Nenávisť, zákernosť, závistlivosť, šikanovanie, vandalizmus sú medzi deťmi čoraz bežnejším javom. Dnešné deti nevedia rozlíšiť zlo od dobra, východiskový problém je, že si nebezpečnosť a brutálnosť svojich činov častokrát neuvedomujú.
Slovo „šikanovanie“ pochádza z francúzskeho slova “chicane“, čo znamená zlomyseľné obťažovanie, týranie, sužovanie, prenasledovanie,...
Za šikanovanie považujeme, ak silnejší žiak pre svoje vlastné uspokojenie a potešenie opakovane úmyselne ubližuje iným. Môžeme povedať, že ide o zneužívanie fyzickej a psychologickej sily. Aké má prejavy ? Spočiatku sú to iba zábavky , zosmiešňovanie , ohováranie, pohľady a následne nastúpi fyzické násilie. Môže ísť aj o dlhodobé fyzické či psychické týranie. Trieda sa delí na skupinky a prejavuje sa šikana.
K šikanovaniu medzi žiakmi dochádza v ústraní (šatni, WC,...), kde nechodí pedagóg poverený dozorom, kde je prítomná len obeť a agresor, alebo skupinka agresorov. Veľmi často sa však týranie spolužiaka odohráva v triede medzi ostatnými spolužiakmi. Títo sa nepostavia na ochranu obete buď z ľahostajnosti, zo strachu alebo preto, že obeťou je nesympatický outsider. Časť triedy sa na šikanovaní veľmi dobre zabáva. Mnohokrát pri dverách stojí hliadka, ktorá dá signál, že sa blíži učiteľ. Príčiny šikanovania
- tlak kolektívu, ktorý núti chlapca alebo mladého muža, aby sa správal tak, ako
sa od muža očakáva, teda aby sa nebál úderu a aby ho v prípade potreby tiež
sám vedel dať.
- túžba po moci- priame ovládať druhého človeka-keď ľudí ovládame, pomôže
nám to splniť iné želania, uspokojiť iné potreby. Ide tu o mocenský motív- sama
moc “chutí”.
- motív krutosti- človeku robí potešenie, keď vidí druhého trpieť- popásť sa na
utrpení trýzneného, byť surový.
- zvedavosť- týrať druhého človeka, to je tak trocha experiment...ako sa bude
správať v strachu, bolesti, v ponížení...
- so zvedavosťou súvisí nuda a túžba po stále silnejších, vzrušujúcich zážitkoch,
po senzácii...jednoducho túžba zabávať sa, pocítiť nejaké to vzrušenie.

Účastníci šikanovania
Agresor - ten kto šikanuje, často týra alebo obťažuje fyzicky alebo slovne. Najčastejšie je to chlapec, ale výnimkou nie je ani dievča. Trpí pocitmi menejcennosti, závidí svojim kamarátom úspechy v školskej práci. Väčšinou je sebaistý, nie je úzkostlivý. Prevláda v ňom túžba dominovať, ovládať druhých, bezohľadne sa presadzovať, ubližovať druhým je pre neho radosťou.

