Vývinová psychológia (stručne vypracované otazky pre učiteľa I. stupňa)

1. Čo je to vývinová psychológia, aké má zaradenie v systéme psychologických vied, aké sú jej príbuzné disciplíny, význam štúdia vývinovej psychológie pre budúceho pedagóga. Vysvetli, čo je biodromálna psychológia a jej rozdiel od vývinovej.
2. Čo je to vývin, zákonitosti vývinu ako procesu, determinácia psychického vývinu.
3. Periodizácia psychického vývinu.
4. Vnútromaternicový vývin.
5. Vývin jedinca v priebehu 1.roka života dieťaťa, obdobie dojčaťa.
6. Vývin dieťaťa v období batoľaťa. 7. Vývin v období staršieho predškolského veku (3-6 rokov).
8. Školská zrelosť.
9. Mladší školský vek (6-10 rokov).
10. Obdobie pubescencie – starší školský vek (11-15) rokov.
11. Obdobie adolescencie (15-18 rokov).
12. Štádiá psychického vývinu podľa Erika Eriksona
13. Kognitívny vývin.
14. Teória poznávacieho vývinu podľa Jaena Piageta /čítaj žan piažé/.
15. Teória morálneho vývinu podľa Jeana Piageta a Kohlberga.
16. Vývin socializácie ľudskej osobnosti.
17. Vývin v oblasti hry.
18. Profesionálny vývin.
19. Vývin detskej sexuality z pohľadu psychoanalýzy podľa Freuda.
20. Pojem kríza vo vývinovej psychológii a jej prekonávanie.
21. Emocionálna inteligencia dieťaťa.
22. Variabilita a patológia psychického vývinu.
23. Mladý dospelý vek : 20-te roky života.
24. 30-te roky života.
25. 40-te roky života.
26. 50-te roky života.
27. 60 a 70-roky života.
28. Vysoká staroba a smrť.




1. Čo je to vývinová psychológia, aké má zaradenie v systéme psychologických vied, aké sú príbuzné disciplíny, význam štúdia pre budúceho pedagóga. Vysvetli, čo je biodromálna psychológia a jej rozdiel od vývinovej.

Vývinová psychológia skúma kvalitatívne a kvantitatívne zmeny prežívania a správania po celú dobu života človeka. Môžeme ju charakterizovať ako jednu zo základných psychologických disciplín, ktorá popisuje, čo zákonite vzniká, rozvíja sa a postupne zaniká v prežívaní a správaní človeka a celej jeho osobnosti od počatia až po smrť a vysvetľuje príčiny, podmienky a mechanizmy týchto zmien.

Pojem ontogenetická psychológia sa začal častejšie používať iba v posledných desaťročiach.
Termín vývinová psychológia v zahrňuje dve veľké odvetvia.
A: Fylogenetickú psychológiu - skúma pôvod a vývoj psychických javov v celom živočíšnom svete, a to od vzniku najjednoduchších psychických procesov – pocitov – u najnižšie vyvinutých živočíchov až po vznik ľudského vedomia.
B: Ontogenetická psychológia – skúma podstatu, zákonitosti a činitele psychického vývinu u človeka od narodenia, ba už od počatia až po starobu a smrť a charakterizuje psychický vývin v jednotlivých vekových obdobiach.
Predmetom vývinovej psychológie je skúmať,
- akým spôsobom prebieha a čo charakterizuje vývinový proces u detí,
- aké sú osobitosti psychického vývinu v rozličných obdobiach ich života
- aké sú zákonitosti vzniku a vývinu ich psychických procesov, stavov a vlastností utvárania ich vedomia a osobnosti.













2.Čo je to vývin, zákonitosti vývinu ako procesu, determinácia psychického vývinu.

