie je možné bez nezávislosti, samostatnosti, prejavovania sa žiakov ako autentických osobností, ktoré si osvojujú zodpovednosť za produkované myšlienky a zároveň charakter tvorivých úloh neohrozuje žiaka stresujúco tým, že by odhalil svoju nevedomosť.
Podľa Voltaira „Je príliš bolestnou pravdou, že mnoho ľudí nadáva, ale veľmi málo ich tvorí“. Máme nádej, že u učiteľov to môže byť opačne. Obsah učiva 1. stupňa základnej školy poskytuje učiteľovi dostatok príležitostí na rozvíjanie tvorivosti a tvorivého myslenia žiakov. Tvorivý učiteľ dokáže v každom predmete a v každom učive nájsť viacero podnetov na rozvoj kreativity detí, hoci je pravdou, že nie každý vyučovací predmet dáva učiteľovi rovnaký priestor na jej rozvoj.
Za súčasť tvorby tvorivej klímy môžeme považovať odstránenie, prípadne minimalizovanie bariér rozvíjania tvorivosti (pedagogicko-psychologických i sociálnych). Urobiť to, znamená poznať ich. Poznať to, čo obmedzuje sebarealizáciu žiaka, diskredituje jeho snahu po poznaní, spútava myšlienkový rozlet, a to priamo, či nepriamo, vedome, či nevedome, náhodne, či organizovane.

„Nepoužívať tvorivosť je len devastácia seba – je to viac, je to zrada.“
Masathoshi Yoshimura

K bariéram úzko súvisiacim s tvorivou činnosťou v školskom prostredí tiež patrí:
· percepčné bariéry, bariéry vnímania
· bariéry kultúry a prostredia
· emocionálne bariéry
· intelektové a výrazové bariéry (Adams,J.L.,1974)

Minimalizácia, prípadne úplne odstránenie bariér rozvoja tvorivosti sa samozrejme viaže na učiteľa a jeho vzťahy so žiakmi. Autencita učiteľa, akceptácia žiaka, empatia, sloboda a zodpovednosť sú základné faktory tvorby tvorivej klímy napomáhajúcej sebaaktualizáciu žiaka. Medziľudská dimenzia vzťahov, kde sa komunikuje emocionálne „teplo“, je odpoveď na to, aká má byť klíma v školskom edukačnom procese. Táto cesta vedie predovšetkým cez nedirektívny štýl učiteľovej práce. Ten si vyžaduje tvorivého, kooperujúceho, nedirektívneho, ale súčasne náročného učiteľa, ktorý v konkrétnej podobe ako uvádza M.

Ďuričeková (1990):

Toleruje
· city, potreby, záujmy a individuálne odlišnosti žiakov;
· svojrázny štýl učenia sa, správania a konania žiaka;
· iné názory než svoje vlastné
· diskusiu o problémoch;
· chyby a omyly žiaka;
· vlastné chyby a omyly;
· to, že nie je pre všetkých žiakov ideálnym učiteľom;
· fakt, že ho žiak prerástol.
Podporuje
· samostatné myslenie a konanie žiaka;
· vyhľadávanie problémov a informácií;
· mnohorakosť riešenia a netradičné riešenie;
· pozitívny vzťah k učeniu;
· pozitívne a neformálne vzťahy žiakov k nemu a medzi sebou;
· spoluprácu, kooperáciu medzi žiakmi, ale i rozumnú súťaživosť;
· potrebu detí a mládeže po sebazdokonaľovaní.

Vyžaduje
· aktívnu, uvedomelú disciplínu a zodpovednosť
· vlastný názor, hodnotenie a sebahodnotenie žiaka;
· aby žiak pochopil podstatu svojej činnosti;
· aby žiak poznával seba, zisťoval príčiny svojich chýb a nedostatkov, svoje prednosti a prednosti svojich spolužiakov.

Očakáva
· úspech každého žiaka;
· zvedavosť a otázky žiakov;
· diskusiu a podnetné nápady;
· otvorenú a tvorivú komunikáciu;
· kritiku.

Odmieta
· slepú poslušnosť a vynútenú aktivitu;
· atmosféru strachu a napätia;
· zosmiešnenie a škatuľkovanie žiakov;
· spokojnosť s priemernosťou;
· nesamostatnosť a konanie na výzvu;
· názor na všetko čo má byť jednoznačné.

