Čínsky filozof dokazoval, že správny môže byť jedine opačný postup: zákonitosti prírody sa môžu stať prostriedkom na poznanie ľudskej psychiky.

Vývoj antického psychologického myslenia


Už od dávnoveku sa kultúry navzájom ovplyvňujú. Myšlienky a kultúrne hodnoty vytvorené v jednej kultúre prenikajú do iných kultúr. Platí to aj pre antickú filozofiu. Jej vznik podmienili významné zmeny v materiálnom živote ľudí, akási „priemyselná revolúcia“. Nové učenia nevznikali v samom Grécku, ale v gréckych kolóniách na pobreží Malej Ázie: v Miléte a Efeze. Keď tieto centrá stratili politickú samostatnosť, východná časť starého Grécka prestáva byť stredobodom filozofického myslenia a stáva sa ním západná časť Grécka. V tomto období vznikajú učenia Parmenida v Elei a Empedokla v Agrigente na Sicílii, šíri sa filozofia takmer legendárneho Pytagora z ostrova Samos. Hospodársky rozmach podmienil nové úspechy filozofie a vedy. Najvýznamnejšie z nich sa viažu na činnosť Demokrita z Abdér, ktorý vytvoril atomistickú teóriu, Hippokrata z ostrova Kos, ktorého názory na organizmus mali význam nielen pre medicínu, ale aj pre filozofiu. V 5. storočí pred n. l. boli centrom intenzívneho rozvoja filozofického myslenia Atény.
Platón a Aristoteles – dvaja veľkí myslitelia 4. storočia pred n. l. – vytvorili systémy, ktoré mali v priebehu mnohých storočí veľký vplyv na filozoficko-psychologické myslenie. Platón, zakladateľ európskeho idealizmu, vytvoril namiesto tradičnej starogréckej mytológie novú – filozofickú mytológiu. V prvotnopospolnej spoločnosti prevládali mytologické predstavy o duši. Každému zmyslovo vnímanému predmetu sa pripisoval dvojník – duša. „Hranice duše nenájdeš, aj keby si kráčal a uberal sa všetkými cestami, taký hlboký logos má.“ Tento aforizmus pochádza od Herakleita z Efezu. Podľa jeho učenia sú všetky veci obmenou ohňa. Ohnivú podstatu organizmu tvorí práve duša – psyché. Duša vzniká podľa Herakleita z vody. Herakleitos hlásal nerozlučnú spätosť individuálnej duše a vesmíru.
V Grécku si získali veľkú popularitu dve školy – Pytagorova a Platónova. Pytagorovská škola hlásala učenie o večnom prevtelení duší a o tom, že duša je za trest uväznená v tele. Platónová škola vznikla v Aténach v období hlbokej sociálno-politickej kríze. Podmienky v ktorých pôsobili sofisti, podnietili záujem o človeka. Sofisti narazili na odpor jedného z najpozoruhodnejších mysliteľov staroveku – Sokrata. Sokrates, ako syn sochára a pôrodnej baby, získal všeobecné vzdelanie. Sokrates, na rozdiel od sofistov nebral za filozofovanie peniaze. Sokratovým heslom bolo „Poznaj sám seba“.