Vývin je rad zmien, pri ktorých
- organizmus získava nové vlastnosti a staré si ponecháva, alebo niektoré stráca,
( napr. vedomie - pri narodení neexistuje, nadobudneme ho, ponechávame si ho,
detská spontánnosť - stráca sa),
- sa organizmus stáva stále zložitejší, jednak telo, jednak psychika,
( napr. telo – z vajíčka sa stáva človek
bunka – pri živote bunky, asi 1000 rokov = filogenetický vývoj),
- organizmus sa stáva menej závislí na okolí, je autonómnejší.
Do pojmu vývin možno zahrnúť aj zmeny, ktoré postupujú opačným smerom,
- regres – narodí sa súrodenec, starší sa podvedome chce vrátiť späť = cmúľanie palca, pomočovanie.
Vývin vnímame ako:
· vývin ako reťazec zákonitých zmien – je to rad zákonitých zmien, ktoré nastávajú v zákonitom poradí takto a nie inak, nie každá udalosť v živote je vývinová, nie každá patrí do vývinu
· vývin ako evolúcia a involúcia, pričom evolúcia = vzostup, rozvíjanie a involúcia je zostupná,
U človeka sa evolúcia a involúcia prekrývajú ( okolo 24. roku života nastáva veľké ubúdanie mozgových buniek, involúcia začína okolo 35. roku života. · vývin ako diferenciácia a integrácia
Diferenciácia fyzická = človek sa stáva stále zložitejší - z jednej bunky sa rozčlení na hlavu a ostatné časti.
Diferenciácia psychická = vníma farby, objavuje tóny, pribúda vedomie, na začiatku je to iba primitívne, potom funkcie nadobúdajú zmysel.
Integrácia = existuje niečo, čo vnútri všetko poukladá
· vývin ako iniciatíva – sami ovplyvňujeme vývin, v sebe máme náboj, chceme žiť, uchovať sa rozvíjať, poznávať, nie sme pasívnym objektom, ktorý je hračkou vývinu
Ovplyvňujú nás vonkajšie a vnútorné faktory a naša iniciatíva.
EGO = ja, SELF = viac ja
· vývin ako učenie znamená, že nielen biologické činitele tvoria obsah vývinu, ale aj to, čo si nadobudneme počas života, to, čo sa naučíme ovplyvní náš život.
DETERMINÁCIA – čo ovplyvňuje vývin
Biologické činitele
– patria k nim predovšetkým vrodené vlohy, ktoré udávajú najmä tempo a stupeň rozvoja všeobecných schopností a tempo, stupeň a druh rozvoja špeciálnych schopností. Tieto vlohy sa aktivizujú prostredím a výchovou, ktorá sa systematicky a cieľavedome zacieľuje na pestovanie rozličných schopností človeka. Deti majú často sklon k činnostiam, na ktoré nemajú vlohy. Preto sklony môžu byť v detstve znakom prebúdzajúcich sa schopností. Vlohy sa sami automaticky nevyvinú, treba ich objavovať a rozvíjať v činnostiach. Na vývin vplýva i hormonálna sústava – úzko spojená s činnosťou nervovej sústavy.

Činnosť niektorých žliaz s vnútornou sekréciou (započatie činnosti pohlavných žliaz) priamo vyvoláva aj isté vývojové zmeny. Ďalej je to samotný biologický rast organizmu, ktorý j vlastný každému živému organizmu a je druhovo podmienený. Rast v zjednodušenej podobe znamená zväčšovanie sa telesných proporcií (výšky, váhy, dĺžky končatín) s pribúdajúcim vekom. Od rastu organizmu závisia aj niektoré funkcie, stavy a vlastnosti, napr. od rastu organizmu závisí, kedy dieťa začne sedieť, stáť, chodiť...
Ďalším faktorom duševného vývinu je tzv. zretie. Týmto pojmom označujeme vnútornú pripravenosť(zrelosť) jedinca pre istú činnosť. Úroveň zretia nemusí byť s úrovňou rastu. V tom istom veku môže byť zrelosť rozličná. Napríklad nie každé dieťa v 6.roku musí byť zrelé do školy. Zretie je do istej miery podmienené učením sa. Kým učenie nemôže ovplyvniť rast, rast a zretie učenie podmieňujú (od rastu závisí, kedy dieťa možno učiť písať – od ofikácie zápästných kostičiek) a podobne od rastu, ale aj od zretia závisí, kedy mu možno začať vštepovať isté spôsobilosti ( čítať, písať ). Čím lepšie pokračuje zretie, tým skôr môže učenie sa dosahovať svoje ciele. Medzi rastom, zretím a učením sa je teda úzky vzájomný vzťah.
Vlastná aktivita jednotlivca
Iba v priebehu vlastnej činnosti sa môžu rozvíjať poznávacie procesy, city, vôľové vlastnosti, vlastnosti osobnosti (záujmy schopnosti). Tzv. interiorizáciou (zvnútornením) vonkajších činností vzniká vlastne psychická činnosť (myšlienkové operácie).
Vlastnou aktivitou rozumieme tak činnosť zameranú navonok ako aj na seba samého. Rozvíjanie, obohacovanie psychiky vlastnou aktivitou nazývame učením sa, samovzdelávaním
Sociálne činitele
- socializácia –vrastanie do kolektívu, sociálne hodiny – medzníky, predely, vstup do školy, škôlky – súvisia s biologickými hodinami – zmenami organizmu
- spoločnosť, kultúra, rodina, škola, práca, doba
- spoločenské normy a pravidlá,
- móda – v myslení, stravovaní, obliekaní - spoločenská norma vytváraná dobou, mení sa. Činitele prostredia
zahrňujeme sem vplyvy prírodného prostredia (životné prostredie, prírodné podmienky, bytové podmienky), ale najmä sociálne prostredie (ľudia, samotné výtvory kultúry a civilizácie, prostredie masovej komunikácie). Prírodné a sociálne prostredie vyvíjajúceho sa jedinca sa neustále mení. Nutnosť prispôsobovať sa im popoháňa aj vývin jedinca. Prostredie, najmä sociálne, môže vplývať na vývin jednotlivca pozitívne aj negatívne. Z činiteľov prostredia na vývin jednotlivca má osobitný vplyv rodina.

Tu dieťa získava prvé zážitky a skúsenosti a nadväzuje prvé sociálne kontakty. Tu sa kladú základy jeho povahy a osobnosti vôbec. Veľkú úlohu má pri tom najmä emocionálna väzba a dostatok kontaktu matky a dieťaťa.
Výchova
- má vedúce postavenie medzi vývinovými činiteľmi. Cieľavedome a zámerne organizuje činnosť vyvíjajúceho sa jednotlivca, usmerňuje, zdokonaľuje jeho odrážanie objektívnej reality, konanie a správanie v nej, vštepovaním rozmanitých vedomostí, zručností a návykov, správania a konania, rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje aj jeho vývin. Prostredie, v ktorom sa výchova vyrastajúceho pokolenia uskutočňuje, je škola. Výchovu v škole na základe odbornej prípravy realizujú učitelia. Vývin je vždy nejaká krivka s rôznym priebehom:
- všeobecná krivka
- individuálna krivka.








3. Periodizácia psychického vývinu.
Vývin ako hierarchizácia
- vzrastá dôležitosť hlavového centra, centrum = hlava, najdôležitejšia časť tela, neprevzalo všetky funkcie, ale ich riadi,
- mozgová kôra ovláda najjemnejšie ľudské funkcie
- jednotlivé orgány sú hierarchicky usporiadané, najdôležitejšia – hlava – mozog – mozgová kôra
- ak je mozgové centrum oslabené, provizórne slabšie časti preberajú dočasne funkcie
Úrovne hierarchizácie psychiky: 1.vrodená reakcia – najjednoduchšie funkcie riadenia
2. jednoduché naučené činnosti
3. inteligentné správanie.
Vývinové štádiá (fázy) - Podľa charakteristických čŕt jednotlivých vývinových období sa vymedzujú vo vývine 3 základné štádiá alebo fázy:
DETSTVO – (0 –20/22 rokov) – vrastanie do spoločnosti, príprava na povolanie. Vývinové obdobie od narodenia po dospelosť sa rozčleňuje na predškolské – I. fáza a na školské detstvo – II. fáza, v rámci ktorých potom rozlišujeme kratšie vývinové štádiá.
V štádiu detstva rozlišujeme:
-novorodenecký vek – štádium novorodenca – obdobie od narodenia asi do 2 mesiacov,
-dojčenský vek – vek nemluvňaťa –od 2 mesiacov so 1 roka,
-mladší predškolský vek – útly vek alebo vek batoľaťa – od 1 do 3 rokov,
-starší predškolský vek- predškolský vek – od 3 do 6 rokov – do vstupu do školy,
-mladší školský vek – od 6 do 11/12 rokov - I.

stupeň ZŠ – označuje sa aj ako obdobie predpuberty,
-stredný školský vek – pubertálny vek – od 11/12 do 14/15,
-starší školský vek – vek adolescencie – od 15/16 do 20/21 rokov – niekedy sa vek po 16 roku označuje aj ako vek mládenca a devy.
Pri periodizácii duševného vývinu najmä od predpuberty až do dospelosti treba mať na zreteli, že dievčatá vo všeobecnosti predbiehajú o 1 – 2 roky chlapcov.
DOSPELOSŤ –(20/22 – 60/65 rokov) – produktívnosť, tvorba hodnôt.
V dospelosti rozlišujeme 3 vývinové fázy:
1. Zahrňuje obdobie zhruba do 30 rokov. Človek si vytyčuje životné ciele, uvedomuje si svoje sociálne miesto v spoločnosti, preberá spoločenskú, rodinnú a pracovnú zodpovednosť.
2. Zahrňuje obdobie od 30 do 50 rokov. Je to obdobie najproduktívnejšej činnosti, najlepších výkonov.
3. Končí sa v 60 – 65 rokoch, charakterizuje ju konanie vychádzajúce zo životnej skúsenosti, múdrosti.
Vek po dosiahnutí dospelosti môžeme rozdeliť na štádiá:
mladší dospelý vek 31-45 rokov
starší dospelý vek 46-60 rokov
staroba 61-75 rokov
kmeťstvo 76-90
patriarchizmus 91 a viac rokov.
STAROBA – (60/65 –do konca života) – odpútavanie sa od života, príprava na jeho koniec.
Vývinové osobitosti v jednotlivých obdobiach
Obdobie novorodenca: začína hodinou narodenia. Hlavným prejavom správania sa novorodenca je spánok (88,7%). Potom z ostatných činností dominuje najviac kŕmenie. Spontánne správanie novorodenca je podmienené predovšetkým reflexnými, pudovými a prirodzenými tendenciami. Hlavnú úlohu majú tzv. vrodené, nepodmienené reflexy ( prijímanie potravy, vyprázdňovanie, obranné, kašľanie, kýchanie). Neskôr začína prebiehať diferenciácia v senzomotorickej oblasti (reakcia na svetlo, postupné spoznávanie rodičov). Pre obdobie novorodenca je príznačné postupné kôrové ovládanie všetkých funkcií a orgánov, začiatky reči, prispôsobenie požiadavkám okolia, začiatočná diferenciácia citového života a utváranie sa citových vzťahov k rodičom. S dieťaťom treba zaobchádzať láskavo a milo.
Obdobie mladšieho predškolského veku - útly vek 1 – 3 rok: toto obdobie sa nazýva aj jasľové. Charakterizuje ho mnohotvárna činnosť, ktorá vzniká na podklade rozvoja lokomotoriky a vývinu reči. Diferencujú sa city, rozvíja sa príčinné myslenie ktoré sa prejavuje častými otázkami „prečo ?“ a „načo?“ Začína sa utvárať vôľa. Pre tento vek (na konci) je príznačný vzdor, neposlušnosť, svojhlavosť.
Starší predškolský vek 3-6 rokov. Prehlbuje sa sebauvedomenie a príčinné myslenie. Myslenie silno ovplyvňuje fantázia, ktorou si dopĺňajú chýbajúce skúsenosti. Konanie je ešte impulzívne, ku koncu vzrastá jeho vôľové ovládanie. Významnú úlohu v jeho psychickom vývine má kreslenie, modelovanie a tzv. rolové hry (hra na školu, lekára...). Rozširuje sa oblasť sociálnych zážitkov dieťaťa.
Mladší školský vek – začína sa vstupom do školy a končí začiatkom pohlavného dospievania. Myslenie žiaka je názorovo-konkrétne, pri pamäti prevláda mechanické zapamätávanie. Vyvíja sa pozorovanie.

