Činnosť niektorých žliaz s vnútornou sekréciou (započatie činnosti pohlavných žliaz) priamo vyvoláva aj isté vývojové zmeny. Ďalej je to samotný biologický rast organizmu, ktorý j vlastný každému živému organizmu a je druhovo podmienený. Rast v zjednodušenej podobe znamená zväčšovanie sa telesných proporcií (výšky, váhy, dĺžky končatín) s pribúdajúcim vekom. Od rastu organizmu závisia aj niektoré funkcie, stavy a vlastnosti, napr. od rastu organizmu závisí, kedy dieťa začne sedieť, stáť, chodiť...
Ďalším faktorom duševného vývinu je tzv. zretie. Týmto pojmom označujeme vnútornú pripravenosť(zrelosť) jedinca pre istú činnosť. Úroveň zretia nemusí byť s úrovňou rastu. V tom istom veku môže byť zrelosť rozličná. Napríklad nie každé dieťa v 6.roku musí byť zrelé do školy. Zretie je do istej miery podmienené učením sa. Kým učenie nemôže ovplyvniť rast, rast a zretie učenie podmieňujú (od rastu závisí, kedy dieťa možno učiť písať – od ofikácie zápästných kostičiek) a podobne od rastu, ale aj od zretia závisí, kedy mu možno začať vštepovať isté spôsobilosti ( čítať, písať ). Čím lepšie pokračuje zretie, tým skôr môže učenie sa dosahovať svoje ciele. Medzi rastom, zretím a učením sa je teda úzky vzájomný vzťah.
Vlastná aktivita jednotlivca
Iba v priebehu vlastnej činnosti sa môžu rozvíjať poznávacie procesy, city, vôľové vlastnosti, vlastnosti osobnosti (záujmy schopnosti). Tzv. interiorizáciou (zvnútornením) vonkajších činností vzniká vlastne psychická činnosť (myšlienkové operácie).
Vlastnou aktivitou rozumieme tak činnosť zameranú navonok ako aj na seba samého. Rozvíjanie, obohacovanie psychiky vlastnou aktivitou nazývame učením sa, samovzdelávaním
Sociálne činitele
- socializácia –vrastanie do kolektívu, sociálne hodiny – medzníky, predely, vstup do školy, škôlky – súvisia s biologickými hodinami – zmenami organizmu
- spoločnosť, kultúra, rodina, škola, práca, doba
- spoločenské normy a pravidlá,
- móda – v myslení, stravovaní, obliekaní - spoločenská norma vytváraná dobou, mení sa. Činitele prostredia
zahrňujeme sem vplyvy prírodného prostredia (životné prostredie, prírodné podmienky, bytové podmienky), ale najmä sociálne prostredie (ľudia, samotné výtvory kultúry a civilizácie, prostredie masovej komunikácie). Prírodné a sociálne prostredie vyvíjajúceho sa jedinca sa neustále mení. Nutnosť prispôsobovať sa im popoháňa aj vývin jedinca. Prostredie, najmä sociálne, môže vplývať na vývin jednotlivca pozitívne aj negatívne. Z činiteľov prostredia na vývin jednotlivca má osobitný vplyv rodina.