Predvedeckí psychológovia

Psychologické myslenie v krajinách starého Orientu


Niekoľko tisícročí pred n. l. vznikajú v starom Oriente významné civilizácie: egyptská, indická, čínska a iné, kde sa zrodili myšlienky, ktoré viedli k súčastnému vedeckému poznaniu.
Vo všetkých krajinách starého Orientu sa veľký význam pripisoval krvnému obehu a za základ života sa považovali dva prvky: hustota krvi a jej vzdušnosť. Aj v čínskych lekárskych prameňoch sa za hlavný orgán, „vládou tela“ považuje srdce, zatiaľ čo za základ života podstata podobná vzduchu – „čchi“. Čchi dáva človeku dar reči a „hýbe myšlienkami“. Aj lekári v starej Indii umiestňovali hlavný orgán psychickej činnosti do srdca. Až neskôr sa objavujú predstavy, ktoré umiestňujú hlavný orgán psychickej činnosti do mozgu. Lekári sú aj pôvodcami učenia o temperamentoch. Indickí a čínski lekári pokladali za základ temperamentu tri prvky: vzduchu podobnú podstatu, žlč a hlien.
Čínski lekári rozlišovali tieto typy ľudí:
a) s prevládaním žlče: silný, udatný, podobný tigrovi
b) s prevládaním čchi: nevyrovnaný, pohyblivý, podobný opici
c) s prevládaním hlienu: pomalý, málo pohyblivý
Nové spoločenské požiadavky podmienili vznik filozofických škôl. Filozofické smery vznikajú v Indii a Číne v polovici prvého tisícročia pred n. l. V 6. storočí pred n. l. vznikol hlavný obsah náboženských učení džinizmu a budhizmu. Tieto smery riešili etické problémy a zároveň vyjadrovali určité názory na duševné javy a ich vzťah k telu. Aj neskoršie filozofické školy (sánkhja, vídanta, joga, mímansa, njája, vaišéšika) podriaďovali skúmanie duše metafyzickým a etickým otázkam. Etické zameranie majú aj školy, ktoré vznikli asi v polovici prvého tisícročia pred n. l. v Číne. Za zakladateľov týchto škôl sa považujú Lao-c´, Konfucius a Mo-c´. Legendárnemu Lao-c´ sa pripisuje autorstvo knihy Tao te ťing, významného diela v dejinách filozofie. Zakladateľ konfucionizmu bol Konfucius. Učil, že poznanie a psychické vlastnosti sú vrodené. Človek je vo svojej podstate dobrý, kazia ho iba vonkajšie vplyvy. Najvýznamnejším predstaviteľom materializmu v Číne bol Wang Čchung – autor diela Kritické úvahy. Proti nábožensko-teologickým ideám postavil Wang Čchung učenie, ktoré vychádzalo z poznatkov prírodných vied a medicíny. Vystupoval proti tým, ktoré „pri poznávaní neba vychádzajú z človeka“ , čiže prenášajú vlastnosti ľudského konania na prírodu.

Čínsky filozof dokazoval, že správny môže byť jedine opačný postup: zákonitosti prírody sa môžu stať prostriedkom na poznanie ľudskej psychiky.

Vývoj antického psychologického myslenia


Už od dávnoveku sa kultúry navzájom ovplyvňujú. Myšlienky a kultúrne hodnoty vytvorené v jednej kultúre prenikajú do iných kultúr. Platí to aj pre antickú filozofiu. Jej vznik podmienili významné zmeny v materiálnom živote ľudí, akási „priemyselná revolúcia“. Nové učenia nevznikali v samom Grécku, ale v gréckych kolóniách na pobreží Malej Ázie: v Miléte a Efeze. Keď tieto centrá stratili politickú samostatnosť, východná časť starého Grécka prestáva byť stredobodom filozofického myslenia a stáva sa ním západná časť Grécka. V tomto období vznikajú učenia Parmenida v Elei a Empedokla v Agrigente na Sicílii, šíri sa filozofia takmer legendárneho Pytagora z ostrova Samos. Hospodársky rozmach podmienil nové úspechy filozofie a vedy. Najvýznamnejšie z nich sa viažu na činnosť Demokrita z Abdér, ktorý vytvoril atomistickú teóriu, Hippokrata z ostrova Kos, ktorého názory na organizmus mali význam nielen pre medicínu, ale aj pre filozofiu. V 5. storočí pred n. l. boli centrom intenzívneho rozvoja filozofického myslenia Atény.
Platón a Aristoteles – dvaja veľkí myslitelia 4. storočia pred n. l. – vytvorili systémy, ktoré mali v priebehu mnohých storočí veľký vplyv na filozoficko-psychologické myslenie. Platón, zakladateľ európskeho idealizmu, vytvoril namiesto tradičnej starogréckej mytológie novú – filozofickú mytológiu. V prvotnopospolnej spoločnosti prevládali mytologické predstavy o duši. Každému zmyslovo vnímanému predmetu sa pripisoval dvojník – duša. „Hranice duše nenájdeš, aj keby si kráčal a uberal sa všetkými cestami, taký hlboký logos má.“ Tento aforizmus pochádza od Herakleita z Efezu. Podľa jeho učenia sú všetky veci obmenou ohňa. Ohnivú podstatu organizmu tvorí práve duša – psyché. Duša vzniká podľa Herakleita z vody. Herakleitos hlásal nerozlučnú spätosť individuálnej duše a vesmíru.
V Grécku si získali veľkú popularitu dve školy – Pytagorova a Platónova. Pytagorovská škola hlásala učenie o večnom prevtelení duší a o tom, že duša je za trest uväznená v tele. Platónová škola vznikla v Aténach v období hlbokej sociálno-politickej kríze. Podmienky v ktorých pôsobili sofisti, podnietili záujem o človeka. Sofisti narazili na odpor jedného z najpozoruhodnejších mysliteľov staroveku – Sokrata. Sokrates, ako syn sochára a pôrodnej baby, získal všeobecné vzdelanie. Sokrates, na rozdiel od sofistov nebral za filozofovanie peniaze. Sokratovým heslom bolo „Poznaj sám seba“.

Pre Sokrata bol dôležitý vzťah človeka k sebe samému ako k nositeľovi rozumových a mravných kvalít.
Zakladateľom filozofického idealizmu bol Platón. Platón absolvoval Sokratovu školu. Porovnával rozličné usporiadania javov, nastoľoval otázky, ktoré dovtedy neboli predmetom filozofickej analýzy. Toto úsilie vyvrcholilo Aristotelovým učením. Aristoteles sa narodil v Stagiere ako syn lekára na dvore macedónskeho kráľa. Ako sedemnásťročný prichádza do Atén, kde na čele Akadémie stojí vtedy šesťdesiat ročný Platón. Aristoteles bol vychovávateľom Alexandra Macedónskeho. Kým Platón sa zaoberal matematikou, Aristoteles venoval pozornosť najmä biológii. V traktátoch O duši, O častiach zvierat a v tzv. malých psychologických spisoch vypracoval Aristoteles systém psychologických pojmov.
U starých Grékov nachádzame mnohé z problémov, ktoré aj dnes usmerňujú rozvoj psychológie.

Psychologické idey v stredovekej Európe


V trinástom storočí sa v Európe vyhrotil triedny boj. Panstvo katolíckej cirkvi sa začalo oslabovať, šírili sa kacírske myšlienky. Filozofické základy tejto doktríny zavŕšili „klasické“ scholastické systémy Alberta Veľkého a Tomáša Akvinského. Učenie Tomáša Akvinského neskôr katolícka cirkev kanonizovala ako jediné pravé učenie. Tomizmus prevzal z Aristotelovho učenia iba vonkajšie znaky, pričom narušil to, čo tvorilo jeho podstatu. Jedným z hlavných znakov tomistickej psychológie je princíp hierarchického zoradenia javov.
Introspekcionoizmus vyvrcholil učením Tomáša Akvinského. Tento smer sa rozvíjal pod vplyvom arabskej filozofie a vedy. V Anglicku obhajoval nové myšlienky profesor Oxfordskej univerzity Robert Grosseteste a jeho žiak Roger Bacon. Bacon sa usiloval rekonštruovať pravý zmysel Aristotelovho učenia. Medzi hlavné Baconove dielo patrí traktát o „perspektíve“ na ktorý bol osobitne hrdý.