V tomto veku je dôležité, aby mal žiak pevný denný poriadok.
Stredný školský vek – puberta. V tomto období sa za normálnych okolností vyhraňuje pohlavie, deti vyrastajú na mládencov a devy. Narúša sa motorická koordinácia, celá osobnosť dospievajúceho je nestála a nevyrovnaná. Myslenie sa stáva abstraktnejším, pozornosť sa začína zameriavať na seba, na vlastnú schopnosť, najmä na svoj citový život, čo sa prejavuje v citovej uzavretosti, kritickosti, zvýšenej citlivosti a sebavedomí. Začínajú sa vyhraňovať záujmy, prejavuje sa rojčivosť a túžba po hrdinstvách. Objavuje sa kritickosť voči dospelým
Starší školský vek – adolescencia. Završuje sa telesný rast. Dotvára sa vývin mravných a povahových čŕt osobnosti. Poznávacie, citové a vôľové procesy dosahujú formálnu zrelosť. Rozširuje sa myšlienkový obzor mladého človeka, prehlbuje sa jeho spoločenský záujem o spoločenské problémy. Prejavuje sa túžba niečo konať a mať istú hodnotu. V sociálnych vzťahoch začínajú prevládať tzv. párové vzťahy.
Dospelosť v jednotlivých vývinových fázach.
1. fáza – 20/22 až 32 rokov: Človek je už fyzicky a psychicky zrelý. Vyznačuje sa sebazdôrazňovaním, impulzívnosťou, dynamickosťou a silnou vitalitou. Motivačným zdrojom správania je biologický motív sexu a sociálny motív sebauplatnenia, presadenia sa. Veľa očakáva od života, vecí, od uskutočnenia svojich plánov.
2. fáza - 32 až 44 rokov: Ide o ťažiskovú fázu života človeka, o obdobie zrelej dospelosti. Temperamentne je človek pokojnejší, vyrovnanejší. Mnoho zo svojich cieľov už dosiahol: má povolanie, rodinu, domov. Je to fáza maximálnych vôľových vypätí.
3. fáza – 44 až 58 rokov: Je to fáza, ktorá so sebou prináša pokles zenitu. Človek akoby prichádzal k hraniciam svojich možností. Budúcnosť sa stále viac zužuje na úkor minulosti. Reakcie na blížiacu starobu sú u mnohých neprimerané, sú schopní aj neuvážených činov (manželské krízy). Z dospelého človeka sa postupne stáva človek starý.
Staroba: Ide o životné obdobie, v ktorom sa začne preciťovať niečo, čo môžeme označiť ako „vlastná neužitočnosť“. Dochádza k oslabovaniu zmyslovej citlivosti, ďalej schopnosti presne a súčastne aj spracovávať informácie a vykonávať motorické úkony. Rozdiely v psychickom stárnutí sa prejavujú najmä v oblasti emócií, vnímania, pamäti a učenia, v myslení, vôli, v záujmoch a sociálnych vzťahoch. Chýba sebakritickosť a prevláda vzťahovačnosť, urážlivosť.


4. Vnútromaternicový vývin
Vývin dieťaťa začína oplodnením vajíčka spermiou v tele matky (plod – fekus).

Obdobie vývinu od počatia do pôrodu nazývame prenatálny vývin – intrauterminný – vnútromatrnicový a trvá u človeka 280 dní. V tomto období sa utvárajú dôležité orgány, centrálna- nervová sústava a vegetatívna sústava, ktorá je materiálnym základom duševnej činnosti. Tomuto obdobiu sa venuje veľká pozornosť. Vývin ľudského jedinca prechádza fázou zygoty, embriálnou a fetálnou fázou.
FÁZA ZYGOTY trvá približne 14 dní. Charakterizuje ju ustavičné delenie a množenie buniek, objavujú sa náznaky nervového systému.
FÁZY EMBRYÁLNA trvá od 14 do 63 dní. V ľudskom zárodku sú naznačené črty nižších živočíchov - žiabrové oblúky, ktoré v ďalšom vývine miznú, alebo sa menia na typicky ľudský orgán.
FÁZA FETÁLNA trvá od 9.týždňa po pôrod. Vyznačuje sa vývinom už vyslovene ľudských orgánov aj nervovej sústavy.
Pre vnútromaternicový vývin je pozoruhodný mohutný rast plodu v čase od počatia po narodenie sa hmotnosť zväčší 6 biliónkrát. V prenatálnom období vývinu základné fyziologické potreby zabezpečuje matka. Matkin organizmus sprostredkuje vzťah plodu s vonkajším prostredím. Na vonkajšie podnety plod reaguje pohybmi v tele matky. Reaktívne pohyby ako aj spomalenú pohybovú aktivitu plodu pociťuje žena v 4. mesiaci. Jedinec nás zaujíma pred narodením, pretože práve táto vývinová fáza je citlivá najmä na niekoré vegetatívne vplyvy (vonkajšie prostredie, infekčné choroby, rubeola, nikotín, alkohol, drogy, pohlavné choroby, RTG), ktoré spôsobia vývinu plodu trvalé poškodenie telesné, či duševné.
PERINATÁLNE OBDOBIE Je to veľmi krátke obdobie, vzťahuje sa iba na čas pôrodu. Pôrod patrí medzi dôležité obdobie – privádza dieťa do nových životných podmienok, v ktorých sa musí veľmi rýchlo prispôsobiť. Počas pôrodu môže dôjsť k poškodeniam, ktoré sú spôsobené nedostatkom kyslíka, zriedkavejšie k mechanickému poškodeniu detského organizmu – hlavičky. Poškodenia pri pôrode môžu mať za následok telesné poruchy, ale aj poruchy správania. 5. Vývin jedinca v priebehu prvého roka života

V dojčenskom období vyčleňujeme počiatočné obdobie 1 až 2 mesiace ako novorodenecké obdobie. Charakterizuje ho prechod z vnútrodeložného života do vonkajšieho prostredia a fyziologická adaptácia na toto prostredie. Novorodenec sa prispôsobuje vzduchu dýchaním, prispôsobuje sa teplote, ktorá je nižšia ako v tele matky. Musí samostatne prijímať potravu a vylučovať nepotrebné látky. Začínajú fungovať fyziologické funkcie. Donosený jedinec je dieťa narodené po 280 dňoch od počatia, má primeranú hmotnosť 2500-3000g, dĺžku 50-52cm.

Novorodenecká fáza končí, keď dieťa prestáva reagovať na pôsobenie vonkajších podnetov len negatívnymi reakciami (krik, plač, obranné reakcie). Reakcie dieťaťa sú čoraz primeranejšie vonkajším podnetom – špecifikujú sa. Dieťa sa nestrháva, nastrkuje, keď počuje napríklad zvuk, pri svetelných podnetoch. Naopak, pohyby sa celkovo upokojujú, dieťa začína zrakom sledovať predmety, otáča hlavou za zdrojom zvuku.
Správanie novorodenca. Novorodenec prevážnu časť dňa i noci spí. Spí v priemere 20 hodín a 4 hodiny bdie. Počas bdenia môžeme vidieť pohybové a zmyslové prejavy, zmyslové podráždenie sa mení hneď na pohyb. Novorodenec pohybmi reaguje na väčšinu podnetov- chuťových, dotykových alebo polohových, zrakové a sluchové podnety. V tejto súvislosti často hovoríme o senzomotorickom správaní.
Pohyby novorodenca sú nepodmieneno-reflexívneho rázu (zdedené).
1. reflexy spoločné novorodenca i dospelého (žmurkanie, plač, potravinový, vylučovací)
2. reflexy normálne u novorodenca i u dojčaťa, ale patologické u dospelého (Babniského reflex)
3. reflexy, ktoré sa vyskytujú len u novorodenca (uchopový, fonicko-šijový, Moorov reflex- objímací)
Senzibilita novorodenca - zmyslová citlivosť. Zistilo sa, že novorodenec reaguje na isté zmyslové podráždenie. Ako prvé badať reakcie na dotyk, chuť, čuch, polohu.
Citlivosť na dotyk a tlak je pomerne veľká. Dotyk podráždenia v okolí rúk, pier, úst a nôh vyvolá výrazné pohybové reakcie. Reakcie na zmenu teploty sú známe – kúpanie v chladnej vode = plač. Novorodenci reagujú i na zmenu polohy a na stratu rovnováhy (dvíhanie dieťaťa z postieľky – napätie telíčka). Na chuť a čuch reagujú len vtedy, keď sú veľmi intenzívne príjemné a nepríjemné podnety. Z vnútorných pocitov sa najvýraznejšie prejavujú pocity hladu vyvolané kontrakciami tráviacich orgánov. Ťažšie sa zisťuje, aký je stupeň citlivosti na bolesť – je menší ako u starších detí. Reakcie na svetelný podnet sú spočiatku nešpecifikované a neprimerané. V prvom mesiaci roztvára doširoka očká, nepokojne nimi pohybuje, mraští čelo a pohybuje celým telom. Novorodenec nie je schopný ešte vidieť predmety. Reakcie na zvukové podnety sú menej časté ako na svetelné. Majú charakter difúznych pohybov celého tela, vyvolávajú útočné a obranné reakcie.
Dojčenské obdobie sa začína od 2.mesiaca a končí nástupom typickej ľudskej schopnosti – vzpriamená chôdza a reč okolo 12-15 mesiaca. V porovnaní s predchádzajúcou krátkou fázou novorodenca, v tomto období je dieťa pohybovo aktívnejšie. Vie meniť polohu, prevracia sa, sedí, stojí, naučí sa pohybovať z miesta na miesto plazením, lezením, chôdzou.

Dieťa narába s predmetmi, čoraz dokonalejšie ovláda hlasové orgány. Začína vnímať a porovnávať okolitý svet. Je tu prudký rast dieťaťa- pri narodení 50-52 cm, na konci 1 roka 70-75 cm. Hmotnosť z 3,5kg stúpne koncom roka na 9-10kg. Každý mesiac narastie asi o 2cm, priemerný denný prírastok mozgu je 1,5g. S takýmto prírastkom vo výške a hmotnosti sa nestretávame už ani v jednom vývinovom období. Vonkajší vzhľad dieťaťa je svojrázny. Má pomerne veľkú hlavu, ktorá predstavuje ¼ celého tela. Trup je pomerne dlhý, nohy krátke, 15% dĺžky celého tela. Aj v činnosti vnútorných orgánov (srdce, pľúca) sú osobitosti proti dospelým.
Vývin pohybových schopností závisí od dedičných dispozícií, ktoré určujú vývin, postup typicky ľudských pohybov od úrovne kostrovej a svalovej sústavy, ale najmä zrelosti a vyspelosti CNS. Vývin pohybu u ľudského jedinca postupuje od hlavy k ostatným činnostiam organizmu. To znamená, že najprv sa vyvíjajú pohyby hlavy, trupu, neskôr pohyby nôh na samostatnú chôdzu. V 1. roku sa vyvíjajú hlavne pohyby posturálne – polohové, ktoré umožňujú dieťaťu meniť polohu. Rozvíjajú sa základné lokomotorické – premiestňovacie pohyby, premiestňovanie z miesta na miesto (plazenie, lezenie, chôdza). V 1.roku sa vyvíjajú pohyby rúk, ktoré používa dieťa na manipulovanie s predmetmi. Mimoriadny význam pre duševný vývin dieťaťa = ruka, v rannom detstve je dôležitým orgánom poznávania. Hmatové pocity – prvé údaje o okolitom svete. Základným predpokladom je, aby dieťa vedelo predmety zrakovo a sluchovo vnímať, až potom sa snaží siahať za nimi a uchopovať ich. V 3.-4. mesiaci siaha po predmete, v 5.mesiaci siaha po predmete oboma rukami, v 6. mesiaci nešikovne uchopuje predmet. V 9. mesiaci je zručnejšie pri uchopení už používa i palce.
Vnímanie – predpokladom vývinu vnímania je činnosť analyzátorov. V dojčenskom období sa veľmi rýchlo zdokonaľuje zrak a sluchové analyzátory. Pri činnosti s predmetmi dieťa získava informácie o ich vlastnostiach prostredníctvom zraku (farba, veľkosť tvar), sluchu (zvuky predmetov), hmatu (drsnosť, tvrdosť, hladkosť), ako aj prostredníctvom chuťového a čuchového analyzátora. Dieťa dosahuje presné videnie pomocou fixovania, očnej konvergencie a očnej akomodácie. V prvých 2-3mesiacoch dieťa sústreďuje zrak na blízke predmety, okolo 3 mesiacov sleduje idúce predmety, okolo 4 mesiacov rozlišuje pestrofarebné a jednofarebné predmety. Po 3.mesiaci vie nájsť zdroj zvuku –rozoznáva známe hlasy.

