Pre Sokrata bol dôležitý vzťah človeka k sebe samému ako k nositeľovi rozumových a mravných kvalít.
Zakladateľom filozofického idealizmu bol Platón. Platón absolvoval Sokratovu školu. Porovnával rozličné usporiadania javov, nastoľoval otázky, ktoré dovtedy neboli predmetom filozofickej analýzy. Toto úsilie vyvrcholilo Aristotelovým učením. Aristoteles sa narodil v Stagiere ako syn lekára na dvore macedónskeho kráľa. Ako sedemnásťročný prichádza do Atén, kde na čele Akadémie stojí vtedy šesťdesiat ročný Platón. Aristoteles bol vychovávateľom Alexandra Macedónskeho. Kým Platón sa zaoberal matematikou, Aristoteles venoval pozornosť najmä biológii. V traktátoch O duši, O častiach zvierat a v tzv. malých psychologických spisoch vypracoval Aristoteles systém psychologických pojmov.
U starých Grékov nachádzame mnohé z problémov, ktoré aj dnes usmerňujú rozvoj psychológie.

Psychologické idey v stredovekej Európe


V trinástom storočí sa v Európe vyhrotil triedny boj. Panstvo katolíckej cirkvi sa začalo oslabovať, šírili sa kacírske myšlienky. Filozofické základy tejto doktríny zavŕšili „klasické“ scholastické systémy Alberta Veľkého a Tomáša Akvinského. Učenie Tomáša Akvinského neskôr katolícka cirkev kanonizovala ako jediné pravé učenie. Tomizmus prevzal z Aristotelovho učenia iba vonkajšie znaky, pričom narušil to, čo tvorilo jeho podstatu. Jedným z hlavných znakov tomistickej psychológie je princíp hierarchického zoradenia javov.
Introspekcionoizmus vyvrcholil učením Tomáša Akvinského. Tento smer sa rozvíjal pod vplyvom arabskej filozofie a vedy. V Anglicku obhajoval nové myšlienky profesor Oxfordskej univerzity Robert Grosseteste a jeho žiak Roger Bacon. Bacon sa usiloval rekonštruovať pravý zmysel Aristotelovho učenia. Medzi hlavné Baconove dielo patrí traktát o „perspektíve“ na ktorý bol osobitne hrdý.


Psychologické učenia 17 storočia


17. storočie je obdobím významných zmien v sociálnom a politickom živote európskych národov a predstavuje prelomové obdobie v rozvoji názorov na psychiku. Najvýznamnejším propagátorom empirického poznania bol anglický filozof Francis Bacon. Volanie po empirickom skúmaní sveta nadobúda u Bacona nový obsah. Osobitosti psychologického myslenia 17. str.