Bohatšia sociálna skúsenosť ovplyvňuje rozvoj sebavedomia ako základného elementu osobnostnej štruktúry – prispieva k postupnému osamostatneniu dieťaťa. V útlom veku sa výrazne prejavuje napodobňovanie, ktoré je osobitnou formou sociálneho učenia a predpokladom vzniku zložitejších foriem ľudského správania.
Telesný a pohybový vývin batoľaťa charakterizuje výrazné narastanie výšky a hmotnosti. V priebehu útleho veku narastie dieťa asi o 17-18 cm a zvyšuje hmotnosť cca o 4kg. Rastové zmeny sú evidentné na niektorých orgánoch – rozšírenie hrudníka, brušné dýchanie sa nahrádza hrudným, mohutnie svalstvo, pevnie kostra. V porovnaní s dojčenským vekom mení sa aj celkový tvar detského tela, hlavy a trupu. Významný je aj rast hmotnosti v oblasti mozgu; do tretieho roku nadobúda ¾ hmotnosti mozgu dospelých, zväčší sa z pôvodných 350g asi na 1000g. Dôležité je celkové posilnenie nervovej sústavy, rozvoj nervového tkaniva, skvalitnenie nervových procesov, zvýšenie úrovne pohybovej a psychickej činnosti. Na druhej strane však rozvoj orgánov a ich funkcií umožňuje už batoľaťu veľkú pohybovú aktivitu. Prvé samostatné kroky urobí dieťa medzi 11.a14.mesiacom. Chôdza má spočiatku typický batolivý charakter, no rýchlo sa zdokonaľuje. Rozvíjajú sa ďalšie pokusy lokomotoriky – kráčanie po schodoch, skákanie, behanie. Útly vek prináša významné pokroky v jemnej motorike, v pohyboch drobného svalstva ruky, prstov. Zjemňujú sa uchopovacie úkony, sú zručnejšie, formujú sa na základe pohybovej schopnosti. Na začiatku 2.roka dieťa napríklad dokáže držať v ruke kriedu, no čmárať vie približne o polovicu neskôr. Vie si sňať čiapku, držať v ruke lyžicu, samostatne s ňou jesť. Koncom druhého roka už vie bežne narábať s kockami, vie ich ukladať, postaviť na seba, navliekať korálky, listovať v knihe, otvárať a zatvárať krabičky. Zdokonalenie pohybov umožňuje väčšie výkony v sebaobsluhe. Dvojročné dieťa už samo začína piť z hrnčeka, jesť lyžicou, pokúša sa samo umývať, utierať, zapnúť gombičky, väčšiu časť odevov vyzlieka, vyzúva a obúva sa samo. Súčasťou telesného vývinu dieťaťa sú aj zmeny v jeho nárokoch na spánok. Celková potreba sa pohybuje okolo 12-14 hodín. Dieťa spí 1 až 2krát denne. Denný spánok je vývinová nutnosť. Monofázový spánok – koncentrovaný len na nočný cyklus, prichádza do úvahy až na konci predškolského veku.
Psychický a sociálny vývin – Základom poznávacej činnosti dieťaťa je bezprostredný zmysel – kontakt so skutočnosťou – vnímanie. V porovnaní s dojčenským vekom sa vnímanie dieťaťa líši tým, že sa rozširuje okruh vnímaných predmetov a zlepšuje sa kvalita vnímania.