V druhom polroku deti počúvajú rytmické a melodické zvukové podnety.
Myslenie – pamäťové zložky – vyvíjajú sa v prvom polroku predovšetkým znovupoznávaním, dieťa sa inak správa k osobe, k predmetu, ktoré sú mu známe, ako k novým. O prvých prejavoch myslenia svedčia tzv. účelové reakcie, keď dieťa cieľavedome používa napríklad krik na dosiahnutie svojho cieľa. Reč. V dojčenskom období hovoríme o prípravnom období vo vývine reči a tzv. predrečovom období. Utvárajú sa predpoklady vývinu artikulovanej reči, vyvíja sa potreba dorozumieť sa, dieťa si osvojuje rečové prvky, vokalizuje, v 3. mesiaci sa učí vyslovovať jednotlivé hlásky –hrkúta, v 5. mesiaci vyslovuje slabiky – džavotá. V druhom polroku napodobňuje jednoduché slová po dospelom a začína chápať význam niekoľkých slov. Hra – Dieťa potrebuje byť činné. Nedostatok aktivity môže vážne narušiť duševný vývin. V dojčenskom veku prevládajú funkčné hry. V týchto hrách deti nasledujú osobitný cieľ. Dieťa sa hrá s rukami, dvíha ich pred seba, obzerá ich, potom aj s nožičkami. V čase, keď dieťa vníma predmety, siaha za nimi, uchopuje ich, začínajú sa tvoriť hry manipulačné. Polročné dieťa manipuluje s predmetmi viac-menej rovnakým spôsobom- obzerá si ich, cmúľa, búcha, 10mesačné dieťa začína s rôznymi predmetmi narábať – karty- stavia komín, hrká s hrkálkou, tlačí autíčko. V druhom polroku sa u dieťaťa stretávame s prvými prejavmi napodobečných hier. Dieťa v nich napodobňuje pohyby, úkony, zvuky, ktoré mu predvádza dospelý. Hry, v ktorých je dieťaťu dospelý nevyhnutným partnerom, kde už nejde len o napodobňovanie, ale aj o spoluhru, nazývame sociálne hry.
City. Už novorodenec prežíva príjemné alebo nepríjemné city. V 1.roku sa u nich vyčleňujú základné city, ktoré sprevádzajú telesné pochody (uspokojovanie základných životných potrieb). Okolo 6.mesiaca môžeme u detí pozorovať výrazné pocity strachu z nových predmetov, ľudí a situácií. Zo základných sociálnych citov je pre ďalší rozvoj dieťaťa najvýznamnejší cit bezpečnosti, istoty, ktorý nachádza v prítomnosti dospelých, najmä matky.
6. Vývin jedinca v období batoľaťa
Rozhranie prvého a druhého roku života znamená začiatok rozvoja chôdze a reči, dvoch významných funkcií, ktoré ovplyvňujú vývin ľudského jedinca. Sú medzníkom, ktorým sa začína nové vývinové obdobie – útly vek – vek batoľaťa. Chôdza umožňuje dieťaťu lokomóciu –premiestňovanie v priestore. Reč dieťaťa otvára možnosti medziľudskej komunikácie –chápať iných, vyjadrovať vlastný obsah vedomia, potreby, city, myšlienky. Chôdza a reč sú typické ľudské funkcie. Sú základom rozvoja ďalších možností v telesnej, intelektovej i v spoločensko-morálnej oblasti.

Bohatšia sociálna skúsenosť ovplyvňuje rozvoj sebavedomia ako základného elementu osobnostnej štruktúry – prispieva k postupnému osamostatneniu dieťaťa. V útlom veku sa výrazne prejavuje napodobňovanie, ktoré je osobitnou formou sociálneho učenia a predpokladom vzniku zložitejších foriem ľudského správania.
Telesný a pohybový vývin batoľaťa charakterizuje výrazné narastanie výšky a hmotnosti. V priebehu útleho veku narastie dieťa asi o 17-18 cm a zvyšuje hmotnosť cca o 4kg. Rastové zmeny sú evidentné na niektorých orgánoch – rozšírenie hrudníka, brušné dýchanie sa nahrádza hrudným, mohutnie svalstvo, pevnie kostra. V porovnaní s dojčenským vekom mení sa aj celkový tvar detského tela, hlavy a trupu. Významný je aj rast hmotnosti v oblasti mozgu; do tretieho roku nadobúda ¾ hmotnosti mozgu dospelých, zväčší sa z pôvodných 350g asi na 1000g. Dôležité je celkové posilnenie nervovej sústavy, rozvoj nervového tkaniva, skvalitnenie nervových procesov, zvýšenie úrovne pohybovej a psychickej činnosti. Na druhej strane však rozvoj orgánov a ich funkcií umožňuje už batoľaťu veľkú pohybovú aktivitu. Prvé samostatné kroky urobí dieťa medzi 11.a14.mesiacom. Chôdza má spočiatku typický batolivý charakter, no rýchlo sa zdokonaľuje. Rozvíjajú sa ďalšie pokusy lokomotoriky – kráčanie po schodoch, skákanie, behanie. Útly vek prináša významné pokroky v jemnej motorike, v pohyboch drobného svalstva ruky, prstov. Zjemňujú sa uchopovacie úkony, sú zručnejšie, formujú sa na základe pohybovej schopnosti. Na začiatku 2.roka dieťa napríklad dokáže držať v ruke kriedu, no čmárať vie približne o polovicu neskôr. Vie si sňať čiapku, držať v ruke lyžicu, samostatne s ňou jesť. Koncom druhého roka už vie bežne narábať s kockami, vie ich ukladať, postaviť na seba, navliekať korálky, listovať v knihe, otvárať a zatvárať krabičky. Zdokonalenie pohybov umožňuje väčšie výkony v sebaobsluhe. Dvojročné dieťa už samo začína piť z hrnčeka, jesť lyžicou, pokúša sa samo umývať, utierať, zapnúť gombičky, väčšiu časť odevov vyzlieka, vyzúva a obúva sa samo. Súčasťou telesného vývinu dieťaťa sú aj zmeny v jeho nárokoch na spánok. Celková potreba sa pohybuje okolo 12-14 hodín. Dieťa spí 1 až 2krát denne. Denný spánok je vývinová nutnosť. Monofázový spánok – koncentrovaný len na nočný cyklus, prichádza do úvahy až na konci predškolského veku.
Psychický a sociálny vývin – Základom poznávacej činnosti dieťaťa je bezprostredný zmysel – kontakt so skutočnosťou – vnímanie. V porovnaní s dojčenským vekom sa vnímanie dieťaťa líši tým, že sa rozširuje okruh vnímaných predmetov a zlepšuje sa kvalita vnímania.

Výrazné je uplatňovanie hmatu vo vnímaní, realizované prostredníctvom kontaktoreceptorov. Pri nich sa uplatňuje nie len ruka, ale aj ústa ako dôležitý a preferovaný hmatový ústroj. Kontaktoreceptory sprostredkúvajú priame informácie o vlastnostiach predmetov. Významná je aj činnosť telereceptorov, ktoré sprostredkovávajú vnemové zážitky z určitej vzdialenosti. Úroveň zrakového vnímania v útlom veku charakterizuje farebné videnie, vyčleňovanie predmetov z pozadia a ich identifikácia. Pokrok v sluchovom vnímaní (rozlišovanie výšky, intenzity, farby zvukových podnetov) podmieňuje rozvoj reči i základov hudobnej schopnosti. Začiatkom druhého roka má dieťa výrazný zmysel pre rytmus. Zapájanie viacerých zmyslových orgánov do procesu vnímania prispieva k väčšej presnosti a komplexnosti vnemových zážitkov. Receptívna činnosť, pozeranie, počúvanie, je v útlom veku neodmysliteľná od manipulačnej aktivity.
Pamäť zaznamenáva výrazný pokrok jednotlivých zložiek – vštepovanie, podržanie a vybavovanie. Pamäťové stopy sú trvanlivejšie. Dieťa si spontánne vybavuje stopy predchádzajúcich zážitkov a skúseností, spomína s na bábkové predstavenie spred niekoľkých dní. Jeho spomienky však nemajú ucelený charakter, sú útržkovité, nesúvislé, náhodné. Pamäť v útlom veku charakterizuje niekoľko významných znakov, ktoré sa uplatňujú v jej zložkách.
Mimovoľnosť pamäti sa prejavuje v tom že dieťa si ešte nevie do pamäťových procesov zapájať vôľové úsilie. Zapamätávanie a vybavovanie sa uskutočňuje na uvedomelej aktivite, vlastného pričinenia dieťaťa „samo od seba“.
Citovosť pamäti spôsobuje, že dieťa si uchováva a vybavuje najmä také zážitky, ktoré majú naň silný citový význam.
Konkrétnosť pamäti znamená, že dieťa má sklon uchovávať a vybavovať si predstavy, obrazy skutočných situácií, konkrétnych zážitkov viac než slová a pojmy. V pamäti teda, narába viac so spomienkami a predstavami na to, čo samo videlo, počulo.
Predstavivosť dieťaťa sa zakladá na vlastnej bezprostrednej skúsenosti a úzko súvisí s pamäťou. Obsahom predstáv je to, čo dieťa videlo a prežilo po minulých zážitkoch. Nedokáže si vytvoriť predstavy mimo rozsahu zažitej vlastnej skúsenosti. Približne v polovici útleho veku sa objavujú v predstavách dieťaťa aj prvky fantázie. Uplatňujú sa najmä v personofikačných tendenciách, tzn., že dieťa zosobňuje neživé predmety a prisudzuje im ľudské vlastnosti.
Myslenie a reč ako vrcholové formy ľudskej poznávacej činnosti sa vyvíjajú postupne a v útlom veku sa prejavujú v niekoľkých typických úrovniach.

Činnosťou, narábaním s vecami, objavuje dieťa základné vzťahy medzi nimi. Za prvé prejavy myslenia už možno považovať náznaky účelného použitia vecí (dieťa chce zasunúť kľúč do kľúčovej dierky). Takéto úkony je dieťa schopné už pred osvojením reči. Ide teda o predrečové myslenie, ktoré predstavuje jednoduchú, konkrétnu prvotnú úroveň myslenia nie len v ontogenetickom, ale aj v ľudskom vývine vôbec. S rozvojom reči sa myslenie dostáva na novú, vyššiu úroveň. V praktickom narábaní s vecami, v kontakte s ľuďmi prichádza dieťa na to, že každému predmetu prislúcha určité slovné pomenovanie, názov. Začína pomenúvať veci, javy, slová sa stávajú náhradou za skutočný predmet – symbolom vecí. V druhom roku života prejavuje dieťa mimoriadnu aktivitu v zdokonaľovaní týchto symbolov, slovných označení. Neúnavne sa pýta dospelých „ čo je to?“, zapamätá si ich a aktívne ich používa. Takéto slová majú zovšeobecňujúcu funkciu a stávajú sa základnou formou myslenia – pojmom – nemajú však ešte myšlienkovú hodnotu. Pre dieťa je problémom pochopiť najmä stupeň zovšeobecnenia jednotlivých slovných symbolov. Vzhľadom na uvedenú charakteristiku sa toto štádium vývinu myslenia označuje ako symbolické, respektíve predpojmové myslenie. Narastajúca skúsenosť.