Psychologické učenia 17 storočia


17. storočie je obdobím významných zmien v sociálnom a politickom živote európskych národov a predstavuje prelomové obdobie v rozvoji názorov na psychiku. Najvýznamnejším propagátorom empirického poznania bol anglický filozof Francis Bacon. Volanie po empirickom skúmaní sveta nadobúda u Bacona nový obsah. Osobitosti psychologického myslenia 17. str.

spočívajú v rozvíjaní týchto učení:

a) o živom tele ako mechanickom systéme
b) o vedomí ako individuálnej schopnosti
c) o vášňach
d) o vzťahu medzi fyzickým a psychickým

Zakladateľmi týchto učení boli vynikajúci myslitelia – René Descartes, Thomas Hobbes, Baruch Spinoza, Gottfried Wilhelm Leibniz a John Locke.
Descartes ukázal, že ani fungovanie vnútorných orgánov nepotrebuje dušu ako organizujúci princíp. Descartes rozoberal vlastnosti duše v jednom zo svojich hlavných psychologických diel O vášňach duše a rozdelil ich do dvoch kategórií:

a) aktívne, činné stavy
b) trpné stavy

V 17. storočí sa strediskami pokrokovej filozofie a vedy stávajú Anglicko a Holandsko. Hobbes a Spinoka uskutočnili zásadný prevrat a prvý krát v dejinách vedy vytýčili tieto novátorské idey:

a) dušu principálne nemožno oddeliť od tela
b) predmetom psychologického poznania sa musia stať konkrétne psychické javy
c) tieto javy možno dostatočne objasniť univerzálnymi zákonmi prírody
d) prírodné javy sú prísne kauzálne


18. storočie bolo poznačené ďalším upevňovaním a rozvojom kapitalistických vzťahov vo vyspelých krajinách. Newton spolu s Lockom stáli pri kolíske asociačnej psychológie. Anglický lekár David Hartley ako prvý začína asociácie pokladať za univerzálne kategóriu, ktorou možno vysvetliť celú psychickú činnosť. Hartley ako lekár prevzal z Newtonovej fyziky tie predstavy, ktoré považoval za najvhodnejšie pre riešenie psychologických úloh. David Hume bol zástancom skepticizmu. Hlásal, že jediným objektom poznania je skúsenosť.
Rozdrobenosť Nemecka v 18. storočí prekážala rozvoju kapitalistických vzťahov. Najpopulárnejšou psychologickou koncepciou v tomto období sa stala psychológia schopností, ktoré vytvoril encyklopedista Christian Wolf. Pojem „psychológia“ sa začal v Európe používať po vydaní Wolfových diel Empirická psychológia a Racionálna psychológia.

Psychológia v prvej polovici 19. storočia


Jedným z priekopníkov reflexnej koncepcie bol anglický neurológ Charles Bell. Jeho cieľom bolo preskúmať všetky nervové vlákna, ktoré vychádzajú z mozgu. Učenie o reflexe najdôkladnejšie rozpracoval anglický lekár Marshal Hall a nemecký fyziológ Johannes Müller. Hall zaradil medzi reflexy iba také akty, ktoré nemali psychickú povahu. Johann Friedrich Herbart bol predstaviteľom asociačnej psychológie. Jeho hlavné dielo sa nazýva Psychológia ako veda, novozaložená na skúsenosti, metafyzike a matematike. Vypracoval učenie o „statike a dynamike predstáv“.

Asociačný smer vystupoval v podobe nefyziologických teórií. Špekulatívnosť predstáv o fyziologickom mechanizme asociácií spolu s úsilím pochopiť osobitosť psychických procesov oproti telesným procesom viedla k tomu, že asociácie začali chápať ako imanentný princíp vedomia.

Zároveň sa v koncepciách nefyziologického asocianizmu vynorila otázka osobitých zákonitostí duševnej činnosti, odlišných od fyziologických zákonitostí. Nebyť tejto otázky, nevznikla by ani idea vytvoriť psychológiu ako samostatnú vedu.

Zdroje:

M. G.Jaroševskij, Dejiny psychologie -