Ľahko sa urazí, vidí agresiu proti sebe aj tam, kde jej niet. Mnohokrát ničí veci zo zlomyseľnosti alebo pre zábavu, nerešpektuje súkromné vlastníctvo. Podvádza a použije akékoľvek výhovorky, len aby dosiahol svoje. Zvláštnym typom agresora je donášač agresora, ktorý nie je iniciatívny pri napadnutí obete, ale pripojí sa z konformity- neraz aj zo strachu, aby nebol sám obeťou šikanovania. Obeť šikanovania
Obeťou šikanovania sa môže stať ktokoľvek. Avšak často to býva práve dieťa, ktoré je dlhšiu dobu objektom agresie iných. Je terčom fyzických útokov, posmievania, zosmiešňovania. Dieťa, ktoré prišlo do zohratého kolektívu. Dieťa s prednosťou alebo odlišnosťou(vyniká v určitom predmete, handicapované dieťa, so vzhľadovou vadou, zo sociálne slabej rodiny, odlišnej rasy, inej pleti...).
Existujú dva typy obetí šikanovania:
Prvý typ je dieťa pasívne, úzkostlivé a neisté. Nie je schopné sa brániť. Druhý typ je obeť provokujúca. Dráždi iné deti a posmieva sa im. Ak na ňu niekto zaútočí, bráni sa. O deťoch, ktoré sa stávajú obeťami šikanovania môžeme povedať, že sú to deti tiché, plaché a citlivé. Na bežné prekáranie reagujú tak, že sa stiahnu, ustúpia. Majú nízke sebavedomie, pociťujú zahanbenie bez dostatočného dôvodu. V škole majú málo dobrých kamarátov, sú osamelé a ťažko sa presadzujú medzi vrstovníkmi. Majú odmietavý vzťah k násiliu, vyhýbajú sa tvrdým športom. Deti, ktoré sú nadmerne ochraňované rodičmi a učiteľmi. Prehnaná starostlivosť ich nenaučila potrebnej samostatnosti a presadzovania sa v detskom svete. Príklady brutálnych prejavov šikany
- Pitie moču, pitie limonády, do ktorej bolo napľuté, jedenia jedla z podlahy, vynútená masturbácia - onanovanie pred ostatnými, čistenie a lbozkávanie topánok, kľačanie a prosenie o milost.
- Vešanie (do ztraty vedomia a strangulačnej ryhy na krku), škrtenie káblom, povrazom. Nasadenie igelitového sáčka na hlavu pri zviazaných rukách a pozorovanie zmietajúcej sa obete, dusenie vankúšom a uterákom a meranie času, ako dlho vydrží nedýchať...a veľa dalších.

Vývoj trýznenia
Mieru šikany možno rozdelit na pät stupňov:
1. Obeť je izolovaná od okolia, nikto sa s ňou nechce baviť, objavujú sa slovné ústrky. 2. Opakuje sa fyzická agresia. Prvé dva stupne sú prakticky na všetkých školách, ale možno ich ešte relatívne bez väčších problémov zvládnuť.
3. Vytvára sa jadro agresorov, útoky sa viac brutalizujú. 4. Väčšina triedy preberá normy agresorov, dochádza ku krutostiam, dlhodobému psychickému a fyzickému mučeniu. 5.

Šikana sa stáva prepracovaným systémom násilia, ktorému je život v triede podriadený. Trieda se delí na otrokov a otrokárov, nadľudí-podľudí, dochádza k najhorším prejavom týrania. Ako spoznať, že vaše dieťa je šikanované

- Bojí sa ísť do školy alebo zo školy

- Neochotne ide do školy

- Prosí Vás, aby ste ho odviezli autom do školy

- Mení cestu do školy

- Zhorší sa jeho prospech v škole

- Prichádza domov zo zašpinenými (poškodenými) šatami, vecami

- Prichádza domov hladné (lebo mu niekto berie desiatu alebo peniaze na
desiatu)

- Stáva sa uzavretým, začína koktať

- Je utrápené, prestáva riadne jesť

- Pokúsi sa o samovraždu

- V noci v posteli plače

- Má nočný des, vykrikujú zo sna "nechajte ma"

- Má modriny, škrabance, rezné rany, ktoré nechce vysvetliť

- Nápadne často zrazu "stráca" veci a peniaze

- Častejšie si pýta peniaze, lebo mu jeho peniaze niekto ukradol

- Odmieta povedať, či nemá nejaké problémy

- Dáva nepravdepodobné vysvetlenia na vyššie uvedené problémy

Dôsledky šikanovania na žiaka
Šikanovanie v detstve môže pre žiaka znamenať veľkú traumu a problémy do budúcnosti. Dieťa je frustrované, trpí pocitom menejcennosti, cíti sa utláčané. Toto nemá priaznivý vpyv na jeho ďalší rozvoj a vývin. V najhorších prípadoch môže riešiť obeť situáciu samovraždou. Je ťažko uveriť, koľko sebvrážd detí a mladistvých súvisí so šikanovaním. Pri dlhodobejšom brutálnom šiaknovaní sa obeť často zrúti a prevalí sa u nej psychická hrôza zo zabitia, skutočný strach o život. Obeť má poruchy spánku a trpí nočnými morami. Nezriedka sa u nej objavia výrazné psychosomatické potiaže ako únava, nevoľnosť, bolesť hlavy, brucha, chrbtice, dusivé astmatické záchvaty.. V iných prípadoch sa síce obeť nezrúti, avšak neni schopná pokračovať v štúdiu ani po preradení na inú školu. Sprievodným javom je ťažká porucha sebahodnotenia, „vygumovanie“ vlastnej vôle a sebazničujúce tendencie osobnosti. Obete miernejších stupňov šikanovania môžu trpieť neurózou alebo psychosomatickými potižami.

Často sa u nich vyskytuje:
- nepozornosť pri vyučovaní
- zhoršenie prospechu
- tendencia k nadmernej ospravedlnenej absencii
- tendencia k nadmernej neospravedlnenej absencii (záškoláctvo)
- poruchy sebahodnotenia a narušené, negatívne sebapojímanie
- celková neistota a stále prítomný strach

Jedna z mnohých možných príčin šikany
Národný inštitút detského zdravia a ľudského vývoja v USA sledoval 1100 detí z 10 miest v situáciách, keď sa o ne vyše desať rokov starali namiesto rodičov príbuzní, pestúnky, veľké detské centrá a iné pestúnske služby. Vyšlo najavo, že nežiaduce prejavy správania sa, ako sú agresia, spurnosť a neposlušnosť, sa objavujú tým častejšie, čím viac času dieťa strávilo v detských zariadeniach. Deti, ktoré v detskom zariadení trávia viac ako 30 hodín týždenne, vyžadujú viac pozornosti, sú náročné, menej poslušné a agresívnejšie. Postupne sa u nich vo vyššej miere prejavuje krutosť, šikanovanie, zlomy- seľnosť, odvrávanie a mnohovravnosť. Majú tiež problémy so správaním už v predškolskom veku trikrát častejšie ako tie, ktoré väčšinu času trávia s matkou.

Metodické východisko pre vyšetrovanie pokročilej šikany v školských zariadeniach

Pri prevalení školského "lynčovania" je príznačná úplná bezmocnosť školy a väčšinou aj polície. Základným predpokladom pre prekonanie bezmocnosti je požiadavka, aby každá škola mala svoj "poplachový plán" ako jednať v krízovej situácii. Prakticky to znamená, že všetci pedagógovia vedia vopred, čo majú v takej mimoriadnej situácii robiť a v prípade potreby sú schopní zabezpečiť sled protikrízových opatrení. Garantom fungovania "poplachového plánu" v prípade núdze je preventista šikanovania (absolvent výcvikového kurzu) spolu s riaditeľom.

Záver

Agresívnym prejavom, ako aj ich vnútorným príčinám- či už agresívnym citom, predstavám, fantáziám stále rozumieme len z malej časti. Poznáme síce už niektoré účinné postupy ako odreagovať agresiu, ako ju dostať- pretransformovať do sociálne prijateľnej podoby, poprípadne nahradiť ju inou činnosťou.

Po predchádzaní a zvládaní agresívneho správania, ako aj proti šikanovaniu na školách je potrebné:
- zapojiť do programu všetkých pracovníkov školy
- celoškolská stratégia má zahŕňať školské zásady správania zamerané v boji proti šikanovaniu, princípy úcty a tolerancie voči ostatným
- každému pedagógovi, žiakovi a rodičovi musí byť od prevého dň a v škole jasné, že to škola myslí s bojom proti šikanovaniu vážne a očakáva ich aktívnu spoluprácu
- zvýšiť informovanosť učiteľov o rozsahu šiakanovania a účinných spôsoboch nápravy
- žiaci musia byť informovaní o tom, že učitelia zistili výskyt šikanovania a sú pripravení zahájiť konkrétne akcie
- vymedziť krízové miesta na škole a vytvoriť systém dôslednejšej kontroly
- zmeniť postoj k žiakom, z príkazového na humanistický, z riadiaceho na usmerňujúci
- v škole budovať atmosféru dôvery, vzájomnej spolupráce, budovať zdravé sebavedomie, zdravé postoje k sebe, naučiť žiakov vychádzať s rovesníkmi
- vhodnými aktivitami vytvárať v skupine atmosféru srdečnosti, otvorenosti, pocitu bezpečia, naučiť žiakov hodnotiť druhých ale predovšetkým samých seba

Učiteľ od začiatku pri vstupe do školy musí sledovať všetky náznaky agresivity. Snažiť sa o prevencie, aby vytvoril zo svojej triedy ostrov bezpečia a pohody, efektívnu skupinu, kde platí právo a spravodlivosť, kde vládne dôvera k autorite a vzájomná solidarita.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk