Psychologické myslenie v krajinách starého Orientu


Niekoľko tisícročí pred n. l. vznikajú v starom Oriente významné civilizácie: egyptská, indická, čínska a iné, kde sa zrodili myšlienky, ktoré viedli k súčastnému vedeckému poznaniu.
Vo všetkých krajinách starého Orientu sa veľký význam pripisoval krvnému obehu a za základ života sa považovali dva prvky: hustota krvi a jej vzdušnosť. Aj v čínskych lekárskych prameňoch sa za hlavný orgán, „vládou tela“ považuje srdce, zatiaľ čo za základ života podstata podobná vzduchu – „čchi“. Čchi dáva človeku dar reči a „hýbe myšlienkami“. Aj lekári v starej Indii umiestňovali hlavný orgán psychickej činnosti do srdca. Až neskôr sa objavujú predstavy, ktoré umiestňujú hlavný orgán psychickej činnosti do mozgu. Lekári sú aj pôvodcami učenia o temperamentoch. Indickí a čínski lekári pokladali za základ temperamentu tri prvky: vzduchu podobnú podstatu, žlč a hlien.
Čínski lekári rozlišovali tieto typy ľudí:
a) s prevládaním žlče: silný, udatný, podobný tigrovi
b) s prevládaním čchi: nevyrovnaný, pohyblivý, podobný opici
c) s prevládaním hlienu: pomalý, málo pohyblivý
Nové spoločenské požiadavky podmienili vznik filozofických škôl. Filozofické smery vznikajú v Indii a Číne v polovici prvého tisícročia pred n. l. V 6. storočí pred n. l. vznikol hlavný obsah náboženských učení džinizmu a budhizmu. Tieto smery riešili etické problémy a zároveň vyjadrovali určité názory na duševné javy a ich vzťah k telu. Aj neskoršie filozofické školy (sánkhja, vídanta, joga, mímansa, njája, vaišéšika) podriaďovali skúmanie duše metafyzickým a etickým otázkam. Etické zameranie majú aj školy, ktoré vznikli asi v polovici prvého tisícročia pred n. l. v Číne. Za zakladateľov týchto škôl sa považujú Lao-c´, Konfucius a Mo-c´. Legendárnemu Lao-c´ sa pripisuje autorstvo knihy Tao te ťing, významného diela v dejinách filozofie. Zakladateľ konfucionizmu bol Konfucius. Učil, že poznanie a psychické vlastnosti sú vrodené. Človek je vo svojej podstate dobrý, kazia ho iba vonkajšie vplyvy. Najvýznamnejším predstaviteľom materializmu v Číne bol Wang Čchung – autor diela Kritické úvahy. Proti nábožensko-teologickým ideám postavil Wang Čchung učenie, ktoré vychádzalo z poznatkov prírodných vied a medicíny. Vystupoval proti tým, ktoré „pri poznávaní neba vychádzajú z človeka“ , čiže prenášajú vlastnosti ľudského konania na prírodu.