Výrazné je uplatňovanie hmatu vo vnímaní, realizované prostredníctvom kontaktoreceptorov. Pri nich sa uplatňuje nie len ruka, ale aj ústa ako dôležitý a preferovaný hmatový ústroj. Kontaktoreceptory sprostredkúvajú priame informácie o vlastnostiach predmetov. Významná je aj činnosť telereceptorov, ktoré sprostredkovávajú vnemové zážitky z určitej vzdialenosti. Úroveň zrakového vnímania v útlom veku charakterizuje farebné videnie, vyčleňovanie predmetov z pozadia a ich identifikácia. Pokrok v sluchovom vnímaní (rozlišovanie výšky, intenzity, farby zvukových podnetov) podmieňuje rozvoj reči i základov hudobnej schopnosti. Začiatkom druhého roka má dieťa výrazný zmysel pre rytmus. Zapájanie viacerých zmyslových orgánov do procesu vnímania prispieva k väčšej presnosti a komplexnosti vnemových zážitkov. Receptívna činnosť, pozeranie, počúvanie, je v útlom veku neodmysliteľná od manipulačnej aktivity.
Pamäť zaznamenáva výrazný pokrok jednotlivých zložiek – vštepovanie, podržanie a vybavovanie. Pamäťové stopy sú trvanlivejšie. Dieťa si spontánne vybavuje stopy predchádzajúcich zážitkov a skúseností, spomína s na bábkové predstavenie spred niekoľkých dní. Jeho spomienky však nemajú ucelený charakter, sú útržkovité, nesúvislé, náhodné. Pamäť v útlom veku charakterizuje niekoľko významných znakov, ktoré sa uplatňujú v jej zložkách.
Mimovoľnosť pamäti sa prejavuje v tom že dieťa si ešte nevie do pamäťových procesov zapájať vôľové úsilie. Zapamätávanie a vybavovanie sa uskutočňuje na uvedomelej aktivite, vlastného pričinenia dieťaťa „samo od seba“.
Citovosť pamäti spôsobuje, že dieťa si uchováva a vybavuje najmä také zážitky, ktoré majú naň silný citový význam.
Konkrétnosť pamäti znamená, že dieťa má sklon uchovávať a vybavovať si predstavy, obrazy skutočných situácií, konkrétnych zážitkov viac než slová a pojmy. V pamäti teda, narába viac so spomienkami a predstavami na to, čo samo videlo, počulo.
Predstavivosť dieťaťa sa zakladá na vlastnej bezprostrednej skúsenosti a úzko súvisí s pamäťou. Obsahom predstáv je to, čo dieťa videlo a prežilo po minulých zážitkoch. Nedokáže si vytvoriť predstavy mimo rozsahu zažitej vlastnej skúsenosti. Približne v polovici útleho veku sa objavujú v predstavách dieťaťa aj prvky fantázie. Uplatňujú sa najmä v personofikačných tendenciách, tzn., že dieťa zosobňuje neživé predmety a prisudzuje im ľudské vlastnosti.
Myslenie a reč ako vrcholové formy ľudskej poznávacej činnosti sa vyvíjajú postupne a v útlom veku sa prejavujú v niekoľkých typických úrovniach.