V tomto postupe práce učiteľa a zároveň v jeho štýle výučby vidieť jednu z primárnych podmienok tvorivej klímy. Je to tiež odpoveď (aj keď nie úplne vyčerpávajúca) na otázku „Čo má robiť učiteľ, aby doviedol svojich žiakov k tvorivosti?“
Kreativita, čiže tvorivosť bola vždy jedným z hlavných princípov vyučovania už od dôb Komenského. Doklady o tom nachádzame v dejinách pedagogiky i v práci našich učiteľov hlavne v dedinských málotriednych školách, kde bol učiteľ odkázaný len na svoju tvorivú iniciatívu, aby vyučovanie s vekovo odlišnými žiakmi bolo maximálne efektívne.

Nedávno sa mi dostal do rúk stolný kalendár Základnej školy na Komenského ulici vo Vítkove, okres Opava. Je zostavený z prác žiakov uvedenej školy, ktorí pod vedením svojich triednych učiteľov ilustrovali významné objavy a udalosti, ktoré sa na svete po prvýkrát uplatnili. Z nich sa dozvedáme o vzniku Nadácie Nobelovej ceny, o vzniku prvej konskej železnice v New Yorku, o prvých sviečkach, o prvej žehličke, o olovenom potrubí v Londýne, o prvom používaní vidličky, o prvom zvukovom filme, o prvom filmovom štúdiu, o poštových známkach, o mydle, o výrobe čokolády, o prvom zvončeku, o vodnom bicykli, prvom písacom stroji, o objave vitamínu C, o výrobe člnu z jedného kmeňa, o najstaršej zoologickej záhrade, o prvom elektrickom variči, o počiatkoch kníhtlače u nás, o prvej práčke, o prvej ceruzke, o prvom metre v Londýne, o vzniku plniaceho pera a teplomeru, o výrobe prvých pálených tehál atď.
Celkom je to 104 ilustrácií žiakov uvedenej školy od 1. do 9. ročníka. V tom spočíva princíp tvorivej originality detského prejavu. K tomu je nutné pripočítať redakčné práce a vytvorenie konečnej podoby stolového kalendára, kopírovanie a knihárska úprava podľa profesionálnych zvyklostí.
Z takého kalendára majú radosť nie len deti a ich učitelia, ale i rodičia a všetci, ktorí taký kalendár dostanú na používanie.
Ján Amos Komenský hovorí : „Škola má byť dielňou ľudskosti.“

Učiteľova činnosť je syntetickou, tvorivou.
„ľudia sa nerodia, ľudia sa vzdelávajú“
- učiteľom sa človek rodí aj stáva,
- musí mať odborné vzdelanie ,
- musí byť osobnosťou v umení styku, prístupu k človeku,
- pôsobí na žiaka v jeho formovaní, pretváraní, vo vzdelávacej a výchovnej činnosti,
- musí mať schopnosť a nevyhnutnosť vzťahu k žiakovi.

Každý učiteľ by mal oplývať pedagogickým majstrovstvom. Je to vlastne aktívny a tvorivý výraz syntézy na najvyššej úrovni. Nie je to iba rutina hlasu alebo akéhokoľvek gesta bez ideí a vzťahu.

Je to i humánny postoj k životu, svetu a človeku.

Na učiteľa je kladené množstvo požiadaviek z rôznych oblastí:
1.oblasť vzdelania – pedagogické, psychologické, odborné, všeobecné
2.osobnostné vlastnosti :
charakterové i vôľové - spravodlivosť, úprimnosť, pravdovravnosť, rozhodnosť
pracovné – svedomitosť, zodpovednosť
citovo-temperamentové – ako sa ovláda empatia, vnímanie, komunikatívnosť, zdvorilosť...
3.vzťah pedagóga k deťom – demokratický prístup, takt, komunikatívnosť, tvorivosť
4.súkromný život – rodina, vzťahy na pracovisku, sebavýchova, sebavzdelávanie
5. analytický prístup – podľa typológie
alternatívny typ
demokratický typ - najprijateľnejší
liberálny typ - priateľský
autoritatívny typ – len svoj názor.

„Človek je tým, čo si vezme v živote
ako svoju vlastnú vec –
čo si vezme za svoje.“
Jaspers

Prvým tvorivým impulzom pri výchove budúceho učiteľa je na prvom mieste zasa učiteľ. Podstatnou zložkou jeho vplyvu sú vedomosti a ľudskosť. Učiteľ rozširuje obzor, prebúdza túžbu po vedomostiach.

Učiteľ plní svoju úlohu vtedy, keď položil základ budúcej činnosti osobnosti, ktorý neskôr uľahčí uvedomele a cieľavedome, radostne i tvorivo sa začleniť do kontextu spoločnosti.

Učiteľ v základoch vedomostí prináša posolstvo o živote.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk